www.Radiovaticana.org http://www.radiovaticana.org Hlas svateho a Cirkvi v dialogh so svetom Webteam sk 2005 Vatican Radio. All rights reserved. Vatikansky Rozhlas webteam@vaticanradio.org webteam@vaticanradio.org webteam@vaticanradio.org 60 No Vysielanie Vatikánskeho rozhlasu vo forme Podcast http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=560261 00:14:38:98 Piatkové vysielanie vo zvukovej podobe webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:98 Fri, 03 Feb 2012 18:12:44 GMT 560261 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=560258 Vatikán (3. feb. 2012, RV) – Európsky poslanec Miroslav Mikolášik so skupinou niektorých európskych poslancov navštívil v týchto dnoch Vatikán v rámci stretnutia skupiny Anima. Pre Vatikánsky rozhlas priblížil cinnost spomínanej skupiny nasledovne: 00:01:42:38 webteam@vaticanradio.org News 00:01:42:38 Fri, 03 Feb 2012 18:07:54 GMT 560258 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=560214 00:07:04:01 Pripravil P. Milan Bubák SVD Isté misijné sestry odcestovali pred casom z Európy do Afriky, aby tam v srdci jednej velmi chudobnej oblasti založili nemocnicu. Vybudovali ju, otvorili a liecili. Prichádzalo coraz viacej pacientov. Každé ráno sa pred ich klinikou vytvoril dlhý rad cakajúcich. Ten, kto sa na cinnost sestier pozeral zvonka, mohol mat dojem, že všetko to ide velmi dobre, že ich cinnost je vskutku dobrá a úspešná. Sestry však mali iný dojem: stále viac sa zamestnávali myšlienkou, ci to, co robia, je naozaj správna vec. Prípady, ktorých mali najviac boli deti s hnackou. Matky ich k nim prinášali takmer mrtve od dehydratácie, sestry im však boli schopné pomôct takmer okamžite a ich stav dat do poriadku. No nielen na detoch, ale i na dospelých si sestry všimli jeden fenomén: casto tí istí ludia prichádzajú k nim opakovane s tými istými problémami. Sestry zacali o tomto probléme medzi sebou diskutovat a rozhodli sa, že by mali urobit nieco pre to, aby ludia neupadali stále znova do tých istých chorôb. Po hlbšej analýze situácie prišli k uzáveru, že problémom sú znecistená voda a slabá hygiena. A pokial svoju cinnost nezamerajú práve na tieto dve veci, budú sa so svojimi pacientmi nachádzat v zacarovanom kruhu. Po tejto úvahe preusporiadali svoje priority: na prvom mieste nebolo liecenie chorôb, ale osveta, ktorou by ludí viedli k ochote zmenit celý svoj životný štýl, pretože práve on im spôsoboval choroby. Zdá sa, že podobné chápanie ludských problémov mal aj Ježiš. Evanjelium nasledujúcej nedele nám, milí priatelia, prestavuje jednu z velmi castých reakcií Ježiša na svoje dielo a na to, ako toto jeho dielo chápali ludia. Ježiš zacína svoju verejnú cinnost. Sme na zaciatku Markovho evanjelia. Prichádza do domu svokry apoštola Petra v Kafarnaume. Bolo to v sobotu ráno, v den, ktorý Židia pokladali za sviatocný den a teda bol to den bez práce. Ráno, ako sme poculi, šiel Ježiš do synagógy a potom sa odobral aj s niekolkými zo svojich apoštolov do domu Petra a Ondreja. Zrejme sa chceli obcerstvit a naranajkovat sa. Lenže pani domu nebola zdravá a tak ju Ježiš uzdravil, aby im mohla poslúžit. Stalo sa a oni strávili v rozhovore spolu celý den. Nic iné ani nemohli robit, pretože bola sobota. Ked sa ale skoncila, lebo po západe slnka už zacal nový den, zacal ruch. Za Ježišom, do Šimonovho a Ondrejovho domu, zacali prinášat chorých a utrápených ludí, aby ich Ježiš uzdravil. Možno, že zvest o uzdravení Petrovej svokry sa od rána rozšírila závratnou rýchlostou medzi ludí, a tak chceli jeho prítomnost medzi sebou využit. Ježiš to urobil rád. Mal však obavu. Nebolo mu príjemné, že dav sa nahrnul v takom velkom pocte. Nie preto, že by nebol chcel pomôct všetkým. Ale preto, lebo sa bál, že jeho uzdravovanie si budú ludia zle vysvetlovat. To bolo naozaj reálne nebezpecenstvo, ako sa to ukázalo aj neskôr, napríklad, ked rozmnožil chleby a nasýtil velké množstvo ludí a ludia ho chceli za to urobit