Brat, sestra, vítam ťa na vlnách rozhlasu. Opäť prežívame obdobie adventu, pre toto obdobie je charakteristické očakávanie Mesiáša, ktorý má prísť na tento svet. Aj keď ide o pripomienku udalosti, ktorá sa stala v minulosti, predsa je možné túto udalosť očakávania prežívať vždy nanovo a ešte viac, ako okamih prítomnej chvíle, ktorá nás môže posvätiť. V tomto duchu očakávania a prípravy na príchod Mesiáša bude ladený aj dnešný môj príhovor. Ak je to čo len trochu možné, je mojim úprimným želaním, aby si dokázal utíšiť svoje rozbúrené vnútro a v tejto uponáhľanej dobe nájdi v sebe silu a odvahu zastaviť sa. Myslím, že očakávanie je nutne spojené s osobným stíšením svojho vnútra a čo je podstatnejšie, stíšenie predpokladá zastavenie sa a premýšľanie o zmysle toho, čo prežívaš.

Je viac ako nutné pripustiť a uznať fakt, že v dnešných časoch, ktoré prežívaš sa skutočná podstata adventu vytráca. Do popredia a teda aj do podvedomia nás ľudí sa chtiac-nechtiac tlačia dva fenomény, ktorými sú konzumný spôsob života a biznis, teda túžba mať a nie byť. Máme ako ľudia problém zastaviť sa, pretože mnohí si myslia, že to ani nie je možné. Stres a zhon nám jednoducho sedí... Preto je na mieste otázka: „Viem vôbec očakávať? Viem myslieť? Viem čo chcem a kto vlastne som?“ Možno sa ti toto moje konštatovanie bude zdať trochu tvrdé pre uši, ale toto je realita doby. Dnešného človeka dokáže zastaviť len fakt utrpenia a bolesti. Preto nech je aj pre teba povzbudením tvoje vlastné utrpenie, ktoré prežívaš. Pretože byť chorým, veľmi často znamená vedieť čakať. Teraz tu nemám na mysli len čakanie u lekára, či čakanie na poskytnutie fyzickej pomoci zo strany iných, na ktorú si denne odkázaný. Ver, ak obstojíš v takých situáciách, pri ktorých iní strácajú trpezlivosť, lebo spomínané čakanie je pre väčšinu z nás strata času, potom s pomocou Božej milosti dokážeš aj to, aby to tvoje očakávanie Mesiáša, ktorý príde, aby vstúpil aj do tvojho života sa nestalo pasívnym, ale plodným.

Čakanie v sebe skrýva aj isté napätie. Ak to aj ty takto vnímaš, tak potom je zjavné, že pulzuje v tebe život a nie si mŕtvy. Iba napätie v tvojom vlastnom vnútri sa môže stať pre teba akoby hnacím motorom k tomu, aby si začal rozmýšľať. Celkom vážne rozmýšľať o tom, ako urobiť zo svojho života vzácnu perlu, ktorej lesk oslepí tvoje okolie. Existujú medzi nami ľudia, pre ktorých je ich vlastná bolesť a utrpenie veľkou brzdou. Sú schúlení do akéhosi klbka, ktoré možno prirovnať k obrannému systému ježka. Pretože toto klbko, do ktorého sa
títo ľudia dokážu schúliť občas aj pichne. Toto pichanie okolia je pre mnohých zraňujúce a veľmi nepríjemné. Chcem ťa preto povzbudiť k tomu, aby si sa netúžil podobať pichľavému ježkovi, ale aby si živil v sebe úprimnú túžbu myslieť na to, čo pripravíš pre Mesiáša ako prekvapenie. Fakt čakania môže byť zaujímavý pre obe stránky. Pre toho, kto čaká, teda pre teba i pre Toho, kto je očakávaný. Naša ľudská prirodzenosť je zranená, ale aj zraniteľná. Určite patríš do kategórie tých ľudí, ktorí sa musia liečiť z rôznych zranení, spôsobených nespravodlivosťou, sebectvom a možno práve tým, že niekto mal o tebe, o tvojom živote istú fixnú predstavu a zaškatuľkoval si ťa. Ty si zozbieral všetky sily a vyšiel si z radu. Je úplne samozrejmé, že si sa stal nepohodlným, alebo lepšie povedané čudákom. V takomto prípade je vhodné, aby si absolvoval terapiu Slovom, samozrejme Božím a tiež je veľmi podstatné, aby si vedel a mal trpezlivosť počúvať... V Slove a vo Sviatostiach je skutočný návod na plnohodnotný život.

Slovo a sviatosti ťa naplnia pokojom, ktorý je veľmi dôležitý pre prijatie seba. Bolesť a utrpenie veľmi často znamená určité obmedzenie, ale ak sa budeš usilovať o harmóniu vnútra, je celkom možné, že ťa samotná bolesť neprerastie, ale že ju budeš môcť prežívať v slobode Božieho dieťaťa. V tejto slobode pochopíš, že Ježiš prišiel na tento svet, aby sa mohol narodiť aj do tvojho života a denne ho požehnávať, či naplniť potrebnými milosťami, ktoré potrebuješ.

Brat, sestra, želám ti, aby toto tvoje čakanie bolo prežiarené živou vierou, ktorá nech denne žiari z tvojich skutkov. Nemusia to byť nejaké veľké skutky, o ktorých by sa mohol dozvedieť celý svet. Stačí celkom nepatrný skutok, ktorý má často väčšiu hodnotu v očiach toho, komu ho preukážeš. Na adventnom venci horí tretia svieca. Je to viac ako plamienok jednej sviece, ktorou sme toto obdobie začínali. Kiež by sa aj tebe podarilo byť v tomto období svetlom pre ľudí v tvojom okolí. Vôbec nie je rozhodujúce, či disponuješ telesným zdravím, alebo znášaš na svojich pleciach bremeno choroby a bolesti. Za každých okolností môžeš svedectvom osobného života povzbudiť iných k radostnému prežívaniu tohto obdobia. Každé liturgické obdobie má svoje osobité čaro a atmosféru. To isté platí aj o období adventu, len je potrebné si dať tú námahu a objavovať výnimočnosť tejto atmosféry. Stíšenie a samota sú pre mnohých možno veľmi ťažké, ale sú veľmi potrebné k tomu, aby sme spoznávali samých seba.

Želám ti, aby si nesplynul s duchom doby, ktorá je síce obrovským lákadlom, ale toto lákadlo bude pre teba iba chvíľkovým uspokojením, ktoré sa veľmi rýchlo vytratí. Radšej sprístupni svoje srdce Mesiášovi, ktorý čaká a klope, lebo sa chce usídliť v tvojom srdci. Maj dostatok síl k tomu, aby si v týchto dňoch vyhádzal zo svojho srdca všetko to, čo bráni tomu, aby doň Ježiš vstúpil a konal v tvojom živote veľké veci. Očakávaný Ježišu, chválim ťa za dar choroby a utrpenia, ktoré mi bráni v tom, aby som splynula s duchom dnešnej doby. Moja bolesť ma snáď učí tomu, aby som bola schopná čakať na Tvoj príchod a aby som sa nebála zápasiť s utrpením, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Nie, nechcem byť len pasívnym čakateľom na veľké veci, ktoré vykonáš v mojom živote. Otváram ti svoje srdce, lebo otvorenosť je zábranou k tomu, aby som bola pichľavým klbkom pre svoje okolie. Ďakujem za tých, ktorí ma sýtia Slovom a sviatosťami. Nie, netúžim ostať na povrchu, ale prijímam pozvanie načrieť na hĺbinu. Možno to bude bolieť, ale práve v bolesti je život.