Evanjelium 16. nedele nás vovádza do tajomstva Božieho kráľovstva. Ježiš nám ho približuje v troch podobenstvách. Ako roľu, na ktorej sú vedľa seba pšenica i kúkoľ, ako horčičné zrnko, z ktorého vyrastie veľký strom, útočište pre nebeské vtáky, i ako kvas, ktorý všetko prekvasí. Že je dôležité vniknúť do tohto tajomstva vieme z iných riadkov evanjelia, keď Ježiš hovorí: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“.

Ak by sme to chceli povedať veľmi zjednodušene, Božie kráľovstvo je miesto a čas, kde kraľuje Boh. Je to i spôsob jeho vlády. Ak teda máme hľadať Božie kráľovstvo, máme hľadať Božiu vládu nad našim osobným životom, nad ľudstvom i nad svetom. Napokon, prosíme o to v modlitbe Pána: „Príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa ako v nebi tak i na zemi.“ Božie kráľovstvo je teda skutočnosť, ktorú prežívame tu a teraz, lebo podľa Ježišových slov je medzi nami, ale zároveň je skutočnosť, ku ktorej smerujeme ako ku cieľu. Našou modlitbou a našimi postojmi iste nezväčšíme Božiu vládu ani ju neposilníme, ale staneme sa jej účastní do tej miery, v akej sa naša vôľa zjednotí s Božou vôľou.

V podobenstve o kúkoli môžeme vidieť spôsob Božej vlády. Je to láska, ktorá dáva vychádzať slnku i pršať rovnako na dobrých aj zlých, spravodlivých i nespravodlivých, ktorá znesie vedľa seba pšenicu i kúkoľ a trpezlivo čaká do poslednej chvíle. V našom zápase o dobro, ktorý je niekedy veľmi ťažký, sa možno pýtame, prečo Boh neodstráni všetok ten kúkoľ zloby a nespravodlivosti, ktorý nám robí toľko nepríjemností? Snáď by mnohokrát musel odstrániť nás samých, ktorí vo svojej slabosti dovolíme rásť kúkoľu aj v našom srdci. A tak trpezlivo čaká a necháva nás zápasiť, lebo vie, že zo zápasu môžeme vyjsť silnejší, že po ranách utrpených v zápase so Zlým, môžeme lepšie poznať veľkosť a hodnotu dobra. Boží postoj a teda aj postoj, ku ktorému sme povolaní aj my, nie je rezignácia pred zlým, ale trpezlivosť. Boh zlo veľmi presne rozlišuje a s konečnou platnosťou to urobí na konci sveta, ale vedľa neho nechá vyniknúť dobru.

Víťaziť dobrom nad zlom nie je ani ľahké a mnohokrát ani populárne, ale iba ono je pravým víťazstvom, ktoré oslobodzuje. Dokážu to iba „maličkí“, ktorým Otec zjavil tajomstvá Božieho kráľovstva. Maličkí, ktorí si o sebe veľa nenamýšľajú, ktorí vedia prijať svoje prehry, ktorým nevadí, že sú menší. Maličkí, ktorí sa neboja byť slabí, lebo vedia veľmi silno dôverovať. Takíto dokážu v sebe objaviť maličké zrniečko, kúsok kvasu, ktoré nie sú z nich, ale ukrývajú v sebe nesmiernu energiu, ktorá dokáže zmeniť ich srdce i svet.

Prosme si od Pána milosť i odvahu byť maličkými, ktorí sú otvorení pre tajomstvá Božieho kráľovstva. S touto túžbou v srdci úplne inak sa budeme modliť: „Príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa ako v nebi tak i na zemi“. Buď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa vo mne.

Ľubomír Vojtašák