Vatikánsky Rozhlas - Clips-SLO

Vysielanie vo formáte podcast: 20. novembra 2009

webteam@vaticanradio.org — Fri, 20 Nov 2009 18:47:03 GMT

00:14:38:11 Naše piatkové vysielanie vo zvukovej podobe

Zamyslenie na Nedelu Krista Krála

webteam@vaticanradio.org — Fri, 20 Nov 2009 11:25:13 GMT

00:04:20:69 Pripravil Roman Titze, knaz Žilinskej diecézy, ktorý študuje psychológiu výchovy na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme Milí poslucháci, predpokladám, že aj na Slovensku pred pár týždnami prebehla v médiách správa o tom ako celá Amerika bola ustarostená o život šestrocného chlapca, ktorý sa mal údajne sám nachádzat v balóne unášanom vetrom. Dokonca v americkej televízii prerušili príhovor prezidenta Barracka Obamu len preto, aby mohli byt ludia informovaní o tejto udalosti. Ked po viacerých hodinách tento balón spadol na zem a polícia sa k nemu dostala s rozcarovaním musela konštatovat, že v koši balóna sa dieta nenachádza. Co sa vlastne stalo? Rodicia tohto dietata si zmysleli, že sa chcú dostat do televízie a vymysleli si, že ich dieta sa samé nachádza v balóne unášanom vetrom, pricom dieta ukryli v ich dome. Desiatky možno stovky ludí muselo márne vynakladat svoj cas a sily, len preto, že niekto sa chcel vidiet v televízii. Naštastie štát myslí i na takéto choré nápady a prípad mal súdnu dohru. Potomok slovenských rodicov Andy Warhol raz povedal: „V budúcnosti všetci budú mat svojich pätnást minút“. Chcel tým povedat asi to, že v budúcnosti všetci budú túžit po sláve, použijúc pritom všetky dostupné prostriedky ci už inteligentné, alebo neinteligentné. Túto slávu si však budú môct dopriat len na chvílku (pätnást minút), lebo za dalších pätnást minút sa vo svete udeje nová bombastická udalost a ich hviezda, ktorá naivne ožiarila oblohu zhasne. Dnes si ludia myslia, že ak nežijú na výslní a ich život nie je medializovaný, nemá žiadnu cenu. Len si všimnite ako sa súkromné citové záležitosti rozoberajú v novinách a televízii (typ relácií ako Vyvolení, a pod.). Kolko nezrelosti a povrchnosti sa pod tým skrýva. Možno si poviete: „Kam smeruje tento úvod?“ Túto nedelu budeme slávit Sviatok Krista Krála a Božie slovo nám ponúkne scénu zo súdneho procesu Ježiša Krista pred Pilátom. Možno si z evanjelií pamätáte, ako Ježiš odmietol byt králom a utiahol sa do samoty ked ho lud chcel vyhlásit za krála po rozmnožení chleba. Ježiš má odvahu i silu nebyt lacným králom podla predstavy druhých, ale má zároven odvahu a silu byt verný pravde o ktorej prišiel vydat svedectvo pred Pilátom – to znamená, kde treba. Všimnime si však najskôr ako reaguje Pilát. Pri vyšetrovaní dochádza k osobnému presvedceniu, že Ježiš je nevinný. Ale co nakoniec spraví? Odsúdi Ježiša na smrt. Aj on uprednostní byt radšej na výslní, žiarit naivne na oblohe moci. Bojí sa, že vernostou pravde by stratil svoje miesto. Iste, udržal si ho viac než našich spomínaných pätnást minút. Íst proti väcšine nie je lahké. Ale oplatilo sa skutocne Pilátovi s nou zostat? Ale vrátme sa k Ježišovi. Aký typ krála je Ježiš? Ježiš definuje svoj královský stav ako vydat svedectvo pravde. Podla Richarda Rohra (Adamuv návrat str.123), král je niekto kto spája v sebe tri archetypy: bojovníka, mudrca a milovníka. Už sme mohli jasne vidiet, že Ježiš nie je závislý na tom co si myslí lud. Nezradí svoje hodnoty, len preto, aby niekomu vyhovel. Ježiš sleduje hodnoty královstva – královstva nebeského a nebojí sa pri tom používat i moc, moc však, ktorá spocíva v jeho vnútri a je vždy nasmerovaná na dobro, pravdu, blížneho a život. Je zaujímavé, že sa nikdy nerozhodol udržat ani dobro vonkajšou silou. Rozhodol sa vydat svedectvo pravde a tá ho priviedla na cestu kríža. Nerozhodol sa stat naivnou hviezdou, králom ktorý posluhuje druhým, alebo sleduje svoje egoistické ciele. Rozhodol sa radšej zomriet za pravdu a práve sila tejto pravdy ho urobila svetlom národov, svetlom, ktoré osvecuje každého cloveka. Jedných na to, aby došli do slávy a iných na to, aby prebývali v krajine temna.

