www.Radiovaticana.org http://www.radiovaticana.org Hlas svateho a Cirkvi v dialogh so svetom Webteam sk 2005 Vatican Radio. All rights reserved. Vatikansky Rozhlas webteam@vaticanradio.org webteam@vaticanradio.org webteam@vaticanradio.org 60 No Vysielanie Vatikánskeho rozhlasu vo forme Podcast http://www.vaticanradio.org 00:14:38:69 Dnešné vysielanie vo formáte podcast. webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:69 Sat, 07 Nov 2009 17:39:03 GMT 332769 http://www.vaticanradio.org 00:09:10:10 Už v tento pondelok si Európa pripomenie 20. výrocie pádu Berlínskeho múru. K tejto téme sa v rozhovore, ktorý pripravil Jozef Bartkovjak, vyjadril Šebastián Labo zo Spolocnosti Ježišovej. webteam@vaticanradio.org News 00:09:10:10 Sat, 07 Nov 2009 14:29:41 GMT 332686 http://www.vaticanradio.org 00:05:03:96 Pripravil Mons. Vladimír Stahovec, rektor Pápežského Slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda. Jednou z charakteristických cností cloveka je citlivost, ktorá spolu s jemnostou predstavuje unho základnú vlastnost dobrocinnej lásky. Aj ked niektorí skeptici tvrdia, že sa cnost spolucítenia s druhým clovekom, ktorý je v núdzi vytratila z medziludských vztahov, predsa len mnohé príklady nás presviedcajú, že ešte celkom nevymrela. Spomenme si len na nicivé tsunami v Indonézii, na tragické zemetrasenie v talianskom Abruzzo a iné neštastia, ktoré prebudili citlivost ludských srdc po celom svete k nezištnej duchovnej a materiálnej podpore postihnutým. Alebo iný fenomén. Vo vianocnom case sme casto svedkami rôznych beneficných akcií. Bankové inštitúty, poistovacie spolocnosti, rôzne podniky okázalo obdarovávajú  detské domovy a dobrocinné nadácie znacnými financnými prostriedkami. Clovek má hlboko vo svojom vnútri zakorenenú cnost citlivosti, ktorá mu otvára srdce k dobrým iniciatívam, ktoré odzrkadlujú v konecnom dôsledku jeho postoj k Bohu a k dobru. Evanjelium budúcej nedele nás vovádza práve do témy spolucítenia a darovania. Ježiš sa so svojimi uceníkmi nachádza v nádvorí Jeruzalemského chrámu a ucí zástup. Napomína svojich posluchácov, aby sa vyvarovali správania „zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch..., po prvých stolickách... a po popredných miestach... (Mk 12,38-40) Potom – co dohovoril - si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako lud hádže peniaze do pokladnice.“ Chrámová pokladnica patrila k Jeruzalemskému chrámu. Jej obsah tvorili dobrovolné obety veriacich, z ktorých knazi potom cast rozdelovali ako dar pre chudobných a cast slúžila na zabezpecenie všetkého, co súviselo s praktizovaním kultu. Evanjelista uvádza, že Ježiš a jeho uceníci pozerajú ako sa jednotliví ludia správajú ked dávajú svoj dar. Pravdepodobne to prebiehalo tak, že darca mal pred knazom nahlas vyhlásit akú sumu obetuje a na aký úcel. Takto sa predovšetkým nechávajú zviditelnit tí bohatší, ktorí ostentatívne využívajú scénu, aby si za mnoho mincí kúpili nielen Božiu priazen, ale aj obdiv a uznanie prítomných divákov. K pokladnici pristupuje aj žena-vdova, ktorá vhodila dve drobné mince. Evanjelista, aby ho jeho citatel dobre pochopil, zvýraznuje hodnotu týchto dvoch židovských mincí - jeden kvadrans. Je to teda velmi chudobná obeta, ktorá ani nestojí za povšimnutie. Všimol si ju však Ježiš a využíva situáciu, aby k svojim uceníkom velmi vážne, ako Ucitel prehovoril: „Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci... Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, co mala, celé svoje živobytie.“ Táto stat Markovho evanjelia je Ježišovou lekciou etiky nielen pre jeho uceníkov, ale pre nás všetkých, ktorí sa s nou konfrontujeme. Konanie chudobnej vdovy nás zneistuje. Ona dáva dar, hoci to vôbec nemusí robit. Dáva dve mince, hoci mohla dat jednu a jednu si nechat pre seba. Žena však v tej biednej obete dala „všetko, co mala, celé svoje živobytie!