Vatikán (29. júna, RV) – Na dnešnú Slávnosť sv. Petra a Pavla slávil predpoludním Svätý Otec v Bazilike sv. Petra svätú omšu. Koncelebrovalo s ním 34 arcibiskupov metropolitov, ktorým slávnostne odovzdal páliá.

Prítomní boli pri príležitosti dnešného sviatku aj vyslanci delegácie ekumenického patriarchátu Konštantínopolu. V homílii si Svätý Otec položil otázku, či my dnes nasledujeme učenie veľkých apoštolov, či ich skutočne poznáme. Potom sa zameral na pastierov a ich úlohu.
 
“Slovo “biskup” má veľmi blízko k slovu “pastier”, vlastne tieto dva pojmy sa stávajú nezameniteľnými. Úlohou pastiera je pásť a starať sa o stádo a viesť ho po správnych pašienkoch. Pásť stádo znamená starať sa o to, aby mali ovce správnu obživu, aby neboli hladné ani smädné. A keď nebudeme hovoriť v metafore, znamená to, že Božie slovo je obživou, ktorú človek potrebuje. Udržiavať Božie slovo stále prítomné a živiť tak ľudí – to je úlohou správneho pastiera. Musí tiež vedieť odolávať nepriateľom, vlkom. Musí predvídať, ukazovať smer, zachovávať jednotu stáda. Peter, vo svojej reči kňazom poukazuje ešte na jednu dôležitú vec. Nestačí hovoriť. Pastieri majú byť “vzorom pre stádo” (porov.1 Pt 5,3). Božie slovo je prinesené z minulosti do prítomnosti, keď je žité. Je úžasné vidieť, ako sa vo svätých Božie slovo stáva slovom otočeným k našej dobe. V postavách ako František a potom aj otec Pio a u mnohých ďalších sa Kristus stal skutočne súčasníkom ich generácie, vyšiel z minulosti a vstúpil do prítomnosti. Toto znamená byť pastierom – vzorom stáda: žiť Slovo teraz, vo veľkom spoločenstve svätej Cirkvi.”

Potom sa Svätý Otec ešte krátko dotkol Prvého Petrovho listu, najmä - ako povedal - na dnes nanovo objavený citát z neho, ktorý poukazuje na úlohu teológa: “Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás” (1 PT 3, 15). Potom Benedikt XVI. dodal, že kresťanskou vierou je nádej, ktorá otvára cestu budúcnosti a je to nádej, v ktorej je obsiahnutý rozum. Nádej, o rozume ktorej môžeme a máme hovoriť.

“Viera nemá zostať len teóriou: má byť životom. Ak sa vo sviatosti stretávame s Pánom, ak s ním v modlitbe hovoríme, ak sa v každodenných rozhodnutiach utiekame ku Kristovi – tak “vidíme” stále viac aký je dobrý. Teda zakusujeme, že je dobré byť s Ním. Z tejto nami prežitej istoty potom vyplýva schopnosť prenášať vieru hodnoverným spôsobom ďalším. Farár z Arsu nebol veľkým mysliteľom. Ale vedel si takpovediac “vychutnať” Pána. Prežíval s ním všetko: od veľkých problémov pastoračného úradu až po dennodenné maličkosti. Takto sa stal “tým, ktorý vidí”. Prežíval všetko s pánom a tak vedel, že je dobrý. Modlime sa k Pánovi, aby aj nám daroval túto vlastnosť – „vychutnávania“ a aby sme sa tak mohli stať hodnovernými svedkami nádeje, ktorá je v nás.” –sg-