Vysielanie vo formáte podcast: 19. november 2009

webteam@vaticanradio.org — Thu, 19 Nov 2009 19:16:43 GMT

00:14:38:59 Štvrtkové vysielanie vo formáte podcast.

Štvrtkový komentár Mariána Gavendu: Novembrové otázniky

webteam@vaticanradio.org — Thu, 19 Nov 2009 17:54:31 GMT

00:07:30:96 Dnešný komentár pripravil knaz Marián Gavenda. Novembrové otázniky November: hmly, padajúce lístie, cintoríny, sviecky a náhrobné kríže... Tak nám rezonuje v mysli. Závan konca, prežiarený svetlom nádeje. A „novembrová“...! Už dvadsat rokov považujeme „novembrové udalosti“ za doteraz posledný zásadný zvrat našich osudov. „Nežný november“ premohol „vítazný február“. Ved sme aj patricne oslavovali. O minulom režime, týždnoch tranzitu i nasledujúcom vývoji hovoril cez ostatné dni ozaj všelikto. Dokonca sa obcas ušlo pár slov aj tým, co k veci mali skutocne co povedat. Zdá sa, že odpovedí bolo viac než otázok. Podla rovnakého už chronicky zaužívaného scenáru. Vynárajúce sa otázniky zostali kdesi pod pokrievkou. Skúsme ju trochu nadvihnút. A zacnime hned prvou otázkou: Bola takzvaná „nežná revolúcia“ naozaj revolúciou? Ked zasadíte hrušku kdekolvek, vždy z nej vyrastie len hruška. Aj semeno revolúcie sa správa podobne. Revolúcie už vypukli v tak rôznych kontextoch, no v mnohom majú až neuveritelnú podobu, ci už to bola „francúzska“, „októbrová“, „mexická“, „kultúrna“, „februárová“ alebo „novembrová“. Revolúcia sa ujíma, ked sa v spolocnosti nahromadí urcitý kvas, ako krajná bieda ci potlácané slobody. Nedostatok rodí v srdciach túžbu a tá ked sa násobí miliónmi, stáva sa mohutnou hybnou silou. Žiadnu revolúciu netvorili masy. Ani intelektuáli. Explodovala, ked niekto šikovne vniesol iskru idey do rozbušky tvorivého napätia alebo nahromadeného hnevu. Zaostalost rolníkov v cárskom Rusku, napríklad, mala svoje vlastné príciny. Rolníci mali aj svoje túžby a sny. Idey marxistickej revolúcie sa však rodili a vyvíjali v absolútne iných kontextoch a s ruským mužikom a jeho biednou rodinou nemali nic spolocné. Stacil jeden demagóg s lákavým „pôda patrí tým, co na nej pracujú“ a z miliónov hladných nádenníkov sa na chvílu stali milióny nájomných zlodejov. Pobrali pôdu cárovi a kulakom a vložili ju k nohám „vykupitelovi z Zurichu“. A na dalšie desatrocia im zo slubovaného opät zostalo len to „pracujú“. Akurát s tým rozdielom, že zo zisku ich mozolov sa už neplatili cárske radovánky ale svetová revolúcia. Aj „novembrová“ bola ozajstnou revolúciou. A bola aj nežnou. Jej hybný potenciál tvorili ušlachtilé túžby cloveka, ktoré sa práve pod tlakom ocistovali a mohutneli. Tí, ktorí si dnes prisvojujú revolucné zásluhy, no najmä tí, co nemenili režim ale kabáty a kontá, však s ušlachtilými túžbami bežných ludí nemali nic spolocné. Nanajvýš to, že ich na chvílu potrebovali zapriahnut do svojich projektov, aby ich potom v novej podobe dalej potlácali. Cez okrúhle novembrové výrocie sa na obrazovkách objavilo mnoho zaujímavých dokumentov. Zaujal ma krátky prierez retazou „revolúcií“, ktorými rad za radom padali desatrociami budované policajné systémy. Išlo o vazalské krajiny, ktorých despoti otrocky poslúchali nariadenia z hora a desatrocia si chránili svoje výhody a maskovali zlociny dokonalým mocenským aparátom. Teraz sa poslušne vzdávali svojich teplých postov, strihali pohranicné drôty, vyhadzovali sa z vlastnej strany... Ako dobre nacvicený orchester! Alebo dobre zahraná komédia? Výrok, že nežná