svojim králom. Bolo tu nebezpecenstvo, že ludia si urobia z neho zázracného uzdravovatela, ci zázracného uspokojovatela ich denných potrieb. Preto zakázal dokonca aj zlým duchom, aby o nom hovorili. Jednoducho si to neželal v tej podobe, v akej ho ludia chápali. Ktovie, ako dnes zaspával. Možno s pocitom radosti, že pomohol mnohým. Ale urcite aj s pocitom tažoby, že ludia ho možno celkom nepochopili. Žiadali od neho, aby robil to, co on robit nechcel. Stalo sa vám to možno niekedy tiež. Robili ste veci, ktoré boli síce dobré, no vy ste ich robit nechceli. Cítili ste, že o tom vaša cinnost nie je. Nie, že by ste ich nevedeli robit. Vedeli, ba dokonca velmi dobre. No vaša cinnost bola o inom. Bolo tam potrebné vzdialit sa do ústrania a modlit sa za rozlišovanie. Ježiš tak urobil. Poculi sme, ako ráno zavcasu vstal a šiel sa modlit. Bola to chvíla, ktorú strávil sám pred svojím Otcom, a v ktorej sa pred jeho tvárou snažil rozpoznat, co je jeho pravé poslanie. Vykonal si tu teda to, co neskoršia krestanská tradícia nazvala termínom duchovné rozlišovanie. Ježiš sa snažil rozpoznat, co od neho chce Boh. Nerozpoznával medzi dobrom a zlom. Rozpoznával medzi dobrom a dobrom: mal ostat uzdravovat? Alebo mal íst inde a venovat sa hlavne kázaniu? A Ježiš to v modlitbe naozaj aj rozpoznal. Ráno sa rozhodol v uzdravovaní nepokracovat. Rozhodol sa íst dalej, aj na iné miesta. Nie však, aby uzdravoval, ale aby kázal. Pre neho hlavné nebolo uzdravovanie, ale kázanie. Kliniku síce nezavrel, uzdravoval, ale nebola to jeho priorita. Jeho prioritou bolo kázanie. Preco? Lebo v kázaní ohlasoval Ježiš ludom Božie královstvo. Tam im vysvetloval, v com sú korene ich zla. Choroba a iné neduhy sú výsledkom zla a hriechu. To je, ako v prípade vyššie spomínaných sestier: bolo treba objavit prícinu ich chorôb, do ktorých casto upadali. Bud tam išlo o zlo jednotlivcov alebo dokonca o zlo spolocenské a kolektívne. Svet potreboval byt vedený k uzdraveniu z hriechu. Životný štýl, ktorý svet a ludia viedli, nebol dobrý. Obsahom jeho kázní bolo Božie královstvo, ktoré spocívalo na tzv. „šalom“-e; t.j. na pocite všeobecného blaha, pohody, pokoja a radosti. Božie královstvo bolo tam, kde bol vykorenený hriech. Božie královstvo spôsobuje, že ludia neupadajú do istých foriem zla: napríklad rozbitých vztahov, hrubozrnného egoizmu, bezohladnosti, závislostí, ba dokonca ani do chorôb. Mnoho chorôb je výsledkom osobného, spolocenského, ci tzv. štrukturálneho zla. Všetky choroby sú výsledkom pôvodného (dedicného) hriechu, ktorý Ježiš prišiel tiež (vlastne hlavne) uzdravit. Toto mnohí z jeho posluchácov nepochopili. A nechápu to mnohí ani v súcasnosti. Aj dnes sa stane, že niekto v mene Božom vykonáva službu uzdravovania. Ale táto služba je daná Cirkvi len pre jeden ciel, aby uzdraveného, ale aj iných viedla k uvedeniu Božieho královstva do ich života. Ak nevedie, potom nie je úplná a potom ju je zbytocné konat. Najdôležitejšie presvedcenie, ktorému nás ucí aj dnešné Božie slovo je: že hlavné pre nás život nie je ani uzdravovanie, ani zázracné sýtenie, ani kriesenie. Všetci tí, ktorých Ježiš uzdravil, nasýtil ci vzkriesil znova ochoreli, vyhladli i zomreli. Clovek predsa musí na nieco zomriet. No hlavné je to, aby nám Ježiš ukázal, že aj napriek tomu, že sme chorí ci hladní, je možné žit kvalitný život. A presne o toto išlo v kázniach Ježišovi: poskytovat ludom inšpiráciu pre urobenie vážnych zmien v ich živote, ktorý nebol dobrý, poskytnút im povzbudenie, posilu pre život, ktorý sa im casto zdal neznesitelný, a dat im nádej, ktorá by im pomohla nasmerovat ich pohlad poza horizont casnosti, na vecnost. Najdôležitejšie pre veriaceho cloveka je teda Ježišovo, Božie Slovo. Želám nám, vážení priatelia, aby sme sa stali lacnými po Ježišovom Slove, ktoré má silu nás uzdravit celistvo. webteam@vaticanradio.org News 00:07:04:01 Fri, 03 Feb 2012 16:29:31 GMT 560214 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=559991 