Priatelia dúfam, že sa nenahneváte, ale dnešný príhovor by som začal trocha netradične. Chcem vás poprosiť, aby ste sa na chvíľočku zastavili. Nemyslím tým len fyzicky ale najmä v myšlienkach. Nechajte bokom, skutočne iba na chvíľočku, všetko to, čo vás v tejto chvíli núti niečo robiť a vráťte sa v myšlienkach do svojich detských čias. Do momentu, kedy ste si predstavovali čím v živote budete a čo pre to urobíte, aby ste to dosiahli.
 Myslím si, že každý z nás mal dostatočne veľké plány a odhodlanie urobiť pre to všetko. Ale z mnohých našich plánov ostali nakoniec len spomienky. Realita života väčšinu z nás priviedla na úplne iné pole pôsobnosti a do inej reality ako sme si to pôvodne naplánovali. Začali sme rozlišovať, čo je v našom živote a pre náš život dôležitejšie a preto sme upustili od našich plánov a predsavzatí.
 V evanjeliu nasledujúcej nedele nám Marek ponúka dve podobenstvá, ktorými Ježiš vykresľuje Božie kráľovstvo. V jednom z nich pripodobňuje Božie kráľovstvo semenu, ktoré človek hodil do zeme: „či spí alebo bdie, v noci i vo dne semeno klíči a rastie a on ani nevie ako. Zem sama vydáva úrodu:“ V druhom hovorí o Božom kráľovstve ako o horčičnom semienku, ktoré je menšie, než všetky semená na zemi. Ale keď „vzíde, prerastie všetky rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tôni môžu hniezdiť nebeskí vtáci.“
Prvé podobenstvo hovorí o realite Božieho kráľovstva, že to nie je hudba budúcnosti, ale niečo, čo sa realizuje v tejto chvíli. A pre tých, ktorí sú pozorní, existujú jasné známky jeho realizácie. Druhé podobenstvo hovorí o dôležitosti tohto kráľovstva pre náš každodenný život. Je zaujímavé, že ho nepripodobňuje nejakému majestátnemu a významnému stromu ako by si zaslúžila jeho dôležitosť, ale obyčajnému kríku. Avšak kríku, v ktorom nájdu odpočinok nebeské vtáky.
 V ostatnom období sa hovorí nielen o finančnej kríze ale aj o kríze, ktorú zažíva Európska únia. Kým prvá z nich je dôsledkom rozhodnutí človeka, ktoré pramenia v chamtivosti, lakomosti a nenásytnosti, druhá pramení v chýbajúcej pokore a veľkodušnosti voči druhým. Možno mi bude niekto oponovať, ale práve Európska únia je jednou zo skutočností, ktorá v sebe nesie znaky Božieho kráľovstva. Povstala na kresťanskej myšlienke jednoty a vzájomnej pomoci, kde jednotlivé národy Európy môžu a sú povolané nájsť spoločný domov a porozumenie. Ale to bude možné až vtedy, keď každý národ dokáže obetovať niečo v prospech toho druhého a nie len od toho druhého niečo očakávať.
 Priatelia, v živote nás čaká ešte veľa rozhodnutí. Správnych, či nesprávnych. Určite časom budeme musieť prehodnotiť svoje predstavy a ciele a zanechať tie, ktoré nebudú užitočné a potrebné. Aj vo verejnom živote ešte padnú rozhodnutia, ktoré nebudú správne a ani dobré. Ale s jedným si môžeme byť istí. Nič nezabráni príchodu resp. naplneniu Božieho kráľovstva. Zlo a ľudská hlúposť, môžu klásť prekážky, môžu odďaľovať realizáciu Božieho plánu, môžu spôsobovať utrpenie človeka, ale „či spí alebo bdie, v noci i vo dne semeno klíči a rastie a on ani nevie, ako“.
 Tým, že sme povolaní k životu, každý jeden z nás je Bohom pozvaný prispieť svojimi schopnosťami k naplneniu a realizácii Božieho kráľovstva. Každý na svojom konkrétnom mieste. Skúsme si osobne zodpovedať na otázku: Čo som ochotný pre to urobiť?
 Jozef Šofranko SJ