revolúcia u nás dopadla nežne preto, že ju robili profesionáli, teda herci, zdá sa že nemá daleko od pravdy. Ak mohli ešte „za starého režimu“ chodit západní novinári robit interviá rovno do ciel disidentov a takzvaní disidenti cestovat volne na Západ, cloveku by museli zlyhat ozaj všetky zmysly, aby sa netopil v otázkach. A predsa sa pýtat bojíme, aj ked vraj posledná, na rozdiel od predchádzajúcich revolúcií priniesla demokraciu a slobodu. Preco a coho sa teda bojíme? Patrí to už k rukopisu revolúcie, že si vytvorí urcitý symbol, revolucného maskota. Vo Francúzsku to bolo dobytie Bastily, v ktorej nikto nebol, v Rusku výstrel z Auróry, ktorá nemala kanón... Sto krát opakovaná lož sa stáva tak silnou pravdou, že sa priam osopíme na toho, kto by nám búral naše predstavy. Mysliet a najmä hovorit inak sa za totality všeobecne považovalo za „protištátne“. Každý presne vedel co ho caká, ak by urcitú otázku a nebodaj názor povedal nahlas. Co bolo donedávna protištátne, dnes je „politicky nekorektné“. A kto je nekorektný, toho odpíše masa „korektných“, teda kotkodákajúcich v oficiálne urcenej tónine. Slovenským veriacim podla všetkého bránia klást si otázky dva druhy strachu. Jedným je nainfikované všeobecné presvedcenie, že pýtat sa a spochybnovat oficiálne podávané verzie je automaticky hriechom konšpiracionalizmu. A konšpirovat, vidiet za každým tien nepriatela, je predsa psychická porucha... Nuž sa radšej na nic nepýtajme. Druhým je strach, že prídeme o ilúziu „našej“ revolúcie. Je nepochybné, že skutocný a tvrdo zaplatený odpor proti ohavnostiam socialistickej totality viedli na Slovensku takmer výlucne veriaci. Ved práve na nich bolo ostrie totality najviac zamerané. Spolu s duchovnými hodnotami bojovali za hodnoty skutocnej demokracie a slobody, za ktoré aj teraz treba rovnako tažko bojovat. Pripustit, že ich manifestácia za práva veriacich sa stala figúrkou celkom inej hry sa im javí ako zapriet vlastné ideály. Veriaci by sa mali na vývoj udalostí pozerat ocami viery. A vo viere fungujú paradoxy. Vypocítavý velknaz prorokuje, ked hovorí že „je lepšie, ak jeden zomrie za mnohých“ a zbabelý Pilát sarkastickou tabulkou, oznacujúcou židovského krála, vydáva svedectvo pravde, ktorú zo strachu pred chvílou odsúdil na smrt. Modlitby, obety i odvážne aktivity Boh vypocul a vyslyšal aj cez „nežnú revolúciu“, a jeho plánom neprekáža, že prvoplánovo mala celkom iné záujmy i aktérov. Božie dejiny sa priamo i klukato píšu uprostred ludských dejín. Sviatok boja za demokraciu a slobodu je programový aj pre veriacich. Od nich sa caká odvaha a rozum, ktorý sa bez viery nemá ako stat zdravým rozumom. Treba sa vracat aj k totalitnej minulosti, no nie z nostalgie ci revanšizmu. Ešte stále verejnost nevie, preco bol socializmus otrasná, zlá ideológia v svojej podstate, stavajúca na nenávisti a triednom boji (ved tak nám to na hodinách marxizmu sami tlacili do hlavy). A ani po dvadsiatich rokoch života v relatívnej slobode a demokracii neprebieha verejná diskusia o podstate a druhoch demokracií a stále je aktuálna Maritainova poznámka, že „tragédiou moderných demokracií je, že sa im zatial nepodarilo realizovat demokraciu“ alebo Attleeho narážka, že „demokracia znamená vládu, založenú na diskusii, ale funguje len ak dosiahne, že ludia prestanú diskutovat“. November je cas otázok a príhodný cas na hladanie odpovedí. Aby sme vedeli byt svetlom sveta, samým nám musí byt jasné.