00:10:00:00Týždenný 10-minútový spravodajský súhrn Vatikánskeho rozhlasu pre Slovenský rozhlas vo formáte Real Media, vysielaný každý štvrtok o 19.20 hod. na vlnách Rádia Slovensko. webteam@vaticanradio.org News 00:10:00:00 Thu, 02 Feb 2012 19:06:30 GMT 559991 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=559990 00:14:38:74Štvrtkové vysielanie vo zvukovej podobe webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:74 Thu, 02 Feb 2012 19:03:23 GMT 559990 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=559892 00:04:56:66Štvrtkový komentár, ktorý pripravila sr. Agnes Jencíková z Congregatio Iesu nesie názov: O zrelej ženskej kráse Milí poslucháci, od nepamäti sa slovo krása spája so slovom žena. Akoby žena bola tým najvýsostnejším nositelom krásy. Táto skutocnost sa akosi tisne do popredia práve dnes, v období bálov a plesov, udalostí poznacených slávnostnou atmosférou, zábavou a velkolepostou. Vonkajšia krása je nieco ocarujúce, nad cím žasneme, zároven však vieme, že bez vnútorného obsahu sa jej prítažlivost nezadržatelne vytráca. Skutocná krása odrážajúca sa v živote zrelej ženy je niecím, co oživuje, dynamickým prvkom, pobádajúcim k radosti a pokoju všade, kde sa taká žena nachádza. Co je žena? Aká je jej najhlbšia podstata a co ju robí skutocne krásnou? Žena je Bohom obdarovaná schopnostou vytušit a vnímat ludské a duchovné hodnoty. Ako taká reprezentuje „náboženský princíp“ ludstva a je akoby „uprednostnená“ vo vztahu voci Duchu Svätému: schopná prijat a zvnútornit v sebe náboženský ideál. Vie sa úplne odovzdat tomu, co miluje; vnútorne premiena realitu a seba samú vlastnou citlivostou, ktorá ju robí viac otvorenou a prístupnou voci duchovným skutocnostiam. Gertrúda von Le Fortová v diele Vecná žena opisuje ženský charakter slovami: Žena je najviac sama sebou, ked už nie je viac sebou, pretože sa úplne darovala. To znamená, že typicky ženská spiritualita vyniká v darujúcej sa láske, v milujúcej službe, v obetovaní sa pre druhých, v materskom a chápavom prijatí a hlbokom zmysle pre milosrdenstvo. Žena však môže naplno uskutocnit tento vysoký ideál, iba ak sú splnené podmienky, ktoré zodpovedajú jej základným potrebám ako sú istota, pocit prijatia a úcty, pozitívne vztahy, možnost komunikovat stav svojho vnútra, milovat a byt milovaná atd.. Jas jej nadprirodzeného života bude silnejší a žiarivejší tým viac, cím živší a pevnejší bude tento prirodzený základ, na ktorom stavia. Žena je iná ako muž. To samozrejme vieme; tieto rozdiely však velakrát spôsobujú tažkosti vo vzájomnej komunikácii. Ak ich však uchopíme z druhej strany, môžu sa stat pramenom vzájomného obohatenia, možnostou osobného rastu i príležitostou vytvárania hodnotných vztahov, na báze skutocného pochopenia a prijatia. Žena v prvom rade oplýva intuitívnou inteligenciou, ktorá je obohatená citovým prvkom a pomáha jej prijímat a milovat vnútorné hodnoty, podporuje v nej snahu íst dalej ponad tento svet a podnecuje ju, aby vytvárala vztahy s inými. Rytmus života prežíva v ocakávaní: vie dúfat už aj pri nepatrných náznakoch riešenia situácií, vie prijímat vnútorné inšpirácie. Zdá sa, že medzi ženou a casom akoby existovala vzájomná dohoda, cas jej neodporuje, pretože ona v sebe nesie velkú cast vecnosti, ona sama je ocakávaním. Žena je bližšie k životu, ona sama je priestorom, kde sa život vytvára; je otvorená voci životu, ktorý ešte len príde a je ešte len v možnosti; vníma a má schopnost prijat žiadost života, ktorý sa chce premenit na skutok – telo. Vo svojom ženskom bytí prežíva tvorivost a tým je blízko k Stvoritelovi. Javí sa ako schopná pozornosti voci Slovu, pretože je schopná pozornosti voci inému cloveku. Materstvo jej dané ešte viac túto schopnost rozvíja a stáva sa v nej disponibilitou „zachovávat“ v sebe Slovo vecného života. Motorom pohánajúcim vôlu ženy je láska. Žena nepotrebuje byt logicky presvedcená, aby konala; ak miluje, koná. Ak by sa