“ Mnohí bohatí hádzali podstatne vyššie sumy ako ona, ale v konecnom dôsledku to pre nich až tak vela neznamenalo, nakolko „dávali zo svojho nadbytku.“ Uvedomujúc si tieto skutocnosti, pýtame sa: Aké kritérium má pre mna platit ak chcem prejavit svoje cítenie s druhým clovekom? Kolko mám obetovat pre obete tsunami, ci zemetrasenia? Akou vysokou sumou mám prispievat pre potreby spolocnosti, pre potreby Cirkvi, môjho chrámu, na liturgický život? Z hladiska materiálneho dat jednoznacnú odpoved na tieto otázky sa nedá. Dôležitá je ochota ducha a štedrost srdca. Dnešná Ježišova lekcia je pre tých, ktorí majú jemné a citlivé srdce a vedia sa podelit s druhými o dary, ktoré dostali od nebeského Otca. webteam@vaticanradio.org News 00:05:03:96 Fri, 06 Nov 2009 17:53:58 GMT 332508 http://www.vaticanradio.org 00:14:38:69 Piatkové vysielanie vo formáte podcast. webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:69 Fri, 06 Nov 2009 16:26:57 GMT 332449 http://www.vaticanradio.org 00:14:38:04 Štvrtkové vysielanie vo formáte podcast. webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:04 Thu, 05 Nov 2009 19:41:20 GMT 332231 http://www.vaticanradio.org 00:10:00:00 Týždenný 10 - minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre Slovensky rozhlas vo formáte podcast, vysielaný každý štvrtok o 19.20 hod. na okruhu Slovensko. webteam@vaticanradio.org News 00:10:00:00 Thu, 05 Nov 2009 15:35:24 GMT 332119 http://www.vaticanradio.org 00:04:16:97 „Ked zomriet ako knaz, tak radšej ako mladý. Lebo potom za tebou už nikto neplace...“- zvykol s trochou nadsádzky, no vždy so šibalským úsmevom hovorit knaz Gusto Držka. To, že sa aj on môže mýlit, sme mali možnost zažit na jeho pohrebe. Bratislavská katedrála i kostol v rodných Kútoch boli preplnené. Jeho optimizmus a nezlomná túžba žit naplno boli nákazlivé. Naštastie, tak v prípade tohto a verím, že i v osobách mnohých iných knazov, máme možnost cítat z dejín ludských životov. Je potrebný odstup, prežité chvíle, veselé i smutné... Dnes i ja úplne inak vnímam dobre mienenú radu od knaza na mojom prvom kaplánskom mieste- „Len rob, nespávaj, snaž sa byt všade. Po case pochopíš, že aj knaz potrebuje odpocinok a cas na to, aby mohol nacerpat.“ Pravdupovediac, práve prvá kaplánka, hoci len na krátky cas, mi dala pre knazstvo velmi vela. A znovu bola pri tom životná múdrost staršieho spolubrata, knaza. Všetko mi to napadá nielen v súvislosti s rokom knazov, kedy si možno viac spomínam na príklady a oporu tých, ktorí ma ku knazstvu viedli, ci v nom povzbudzovali a podopierali, ci preto, že je v plnom prúde jesen, ked zvykne clovek v súvislosti s opadávajúcim lístím a zberom úrody tiež viac hodnotit... Premýšlam tak i v súvislosti s výrocím katolíckeho periodika, ktoré na dlhé desatrocia poznacilo kultúru nášho národa. Katolícke noviny slávia 160 rokov. Až cloveka zamrazí pri tom, ked si uvedomí, co toto císlo znamená. 160 rokov. Pri sledovaní niektorých amerických dokumentárnych filmov s úžasom sledujeme, že kým pre nás, Európanov, je objekt, ci iná pamiatka výnimocná, ak siaha minimálne do 15.