Týždenný spravodajský súhrn VR pre Slovenský rozhlas vo formáte podcast

webteam@vaticanradio.org — Thu, 19 Nov 2009 15:37:50 GMT

00:10:00:00 Týždenný 10 - minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre Slovensky rozhlas vo formáte podcast, vysielaný každý štvrtok o 19.20 hod. na okruhu Slovensko.

Vysielanie vo formáte podcast: 18. november 2009

webteam@vaticanradio.org — Wed, 18 Nov 2009 19:46:04 GMT

00:14:38:38 Stredajšie vysielanie vo formáte podcast.

Vysielanie vo formáte podcast: 17. novembra 2009

webteam@vaticanradio.org — Tue, 17 Nov 2009 20:46:09 GMT

00:14:38:86 Naše utorkové vysielanie vo zvukovej podobe

Vysielanie vo formáte podcast: 16. november 2009

webteam@vaticanradio.org — Mon, 16 Nov 2009 19:11:59 GMT

00:14:38:52 Pondelkové vysielanie vo formáte podcast.

Anton Botek a jeho slovenský preklad Jeruzalemskej Biblie

webteam@vaticanradio.org — Mon, 16 Nov 2009 14:56:04 GMT

00:08:02:21 Mons. ThDr. Anton Botek – pápežský prelát, prekladatel, redaktor, knaz žijúci v exile, autor prvého slovenského prekladu Jeruzalemskej Biblie. Tá sa tohto roku, dvadsat rokov po smrti prekladatela, objavila kompletne v 5 zväzkoch na knižnom trhu. Cím je toto 13. slovenské vydanie nové a preco „Jeruzalemská biblia“ – na to sme sa opýtali sr. Fides Strenkovej CJ, doktorandky na Pápežskej univerzite Gregoriáne v Ríme. „Biblia je Kniha kníh, na základe ktorej sa formoval a stále formuje ludský, kultúrny a duchovný život mnohých jednotlivcov, rodín a národov“- povedal k novému vydaniu celého Svätého písma cenzor ThDr. Ján Durica SJ. Skôr ako ju vezmeme do rúk, priblížme si osobnost Antona Boteka niekolkými životopisnými údajmi: Narodil sa v roku 1911 v šestclennej mlynárskej rodine v dnešnom Svederníku v okrese Žilina. Po maturite študoval teológiu v Trnave a v r.1935 prijal knazskú vysviacku. Nadanie pre novinárstvo ho priviedlo do Katolíckej tlacovej kancelárie v Bratislave. V r. 1941 sa stal jej redaktorom a tajomníkom a v r.1942 šéfredaktorom Katolíckych novín. V 1946 roku obhájil doktorát z teológie, a už v januári 1949 bol pre nábožensko - spolocenskú angažovanost zatknutý. Prešiel väzeniami v Leopoldove, Novákoch, Ilave, Mocenku. Odtial utiekol, skrýval sa a v apríli 1951 sa mu cez rozvodnenú rieku Moravu podarilo utiect do Rakúska. V Ríme zacal ihned rozvíjat intenzívnu cinnost medzi slovenskou emigráciou na náboženskom, sociálnom a kultúrnom poli, zacal vydávat mesacník Hlasy z Ríma, spolupracoval s vydavatelstvom slovenských jezuitov Dobrá kniha v Cambridge. Po Druhom vatikánskom koncile sa cinnost v Ríme rozšírila. Anton Botek sa v spolupráci s biskupom Pavlom Hnilicom SJ, Jozefom Zlatnanským a Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda sa venoval predovšetkým literárnej a prekladatelskej cinnosti. Preložil a do tlace pripravil desiatky kníh. Spomenme aspon niektoré na Slovensku už pocas komunizmu známe tituly: Posolstvo, Za svetlom, Dejiny spásy... Spolupracoval aj na slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu