Duch: toto tajomné srdce sveta, vietor nad priepasťou sveta, oheň, ktorý nezhára, Láska v každej láske. On je extázou Boha, jeho vyjdením zo samého seba. On je Božím putom, ktoré spája Boha s každou živou bytosťou; je ohnivým rozliatím života; je láskou, ktorá hľadá, rozširuje a otvára cestu k ľudskému srdcu.
Úryvok zo Skutkov apoštolov je celý presiaknutý myšlienkou plnosti, hojnosti, nadbytku: dom bol naplnený prudkým vetrom, učeníci boli naplnení Duchom, Jeruzalem bol naplnený pútnikmi z celého sveta. Je tu cítiť tú nostalgiu po plnosti, ktorú nám apoštol Pavol ukazuje ako naše povolanie: „V ňom ste aj vy naplnení“ (Kol 2, 10).
Vietor, oheň, hukot z neba: tieto tri sú symbolom zoslania Ducha Svätého.
Oheň – je darom zapáleného srdca, horiaceho srdca, implicitne poukazuje na horúcu lásku, jedine v ktorej sa môže udiať zázrak počatia nového človeka. „Oheň“ je pozvaním nedržať lakomo svoje city a svoju lásku, ale rozdávať ich – odvážne, trochu pobláznene a drzo, a príliš nerozvážne.
Hukot z neba, ktorý otriasol domom, nám ukazuje chvenie zeme, jej kŕče kvôli zrodeniu nového neba a novej zeme. Duch je tvorivou energiou a silou.
A nakoniec vietor: vietor, ktorý napína plachty lodí; vietor, ktorý z ľudí robí hľadačov pokladov; vietor, ktorý je dychom samého Boha v nás. Nič nie je slobodnejšie od vetra: pofúka boľavé rany a letí ďalej, kamkoľvek prináša peľ jarných kvetov a tým prináša život; dokáže však aj rozfúkať popol smrti.
Slovo, ktoré je však najintímnejšie spojené s Božím Duchom je „zrodenie“ – spolu so všetkými významami, ktoré zahrňuje: stvorenie, život, premena, novosť, proroctvo, budúcnosť. Duch je ten, ktorý riadi každé narodenie; jeho úlohou je „darovať život“, ako potvrdzuje Vyznanie viery.
Aj vtedy, keď sa nám život zdá nemožný, neznesiteľný, keď všade víťazí násilie, keď sa cítiš unavený, keď sa Ti zdá, že studený kmeň tvojho života už neprináša žiadne nové výhonky, keď sa zem zdá byť zostarnutým a neplodným lonom, aj vtedy prichádza Duch, ktorý nedovolí prachu upokojiť sa; a ktorý môže do našich životov priniesť dni nových zrodení. On je tu – nad priepasťou sveta a nad priepasťou našich sŕdc. Aj vtedy, keď sa nám to zdá nemožné. Každý kresťan je zrodený z Ducha a preto on sám sa stáva duchom. Aj napriek svojej krehkosti som Božím dieťaťom a naplnený Božím duchom. A my máme tohto Ducha rozoznať vo všetkých svojich bratoch a sestrách. Duch je tu – horiaci plameň Božieho života. Duch zostúpil na človeka, aby sa človek stal niečím viac než človekom, aby sa pripodobnil svojmu Stvoriteľovi. A spolu s ním našiel nové cesty, ktoré by nás priviedli jedných k druhým a spolu všetkých k Bohu.


Ľubomír Rebek