-16. storocia, pre Americana všetko, co má viac ako sto rokov je už nieco výnimocné. Aj dejiny žurnalistiky majú svoje rekordy. Dnes je zaujímavé odvolávat sa na bohaté korene. Ak ich ovšem máme. Katolícke noviny majú korene zapustené hlboko. Zaiste, každý z nás môžeme mat názor na ten, ci onen clánok. A to je dobre. Bol aj cas, ked sme ho síce mohli mat, no prezentovat ho už nebolo až také lahké. Dnes sa možno tak trochu dostávame i do druhého extrému. Mladuckí tzv. „novinári“, ktorí prídu do redakcie pricuchnút k novinárskemu remeslu, sa castokrát tvária ako tí, na ktorých pleciach stojí ci padá celá história periodika. A pozor, ak mu to aj naznacíte, ci nebodaj poviete... Aj v uplynulých týždnoch som bol svedkom nechutnej diskusie mladého redaktora, ktorý plne splna vyššie spomenuté kritériá. A hoci vehementne vypocítava všetko zlé, s cím sa v redakcii stretol, akosi rýchlo dokázal reagovat na všetky názory, ktoré jeho pseudoargumenty vyvracali- jednoducho ich zo svojej stránky vymazal. Nestojí mi tento incident za viac miesta v komentári, no základný zákon 10-tora platí pre všetkých. Nepreriekneš krivého svedectva voci blížnemu svojmu. Nevdojak si spomínam na príklad pápeža Jána XXIII., ktorý s oblubou pripomína i kardinál Jozef Tomko. Ked ho prišli navštívit knazi sláviaci 10. výrocie svojho knazstva, každého z nich sa pápež pýtal, co robia. Odpovede boli rôzne- „som špirituálom v seminári“, „vyucujem v seminári“, „som farárom v dôležitej farnosti“... Ján XXIII. sa len usmieval. Na záver roztiahol ruky a jeho srdecným tónom v hlase a širokým úsmevom poznamenal: „Och, akí ste mladuckí“... A nebolo treba nic dodávat. Som vdacný ludom, ktorí vyucujú tým, že prežili kus života a vecné pravdy vyucujú svojim životným príkladom. Netreba vela kázní, netreba vela slov. Stací, že sú. Prajem aj Katolíckym novinám, všetkým, ktorí sa podielajú na ich tvorbe i všetkým citatelom, aby z ich existencie boli svedkami živého Boha. A ako hovorí novozvolený predseda KBS, aby sme mohli svedcit o tom, že Boh je a že je dobrý. webteam@vaticanradio.org News 00:04:16:97 Thu, 05 Nov 2009 13:48:29 GMT 332057 http://www.vaticanradio.org 00:14:38:69 Stredajšie vysielanie vo formáte podcast. webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:69 Wed, 04 Nov 2009 19:37:53 GMT 331950 http://www.vaticanradio.org 00:14:38:74 Utorkové vysielanie vo formáte podcast. webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:74 Tue, 03 Nov 2009 18:51:49 GMT 331662 http://www.vaticanradio.org 00:10:03:74 Velké ciele v oblasti médií, otázka života na našej planéte a ekológia, ci milión Biblií urcených chudobným rodinám – aj takto žije Cirkev v najväcšej katolíckej krajine na svete a tiež najväcšej a najludnatejšej krajine Južnej Ameriky. Známa je aj velkou chudobou, ci výtržnostami medzi skupinami drogových dílerov, pri ktorých nedávno zomrelo viac ako 20 ludí. Nedajú sa nespomenút ani nedávne objavy obrovského ropného pola a mnoho iného – rec je o Brazílii. Skupiny biskupov z Brazílie už od 18. septembra pravidelne navštevujú Vatikán. Úradnú návštevu Ad limina apostolorum zacali už skôr, prerušilo ju však zasadnutie biskupskej synody. V týchto dnoch budú stretnutia biskupov v skupinách zasa pokracovat. O ich plánoch do budúcnosti a aj o Cirkvi v Brazílii budeme hovorit v týchto minútach. Brazília má asi 190 miliónov obyvatelov, z toho až 155 miliónov je katolíkov. Na cele Konferencie biskupov je Mons. Geraldo Lyrio Rocha. Ak chceme spomenút velké momenty Cirkvi, tak asi najväcšou udalostou bolo V. generálne zasadnutie Konferencie biskupov Latinskej Ameriky (CELAM) v Aparecíde v máji 2007. Na jeho slávnostnom ukoncení sa totiž zúcastnil aj Benedikt XVI. Svetom vtedy obleteli jeho slová, že „Cirkev je naším domovom“. Posolstvo Brazílii venoval Svätý Otec aj vo februári tohto roku v rámci každorocnej kampane za solidárnost. „Pokoj je ovocím spravodlivosti“ – tak znelo jeho heslo. Vyzval v nom na boj so všetkými podobami zla a na praktizovanie krestanských hodnôt. Cirkev v Brazílii a ciele do budúcnosti Relativizmus, praktický ateizmus a mnohé dalšie výzvy postmodernej doby – to sú podla Mons. Rochu najväcšie problémy, ktorým Cirkev v Brazílii celí. Na druhej strane však vidno velký pokrok. Katolíci