Denne čítame v novinách rôzne ankety. Novinári na určitej vzorke ľudí zisťujú ich názory na rôzne spoločenské problémy.Malú anketu si medzi učeníkmi robí aj sám Ježiš. Chce zistiť, za koho ho ľudia pokladajú. – Odpoveď nerobila apoštolom žiadny problém. Mohli pokojne povedať to, čo počuli rozprávať medzi ľuďmi. Odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov...“ – Možno by boli pokračovali ešte ďalej, keby ich Kristus neprekvapil otázkou: „A ZA KOHO MA POKLADÁTE VY?“ – Zdá sa, ako by mu ani nezáležalo až tak na tom, čo si o ňom myslia ľudia. Trafil priamo do čierneho: chce vedieť, čo si o ňom myslia jeho učeníci. Veď predsa len, apoštoli mali najviac možností poznať Krista. Všetci zmĺkli. Slova sa ujal iba jeden z nich, Peter. A bola to odpoveď brilantná: „Ty si Mesiáš!“ 
Tento biblický úryvok, ktorý budeme počúvať pri sv. omšiach najbližšiu nedeľu, je kľúčovým textom Markovho evanjelia. Udalosť sa odohráva v krajine pohanov – v jednej z dedín okolo Cézarey Filipovej. Tým je naznačený univerzálny dosah, ktorý v sebe nesie Ježišov dialóg s jeho učeníkmi. Ježišova otázka „Za koho ma pokladajú ľudia?“ má určitú dynamiku, ktorá pozostáva z dvoch momentov. V prvom sa Ježiš zaujíma o to, čo si o ňom myslia ľudia, ktorí ho počuli a videli. Apoštoli sa pred nedávnom vrátili zo svojej evanjelizačnej misie a tak táto otázka zahŕňa v sebe ďalšiu: „Aké svedectvo ste vydali o mne?“ A to je ten druhý moment.

Z odpovede môžeme pozorovať, že ľudia kladú Ježiša do jednej prorockej línie spolu s Eliášom a Jánom Krstiteľom. Nepočujeme ani najmenšiu narážku na domnelý politický mesianizmus. Ježiš sa teda zapisuje do veľkej prorockej tradície. Zaujímavá skutočnosť.
Peter nemal problém rozpoznať v Ježišovi Mesiáša. Čo však nedokázal v tej chvíli prijať, bola cena, ktorú by mal zaplatiť, aby bol skutočným Ježišovým učeníkom.
Každý z nás môže v sebe nájsť tento Petrov pohľad, akúsi ťažkopádnosť a niekedy až rezistenciu nasledovať Ježiša v každodennom praktickom živote. Avšak pravdivé vyznanie našej viery má svoje pokračovanie v našom pravdivom živote.
Poslednou inštanciou, ktorá je v hre pri našom nasledovaní Ježiša, je naša viera v Krista. Pán nám odpustí našu ťažkopádnosť, či nevládnosť nasledovať ho. Neprestáva nás však pozývať k hlbokej dôvere, ktorá sa má premieňať na solidaritu a láskavosť k našim bratom a sestrám, predovšetkým k tým najbiednejším a najzabudnutejším.
Írsky kňaz Brian Cavanaugh vo svojej knižke Kúp si lós zachytáva príbeh skupiny podnikateľov, ktorí odcestovali do Chicaga na oblastnú obchodnú konferenciu. Všetci sľúbili svojim manželkám, že v piatok už budú určite večerať doma.
Konferencia sa však časovo predĺžila, a tak sa stalo, že jej účastníci len tak tak na poslednú chvíľu dobehli s letenkami v rukách do letiskovej haly. Ako sa o zlomkrky rútili terminálom, jeden z nich zakopol a nechtiac prevrhol rozkladací stolík, na ktorom stál kôš s jablkami. Hnali sa ďalej a tesne pred odletom ešte stihli nastúpiť do lietadla. Všetci okrem jedného. Ten sa totiž zastavil, pretože mu prišlo ľúto dievčatka, ktorej jablká sa rozkotúľali. Zamával na pozdrav svojim odlietajúcim kamarátom a vrátil sa do terminálu. Bol rád, že mu to napadlo, pretože v letiskovej hale zistil, že desaťročná predavačka ovocia je slepá.
Pozbieral jablká a pritom si všimol, že niekoľko sa ich škaredo otĺklo. Siahol do peňaženky a povedal dievčaťu: „Tu máš desať dolárov ako náhradu škody, ktorú sme ti spôsobili. Dúfam, že ti to nepokazilo dnešný deň.“
Otočil sa a odchádzal, keď tu započul, ako za ním zmätené slepé dievčatko volá: „Ty si Ježiš?“
Obchodník strnul od úžasu. A potom sa zamyslel...
Aj my sa môžeme zamyslieť a hľadať odpovede na otázky:
Kto je Ježiš pre mňa osobne? A aké svedectvo vydávam o ňom?
Ak si chceme pravdivo zodpovedať tieto otázky, potrebujeme byť vnímaví na to, ako sa správame, keď stojíme zoči-voči jeho krížu.
Prajem vám, milí bratia a sestry, aby bola vaša viera viditeľná vo vašich skutkoch, v konkrétnych gestách lásky.