v r.1973–1976, najmä katechézami o Svätom písme pod názvom Kniha kníh. Na základe svedectva tých, ktorí ho poznali, jeho najväcšou láskou bolo Sväté písmo. Pocas dlhorocného exulantského pôsobenia pripravoval v spolupráci s profesorom Pápežského biblického inštitútu v Ríme P. Viliamom Pavlovským SJ preklad Písma podla hebrejskej a gréckej pôvodiny, s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu. Biskup Pavol M. Hnilica SJ o Antonovi Botekovi vydáva takéto svedectvo: Preklad Biblie je jeho opus magnum. Biblia má svoju mystickú prítažlivost. Dr. Botek objavil túto krásu a potom sa už nevedel od štúdia Biblie odtrhnút. Precítal stovky zväzkov kníh aspon v šiestich reciach. Aby mohol co najvernejšie vystihnút pôvodný zmysel, študoval aj hebrejcinu a gréctinu, a iné preklady, ako bola napr. francúzska verzia Jeruzalemskej biblie, talianska, anglická a dalšie. Sám prekladatel Botek píše o spôsobe a metodológii citujúc velkého prekladatela Svätého Písma do latinciny, sv. Hieronyma: Uvedomujem si, že nemôžem prekladat, ak som dobre neporozumel, co hovorí pôvodina. Potom dávam pozor, aby som neprekladal slovká, ale zmysel, a vyjadril ho verne v novej reci. Konecne neslobodno zanedbávat ani krásu reci, do ktorej prekladáme. Ked sa napríklad uvádzajú v pôvodine hebrejské spojenia »Boh je kamen«, »Boh je moja skala«, prekladáme: Boh je moja opora, útocište, záštita. Meno pravého Boha - Jahve (nesprávne vyslovené Jehova), meno také sväté, že z velkej úcty sa nemalo vyslovovat, sa pri cítaní sa nahradzovalo výrazom Adonai – Pán. Grécky a latinský preklad (Vulgata) uvádzajú namiesto mena Jahve – Pán, po grécky Kyrios, po latinsky Dominus. ThDr. Botek sa po páde totality vrátil z vyhnanstva do rodnej vlasti, na Slovensko. Tu sa 9. 2. 1992 v Charitnom dome v Pezinku pripojil k otcom, o ktorých Sirachovec v Chvále otcov hovorí: „Ich telá spocívajú v pokoji a ich meno žije naveky.“ (Sir 44,14) Pochovaný je v dedinke Dlhé Pole v rodnom žilinskom kraji.

Kardinál Tomko navštívi Taiwan ako vyslanec Svätého Otca

webteam@vaticanradio.org — Mon, 16 Nov 2009 11:38:04 GMT

00:02:37:63 Vatikán (16. novembra, RV) – Kardinál Jozef Tomko už zajtra pocestuje na Taiwan ako vyslanec Svätého Otca. Vatikánsky denník L´Osservatore Romano vo svojom nedelnom vydaní publikoval list, ktorým Benedikt XVI. poveril kardinála Jozefa Tomka, emeritného prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov ako svojho vyslanca, ktorý ho bude zastupovat pocas blížiacich sa jubilejných osláv na Taiwane. Slovenský kardinál bude zastupovat Svätého Otca pri príležitosti 150. výrocia evanjelizácie tejto ostrovnej krajiny. Hlavné oslavy sa budú konat v nedelu 22. novembra v meste Taipei. Ako Benedikt XVI. uviedol v liste zo 14. októbra, kardinála Tomka budú na ceste sprevádzat Mons. John-Baptist Tseng Chien-tsi, pomocný arcibiskup diecézy Hwalien a páter Rubén Martinez z farnosti Baziliky Nepoškvrnenej Panny Márie vo Wanchine, z diecézy Kaohsiung. -mf,jb-