si teraz silnejšie uvedomujú svoju vieru a viac sa podielajú na živote Cirkvi. V tomto zmysle sú velkou nádejou do budúcnosti cirkevné spolocenstvá, najmä medzi chudobnými a na perifériách miest. Za velmi problematickú otázku oznacil tiež rodinu a to na všetkých jej úrovniach, najmä v súvislosti s pripravovanými zákonmi, namierenými proti životu a proti rodine. Dalšou otázkou je domorodé obyvatelstvo. V amazonskej oblasti už dokonca funguje Misijná komisia medzi domorodcami a aj Rada domorodých misionárov. Cirkev podla Mons. Rochu vždy stála pri domorodom obyvatelstve a to aj špeciálne zameranou pastoráciou v rešpektovaní ich kultúry a v prinášaní evanjeliových hodnôt. Další dôležitý fenomén brazílskej spolocnosti je stále silná prítomnost náboženských kultov, napr. „kandomblé“, s prvkami tradicných afrických náboženstiev. Biskupi však dodávajú, že viac rastie pocet obyvatelov bez vierovyznania, ako tých, ktorí sa priklánajú k sektám. S tým súvisí aj rozvoj nových náboženských hnutí, rôznych denominácií pochádzajúcich z USA alebo aj domácich a to najmä na perifériách. Prívržencov lákajú casto víziou velkého zisku. Cirkev trpí aj nedostatkom knazov, na jedného pripadá 20 až 30-tisíc veriacich. S nedostatkom knazov súvisí náboženská nevedomost. Zbožnost sa prejavuje casto len navonok, prejavy sú zamerané skôr na akýsi vonkajší efekt. Cirkev je napriek tažkostiam a problémom nablízku ludom a ich každodenným problémom a je súcastou ich života. O Brazílii sme sa rozprávali s Raimundom Limom, z Brazílskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Porozprával nám o situácii v spolocnosti aj v Cirkvi. Brazília je jednou z najbohatších krajín sveta, vlastní desatinu celkovej svetovej ekonomiky, ale na druhej strane je jednou z krajín sveta, kde sa najmenej rešpektujú práva z hladiska spravodlivého prerozdelenia tohto bohatstva. Obyvatelov v biede je stále asi 40 miliónov. Podla Raimunda v uplynulom období 15 rokov urobila Brazília velké kroky vpred a to najmä co sa týka rozvoja vzdelávania. Mnohé oblasti však stále zaostávajú. Na konci roku 2005 splatila Brazília dokonca zahranicný dlh, co bolo pred 15 rokmi úplne nemyslitelné. V súcasnosti sa tak stala atraktívnou pre zahranicných investorov a javí sa ako velmi nádejná z hladiska energetiky, najmä pri tvorbe vlastných tradicných zdrojov – ropy. Má jej dostatok pre vlastnú potrebu a zdá sa, že bude aj jej budúcim vývozcom. Pred nieco vyše rokom boli objavené velké ropné polia pozdlž brazílskeho pobrežia. Toto by mohlo Brazíliu posunút zo 16. na 8. priecku na svete v produkcii ropy. Dajme však slovo Raimundovi, ktoré sme sa opýtali aj na to, ako prežívajú Brazílcania svoju vieru. Velmi odlišne od Európy? „Predovšetkým by som povedal, že brazílsky národ je velmi nábožný. Je tu však aj otázka synkretizmu, kedže Brazília sa formovala v mnohoetnickej kultúre viacerých rás – sú tu Africania, africkí potomkovia, teda afro-brazílcania, ktorí majú velmi silný vplyv na brazílsku kultúru. Potom je tu vplyv domorodcov, teda indiánov a všetky tieto elementy sú prítomné v našej kultúre a aj v náboženstve. Teda co sa týka prežívania katolíckej viery, je tu istý rozdiel oproti Európe, najmä pre odlišné cítenie, inú históriu a inú kultúru. Ale napriek tejto odlišnosti existuje istá jednota vo vyjadrení katolíckosti v Cirkvi. Aby som uviedol nejaký príklad, tak je velmi zaujímavé, ako prežívajú Velkonocné trojdnie. Velmi intenzívne prežívajú umucenie spolu s Ježišom, ktorý zomiera, aby daroval život, za spásu ludstva. Brazílcania to prežívajú s obrovskou vierou. Na velký piatok idú tisícky a tisícky veriacich do kostolov, na procesie a to v každej diecéze. Ale už na Velkonocnú nedelu nie je taká velká úcast, viac teda prežívajú utrpenie a tu sa pre nich akoby Velká noc koncí. V Európe naopak – podla mojej skúsenosti – je Velký piatok akoby normálny den a naopak v nedelu je úcast obrovská, je to velký sviatok, oslava Velkej noci.