Francúzsko (15. septembra, RV) – Posledným bodom včerajšieho programu Svätého Otca bola účasť na záverečnej časti eucharistickej procesie na pláni pred lurdskou jaskyňou. Po adorácii Najsvätejšej Sviatosti sa prítomným veriacim prihovoril slovami:
„Mária, svätá panna a Nepoškvrnené počatie, prijala pred dvetisíc rokmi poslanie dať všetko, ponúknuť svoje telo a prijať telo Stvoriteľa. Všetko pochádza od Krista, aj Mária; všetko prichádza cez Máriu, dokonca aj Kristus. Mária, svätá panna, je tu s nami dnes večer v prítomnosti Tela svojho syna, 150 rokov po tom, čo sa zjavila malej Bernadete. Najsvätejšia panna, pomôž nám kontemplovať, adorovať a milovať, rásť v láske voči tomu, kto nás miloval tak veľmi, aby sme s ním večne žili.“ 
Ako Benedikt XVI. spomenul, nesmierny zástup svedkov je neviditeľne prítomný pred jaskyňou v Lurdoch, zástup mužov a žien, ktorí kontemplovali a uctievali skutoční prítomnosť toho, ktorý daroval sám seba až do poslednej kvapky krvi, dav všetkých tých, ktorí strávili hodiny v adorácii Najsvätejšej sviatosti:
„Dnes večer ich nevidíme, ale počujeme, ako nám hovoria: „Učiteľ je tu a volá vás!“ (porov. Jn 11,28). Chce vziať vaše životy a pripojiť ich k svojmu. Nechajte sa ním objať! Nedívajte sa viac na svoje vlastné rany, ale na tie jeho. Nepozerajte sa na to, čo vás oddeľuje od neho a od ostatných; upriamte zrak na nekonečnú vzdialenosť, ktorú prekonal tým, že na seba vzal vaše telo, vztýčením kríža, ktorý preňho pripravili ľudia a tým, že sa nechal usmrtiť, aby vám ukázal svoju lásku. Vo svojich ranách sa vás ujíma, vo svojich ranách vás ukrýva. Neodmietajte jeho Lásku!“
 
Ako zdôraznil Svätý Otec, Eucharistia je aj Ježiš Kristus, ktorý príde. Keď kontemplujeme posvätnú hostiu, jeho premenené a vzkriesené Telo, rozjímame o tom, čo budeme kontemplovať vo večnosti, kde objavíme, že celý svet je nesený Stvoriteľom každú sekundu jeho dejín. Vždy, keď ho prijímame alebo adorujeme, zároveň vyslovujeme „donec veniat“ – „kým nepríde“. Benedikt XVI. poukázal na to, že niektorí z nás Krista nemôžu prijímať v Eucharistii, ale môžu o ňom rozjímať s vierou a láskou a vyjadriť svoju túžbu byť s ním napokon zjednotení. Táto túžba má u Boha obrovskú hodnotu: takíto ľudia očakávajú jeho návrat horlivejšie; očakávajú Ježiša Krista, ktorý musí opäť prísť:
„Keď sa deň po jej prvom svätom prijímaní priateľ opýtal Bernadety: ‛Čo ťa urobilo šťastnejšou - prijímanie alebo zjavenia, Bernadeta odpovedala: Sú to dve veci, ktoré kráčajú ruka v ruke, ale nedajú sa porovnávať. Bola som šťastná pri oboch‛ (Emmanuélite Estrade, 4. jún 1858). –dj-