Mám ťa rád, verím ti, vybral som si teba, potrebujem ťa, si pre mňa dôležitý. Hoci tieto slova v  bežnej komunikácii nepočujeme príliš často, predsa každému dobre padne, ak nás niekto z blízkych povzbudí a uisti o svojej priazni a sympatii. Život prináša chvíle kedy človek zvlášť potrebuje počuť, že má svoju hodnotu, že niekto o neho stoji, že niekto s ním ešte počíta.
Evanjelium sviatku Krstu Pána opisuje samotnú udalosť krstu. Ján krstí Ježiša v Jordáne. „V tom ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn v tebe má zaľúbenie.“ Kristus sa pokorne zaradzuje medzi hriešnikov a prijíma krst od Jána. Na tento jeho prejav poníženosti voči nám hriešnikom, odpovedá Otec slávnostným vyznaním. Ježiš môže nielen počuť, ale aj zakúsiť Otcovo zaľúbenie. Hoci vždy bol a je jeho milovaným Synom pri tejto udalosti môže nanovo prežiť Otcovu blízkosť a lásku. Pri krste v Jordáne je Kristus uistený, že Otec je na jeho strane. Toto uistenie prichádza vo chvíli, ktorá bezprostredne predchádza jeho verejné účinkovanie. Pre Ježiša bol krst prijatím a začiatkom jeho poslania ako trpiaceho služobníka. Boží služobník potrebuje povzbudenie a istotu, že Otec je pri ňom, pri jeho činnosti, že ho sprevádza pri všetkom čo koná. Píše o tom aj prorok Izaiáš v prvom čítaní. “Hľa môj služobník, priviniem si ho, vyvolený môj mám v ňom zaľúbenie. Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku.“
V Otcovom uistení a vyjadrení lásky k svojmu synovi Ježišovi Kristovi môžeme nájsť dôležité povzbudenie aj pre náš osobný vzťah s Bohom. Tieto slova sa nepriamo vzťahujú aj na nás. Boh si nás v Ježišovi Kristovi tiež vyvolil a zamiloval. Vo sviatosti krstu sme boli prijatí za Božie deti a vstúpili sme do vzťahu s ním. Kresťan sa krstom sviatostne pripodobňuje Ježišovi.
 A predsa v konkrétnom živote akoby sme často zabúdali na toto Božie vyvolenie a zamilovanie zo strany Boha. Prežívame rôzne ťažkosti, problémy, pocity samoty, nespokojnosti, obavy s budúcnosti. Myslíme, že Boh je ďaleko od nášho života, že sme vo všetkom odkázaní a ponechaní len sami na seba. Práve v takýchto chvíľach potrebujeme počuť slová, ktoré zazneli s otvoreného neba, v ktorých Boh ubezpečuje o svojej láske a blízkosti.
Kresťanské náboženstvo prinieslo nový pohľad na Boha. Jedine Boh Izraela, je Bohom, ktorý miluje osobne. Človek jestvuje z moci jeho stvoriteľského Slova. To znamená, že jeho stvorenie mu je drahé, pretože on sám ho chcel mať, on ho „urobil“. V iných náboženstvách je Boh len nejaká veľmi vzdialená existencia, ktorá s človekom nekomunikuje. V kresťanstve nám Boh ide v ústrety tým, že sa nám zjavuje ako Otec, ktorého sa nemusíme báť. Môžeme ho oslovovať Otec. Až keď človek pochopí, že ho má Boh rád, stane sa skutočným kresťanom.
Pri krste sme všetci prijali pozvanie k plnosti a dokonalosti kresťanského života. Vedomie a prežívanie Božej lásky nech nám pomáha dosiahnuť tento cieľ.
František Knapík