home > História

HISTÓRIA

Po podpísaní Lateránskych dohôd v roku 1929 poveril Pius XI. Guglielma Marconiho, aby v novom Vatikánskom štáte vybudoval rozhlasovú stanicu, a na jej riadenie povolal jezuitu Giuseppa Gianfranceschiho, fyzika a matematika. 12. februára 1931 Pius XI. slávnostne inauguroval zariadenie prejavom v latinčine, ktorý vyvolal veľmi silné dojatie na celom svete.

Medzi prvými pokusnými vysielaniami bol prehľad aktivít Pápežskej akadémie vied Scientiarum Nuncius Radiophonicus. 9. februára 1939 zomrel Pius XI. a rádio začalo sledovať konkláve a nato obrad korunovácie Pia XII. s komentárom v deviatich jazykoch. Do paláca Leva XIII. (Palazzina Leone XIII), ktorý bol až do roku 1936 sídlom Vatikánskeho observatória, boli umiestnené nové kancelárie a úrady.

V septembri 1939 sa po vypuknutí vojny rádio stalo vzácnym prostriedkom slobodnej informovanosti aj napriek cenzúre a rušeniu. Goebbels prisahal, že ho umlčí; členovia francúzskeho odporu prepisovali jeho vysielanie a ilegálne ho šírili ďalej. Rádio malo redakčnú skupinu, ktorú tvorili pátri jezuiti, a vysielalo sa v deviatich jazykoch. V januári 1940 tu vznikol informačný úrad, aby vysielal výzvy, ktoré by pomohli vypátrať nezvestných civilistov a vojakov, alebo vysielal odkazy pre zajatcov od ich rodín; od roku 1940 do roku 1946 bolo poslaných 1 240 728 odkazov v rámci 12 105 hodín vysielania. S ústupom vojenskej nevraživosti bolo vatikánske vysielanie obohatené o ďalšie jazyky; boli potrebné výkonnejšie vysielače a sieť smerových antén. V roku 1954 sa začali práce na výstavbe vysielacieho centra Santa Maria di Galeria, ktoré Pius XII. slávnostne otvoril 27. októbra 1957. 

Z dôvodu pokračujúceho rozvoja rádia boli v roku 1958 (rok voľby pápeža Jána XXIII.) nové kancelárie a úrady umiestnené do bývalého Petrovho múzea (Museo Petriano). Rádio venovalo činnostiam Druhého vatikánskeho koncilu viac než 3 000 hodín vysielania v 30 jazykoch.

V roku 1963 bol Vatikánsky rozhlas pri konkláve pápeža Pavla VI., ktorý púťou do Svätej zeme v januári 1964 začal sériu pápežských ciest. Bola to nová práca pre novinárov, technikov rádia i osobitných spravodajcov v sprievode pápeža.

29. januára 1970 kardinál Villot, štátny tajomník, slávnostne inauguroval nové sídlo rádia v Piovom paláci, ktoré už vysielalo 19 až 20 hodín denne v tridsiatich dvoch rôznych jazykoch a malo k dispozícii komplex vysielačov s výkonom viac než 1 000 kW. Personál tvorilo 260 osôb z 38 krajín sveta.

V roku 1978 bol po veľmi krátkom pontifikáte Jána Pavla I. zvolený Ján Pavol II., pápež veľkých apoštolských ciest po Taliansku a zahraničí.

Vďaka primeranej materiálnej a humánnej pomoci, a najmä impulzu obdivuhodnej pastoračnej aktivity pápeža-pútnika, dosahuje rádio na konci 80. rokov 20. storočia vysoký stupeň efektivity a profesionality a uznanú prestíž v oblasti medzinárodného rádiového vysielania. V 90. rokoch rádio prechádza na vysielanie cez satelit a v roku 1995 má už vybudovanú pozemnú vatikánsku stanicu, aby mohlo lepšie odpovedať na nové výzvy.

Dnes už vysiela na šiestich kanáloch viac ako 78 hodín denne vo viac ako štyridsiatich jazykoch, so štábom takmer 400 osôb z celého sveta, najmä laikov, ako mnohojazyčný mikrokozmos v službe pápežovi a univerzálnej Cirkvi.