Božie slovo z nasledujúcej nedele nás pozýva vydať sa na cestu; rozhodnúť sa ìsť, kráčať, putovať. Mohli by nám prísť na myseľ otázky z piesne Joža Ráža: „Ešte sa len učí, odkiaľ, kam a kade, ako sa má chodiť po tenučkom ľade...“ Je to pieseň o tom, ako sa zaľúbil chlapec. Áno, ak sa domnievate, že budem hovoriť o láske, máte pravdu, veď vždy keď hovoríme o Ježišovi, hovoríme o láske. Vykročme teda a spievajme si aj my tieto otázky: odkiaľ, kam, kade, ako?



Odkiaľ vychádzajú dvaja vášnivo diskutujúci Ježišovi učeníci? Idú z Jeruzalema. Chcú opustiť všetok ten smútok, sklamanie, bolesť a žiaľ. To, čo zažili v tomto meste ohľadom Ježiša, bolo práve toto a oni sú rozhodnutí za každú cenu to opustiť. Kam sa vybrala táto, tak hlboko sklamaná dvojica? Túžobne hľadajú oddych, možno zabudnutie, ak to bude potrebné. Chcú nový začiatok, kde bude nádej a pochopenie súvislosti tých vecí, čo sa prihodili v posledných dňoch. Kadiaľ kráčajú tieto pohasnuté nádeje tých najkrajších prianí? Prechádzajú cez skúsenosť udalostí posledých dní, skrz zážitky, ktoré len tak ľahko nevyblednú, lež zostávajú v emóciach pamätajúcich. Je to smútok, ktorý sa usilovne postí, pretože Ženícha niet. Pretože majú dôvod obávať sa, že v hrobe, chránenom ťažkým kameňom a vojakmi, sú pochované všetky ich nádeje. Ako putuje táto dvojitá kôpka nešťastia? Vzdialenosť v dĺžke šesťdesiatich štadiónov je plná prekypujúcej komunikácie. Je plná pýtania sa, zdieľania sa, argumentov, dôvodov. Je to spoločenstvo, debata, dialóg. Je to splodenie slova, ktoré vzápätí plodí slovo, odpovedajúce na slovo. Je to hovorenie o Tom, ktorý bol mocný pred Bohom i pred ľudmi. Celkom ináč mocným ako farizeji. Oni boli mocní pred bezbrannnými a slabými pred Bohom.



Do ich miestneho presúvania sa z Jeruzalema do Emáuz, priblížil sa ďalší pútnik. Ich rozum, plne zamestnaný argumentovaním, nedá mnoho miesta očiam, aby mohli spoznať, že ten, ktorý je predmetom rozhovoru, zhovára sa s nimi. Ten, ktorého hľadajú, dáva sa im nájsť. Ten, ktorého začnú poúčať, ich sám poučí nadmieru a nad všetky očakávania. Neznámy priblížil sa celkom tak, ako sa priblížil v Egypte Boh k  deťom Izraela, aby zničil nepriateľa a aby sa im dal poznať ako ten, ktorý vyslobodzuje. Prišiel v najlepšom čase, pretože práve je Pánova Pascha, keď Pán prechádza popri nás. Teš sa, Kleopas, a tvoj spoločník tiež, lebo sa k vám priblížilo Božie kráľovstvo, je medzi vami a kráča s vami, aby urobil prechod nielen medzi Jeruzalemom a Emauzmi, ale zo smútku do radosti, zo sklamania do nádeje, zo strachu do istoty, z tušenia do presvedčenia, zo smrti do života.



Zrazu ho spoznali. Veď je to Nazaretský, ten Prorok, Mesiáš, JEŽIŠ. On kráča tou istou cestou, má ten istý smer ako oni. Debatuje, počúva, pýta sa, odpovedá spolu s nimi a nakoniec spoločne večerajú. Akí hlupáci sme boli, že sme to nespoznali skôr?



Branislav Beniač SJ