Keď si do piesočnej duny zapichnem slnečník, je to celkom prirodzená vec. Nikto sa tomu nebude čudovať. No ak by som sa rozhodol na takejto dune stavať dom, to by už asi začali ľudia krútiť hlavou. Ježiš nám v nedeľnom evanjeliu rozpráva o človeku, ktorý taký dom na piesku postavil. Uvádza ho ako príklad niekoho, kto síce počúva Božie slovo, ale nezachováva ho. Na rozdiel od iného, múdreho, kto si na stavanie zvolil vhodné miesto na skale.



Toto porovnanie múdreho a hlúpeho muža tvorí záver Ježišovej reči na hore v Evanjeliu podľa Matúša. Čo znamená tento obraz? Skala, na ktorej je múdre stavať dom, to sú Ježišove slová zo spomínanej reči na hore, počnúc blahoslavenstvami, cez príkaz lásky k nepriateľom, jeho slová o odpúšťaní, o úprimnej modlitbe, o poslaní byť soľou zeme. Čo je potom piesok, na ktorom stavia hlúpy muž? To sú napodiv tiež tie isté slová, ale ktoré zostali iba textom encyklopedickej hodnoty, alebo zostali v rovine pekných predsavzatí. Piesok, to je to, keď si nahováram, že Ježišovo slovo už dobre poznám.



Nemusíme hneď za tým pieskom hľadať rozličné formy postmoderného tápania, ktoré relativizujú akékoľvek slovo, i slovo Božie, a pri ktorých človek stráca pôdu pod vlastnými nohami. To by nás totiž privádzalo skôr k myšlienkam o druhých. Zdá sa mi skorej, že Ježiš chcel svojich poslucháčov viesť k zamysleniu nad sebou samými. „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca...“



Ježiš v reči na hore prehlbuje a napĺňa to, o čom už predtým hovoril Mojžišov Zákon a Proroci. V nedeľu nás cez prvé čítanie kniha Deuteronómium zavedie medzi Mojžišových poslucháčov. Mojžiš nás vyzýva, aby sme mali Božie slová v takej úcte, že nás budú sprevádzať všade, kam sa len pohneme, až si ich vryjeme do srdca.



Príkazy, samé príkazy... naozaj? Niektorí si myslia, že kresťania to majú v živote sťažené, pretože Božie prikázania na nich kladú viac nárokov než na ostatných. Možno sa touto otázkou zaoberá nejeden chlapec alebo dievča, keď sa v duchu porovnáva so svojimi spolužiakmi, ktorí majú iné životné zásady. Podobenstvo o múdrom a hlúpom mužovi by mohlo objasniť aj túto otázku. Božie slovo nie je niečím, čo je navyše pridané k nášmu bežnému životu, ale je to základ, na ktorom všetko stojí a padá. Tí, čo dokážu správne žiť, a pritom sa s Božím slovom priamo nemali možnosť stretnúť, iba potvrdzujú, že tento základ je prirodzený a že naozaj funguje.



Milá sestra, milý brat, čím je pre nás Ježišovo slovo? Ježišove slovo nehovorí o filozofii, ale o opravdivej láske. Pravdivosť tohto slova sa na našom živote celkom prakticky ukazuje. Príležitosťou na to je skúška, možno aj viaceré skúšky, tak ako skúška pevnosti domu dala za pravdu múdremu mužovi. Najvyššou skúškou nášho života bude skúška z lásky pri stretnutí s Pánom v onen deň. Ježiš nám o tejto skúške hovorí v nedeľnom evanjeliu.



Na záver možno dodať, že dom, ktorý každodenne staviame, to je život jednotlivca, je to rodina, je to náš vzájomný vzťah. Dom však môže znamenať aj širšie spoločenstvo. Môže predstavovať aj celú spoločnosť. Dnes sa právom sa na nás kresťanov kladú nároky, aby sme aktívne prispeli k budovaniu veľkého domu, za ktorý sme spoluzodpovední, aby bol budovaný na skale.



A ak si niekto stále myslí, že kresťania to majú sťažené, tak sťažené to má iba ten kresťan, ktorý by chcel niečo vybudovať na piesku. To sa samozrejme netýka stavania slnečníka na piesočnej dune, ten je naopak celkom dobrou predzvesťou blížiaceho sa leta.



Jozef Bartkovjak SJ