“ V súcasnosti sa v Brazílii vela hovorí o vztahu medzi Cirkvou a štátom, ktorý možno považovat za priaznivý – ako to spomenuli aj biskupi pocas ich návštevy Vatikánu – a to pokial ide spolocné ciele, tažšie je to pri konkrétnej realizácii. Brazília podpísala v novembri minulého roku zmluvu so Svätou stolicou, ktorá upravuje právne vztahy Cirkvi v krajine a garantuje plný rozvoj jej apoštolského a pastoracného poslania. Knazom a všetkým pastoracným pracovníkom zabezpecí slobodný prístup do zdravotníckych zariadení, väzníc, škôl ci na všetky dalšie miesta, na ktoré môže Cirkev prinášat svoje posolstvo. Zabezpecit by tiež mala rovnoprávne postavenie Cirkvi v cirkevných ci charitatívnych inštitúciách, v školstve a pod. Zmluva obsahuje aj otázky zamerané na evanjelizáciu, poslanie Cirkvi ci vztah k spolocnosti a štátu. Okrem iného bude môct biskup zarucit vstup misionárom do krajiny. Dalším z bodov zmluvy je aj úprava katolíckej výchovy na školách. Na pleciach biskupov je teraz zavádzat tieto body do praxe. Cirkev má v súcasnosti pät modelov náboženskej výchovy, tie však bude potrebné zosúladit. Jednou z tažkostí pre Cirkev je aj pokles financovania evanjelizacných projektov zo zahranicia a tak je potrebné hladat iné zdroje. Velké úsilie sa v Brazílii venuje podpore rozvoja ciernej populácie, teda domorodcov, ktorí sú považovaní za potomkov otrokov. Brazília je totiž v pocte obyvatelov ciernej pleti na druhej priecke vo svete. Ochotu v tomto smere prejavil aj prezident krajiny Luiz Inacio Lula da Silva a tamojšia Konferencia biskupov chce tomuto cielu prispôsobit pastoráciu. Ekológia Ekológia a život na planéte je dalšou velkou výzvou pre biskupov. Amazonský daždový prales je obrovskou zásobárnou prírodného bohatstva. Práve ten a spolu s ním aj pocetné pôvodné indiánske kmene ohrozuje tažba ropy a zemného plynu v západnej Amazónii. V uplynulých desiatich rokoch sa v Brazílii priemerne rocne znicil prales na ploche 19-tisíc štvorcových kilometrov. Brazílska vláda chce preto do roku 2017 zredukovat devastovanie pralesa až o 72 percent. Ekologickými dopadmi pri tažbe ropy na morskom dne sa biskupi zaoberajú v takzvanej Kampani bratskej pomoci – rok 2011 oznacili za rok „Života na planéte“. Pastorácia v médiách Nie je tomu tak dávno, co v auguste tohto roku svetom obleteli správy o brazílskej televízii, ktorá si mala pre vyššiu sledovanost a odstránenie konkurencie objednat sériu vrážd – informovala o tom britská stanica BBC. Pastorácii v médiách sa chce venovat aj Cirkev a zintenzívnit mediálny apoštolát v Brazílii. Aj ked má 14 televíznych kanálov, z ktorých štyri sú celonárodné a 10 je regionálnych, chýba im vzájomná koordinácia a efektívna spolupráca. Rozlicné projekty - casto financne nárocné - by sa tak mali skoordinovat a priniest nové programy – najmä co sa týka výchovy a vzdelávania. Televíznu stanicu „TV Aparecída“ majú napríklad v správe Redemptoristi, dalšie sú v rukách charizmatických hnutí. Majú katolíckeho ducha a spolupracujú s konferenciou biskupov, aj ked sú samostatné. Jedna zo staníc sa dokonca zameriava na vzdelávanie v pralesových oblastiach, co biskupi velmi ocenujú. Co sa týka rozhlasových staníc, biskupi už niekolko rokov úspešne organizujú každorocne stretnutia ich riaditelov. Aj v súvislosti so závermi generálnej konferencie v Aparecíde chcú brazílski biskupi rozbehnút biblickú kampan – v krajine budú distribuovat milión Biblií pre chudobné rodiny. –sg- webteam@vaticanradio.org News 00:10:03:74 Tue, 03 Nov 2009 16:02:33 GMT 331588