sústredila iba na rozumové motívy konania, bolo by to pre nu nedostatocné a frustrujúce. Potrebuje chciet kvôli láske a vložit do toho co robí celé svoje bytie s jeho vitálnostou, aby tak naplno darovala seba tomu, koho miluje. K tomuto pohladu na niektoré významné prvky vystihujúce podstatu ženy, pripojme vyjadrenie modelky Laury Kraussovej Calenbergovej, ktorá, po svojom obrátení, na otázku o kráse odpovedá: Co je krása? Nie je nou vonkajší zjav. Je to nieco vnútorné v hlbke nášho srdca. Krása je pokora, aj ked v mojej práci nie je populárna. Istota a sebavedomie sú krásne. Samotné poznanie Boha privádza ku kráse, pretože jeho láska a prijatie nám dáva ozajstnú istotu a pravé sebavedomie. Z toho vyrastá schopnost prijímat a milovat seba i iných. Milí poslucháci, nech sa krása, a najmä krása zrelých múdrych žien, zaskvie všade okolo nás, nech sme schopní vidiet ju, ocenit a radovat sa z nej... webteam@vaticanradio.org News 00:04:56:66 Thu, 02 Feb 2012 15:43:31 GMT 559892 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=559662 00:14:38:90 Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:90 Wed, 01 Feb 2012 18:40:44 GMT 559662 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=559070 Vatikán/Slovensko (31. jan. 2012, RV/TKKBS) – Pápež Benedikt XVI. vymenoval dnes nového bratislavského pomocného biskupa. Stal sa ním 48-rocný Mons. Jozef Halko, doterajší hovorca arcidiecézy, ktorý zároven zodpovedal za pastoráciu madarsky hovoriacich veriacich v Bratislave. Podla apoštolského nuncia na Slovensku Mons. Maria Giordanu je biskupské menovanie dôležitý cirkevný akt, ktorý je vyjadrením starostlivosti Svätého Otca o to, aby v Cirkvi, v tomto prípade v Cirkvi na Slovensku, nechýbali dobrí pastieri Božieho ludu smerujúceho k vecnej spáse. „Vdacíme Bohu za toto menovanie a pozývame k modlitbe za novovymenovaného biskupa“- uviedol nuncius. Mons. Halko k nominácii uviedol: 00:00:25:87 Životopis nového bratislavského pomocného biskupa Mons. Jozefa Halka Mons. Jozef Halko sa narodil 10. mája 1964 v Bratislave. Po skoncení základnej školy študoval na gymnáziu v Bratislave, kde v roku 1982 zmaturoval. Následne študoval na Fakulte riadenia a Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej. Potom pracoval od roku 1986 do roku 1990 ako inštruktor pracovnej výchovy v Ústave sociálnej starostlivosti v Bratislave, ako robotník v Bratislavských vodárnach a kanalizáciách, absolvoval tiež dvojrocnú základnú vojenskú prezencnú službu. Od roku 1990 do roku 1994 študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr pokracoval na Pápežskej univerzite Santa Croce v Ríme. Dna 6. januára 1994 bol vysvätený za diakona a 4. júla 1994 vysvätený za knaza v Trnave. Po knazskej vysviacke pokracoval v štúdiu na Teologickej fakulte Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme, kde dosiahol doktorát v roku 2000. Je autorom viacerých štúdií a vedeckých monografií. Úrady a služby: 1997: poverený pastoracnou starostlivostou veriacich madarskej národnosti v Bratislave. 1997 - 2011: pedagóg cirkevných dejín na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 2006 docent Katedry cirkevných dejín tej istej fakulty. 2008 - 2011: clen kolégia konzultorov Bratislavskej arcidiecézy, clen knazskej rady, riaditel mediálneho centra a hovorca arcibiskupa metropolitu. 2009: menovaný Benediktom XVI. za kaplána jeho Svätosti. 31. januára 2012 bol Benediktom XVI. vymenovaný za bratislavského pomocného biskupa. -jk- webteam@vaticanradio.org News 00:00:25:87 Tue, 31 Jan 2012 11:45:21 GMT 559070 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=558955 00:14:38:88Pondelkové vysielanie vo zvukovej podobe webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:88 Mon, 30 Jan 2012 18:58:46 GMT 558955 http://www.radiovaticana.org/SLO/articolo.asp?c=558663 00:14:38:86Nedelné vysielanie vo zvukovej podobe webteam@vaticanradio.org News 00:14:38:86 Sun, 29 Jan 2012 19:15:05 GMT 558663