Pripravil Marek Durlák, kňaz Prešovskej archieparchie, ktorý študuje patristiku na Pápežskom patristickom inštitúte Augustiniánum.

Milí rozhlasoví poslucháči, bratia a sestry. Takmer každému z nás je známe slovenské príslovie: Dvakrát meraj a raz strihaj, ktoré sa určite nevzťahuje iba na fyzickú prácu ako je šitie, budovanie či čokoľvek iné. Upozorňuje predovšetkým na naše správanie sa a postoje v rozličných situáciách, aby sme si vždy poriadne premysleli to, čo chceme urobiť a až tak to urobili, aby sme si vždy poriadne premysleli, čo chceme povedať a až tak to povedali. A zároveň, aby sme vždycky mysleli aj na následky, ktoré svojimi slovami a svojim postojom môžeme spôsobiť. Zdá sa, že dvaja Zebedejovi synovia Jakub a Ján toto, alebo jemu podobné príslovie nepoznali, lebo evanjelium nasledujúcej nedele nám ukazuje, ako rýchlo a bez premyslenia žiadajú od Ježiša prvenstvo v nebeskom kráľovstve: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ To, že tieto slová boli vyslovené v náhlosti a bez uváženia, dokázal aj Ježiš, keď zareagoval: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ A hľa, ďalšia náhla a neuvážená odpoveď. Vraveli mu: „Môžeme.“ Vôbec nepochopili. Ježiš tu spomína dve veci: pitie kalicha a krst, no v podstate obidve vyjadrenia znamenajú jedno a to isté: utrpenie. Výraz „vypiť kalich až do dna“ znamená podstúpiť obrovské utrpenie. To isté znamená výraz: byť pokrstený krstom, lebo v antickom prostredí výraz „byť pokrstený“ znamenal byť ponorený, čiže byť ponorený do utrpenia. A tak Ježiš ako dobrý učiteľ a pedagóg dáva už nielen iba Zebedejovým synom, ale všetkým apoštolom nádhernú katechézu, ktorú si potrebujeme osvojiť aj my:
„Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.“ Túžiť po Božom kráľovstve je nádherná a dobrá ambícia, ale nemožno zabudnúť, že do tohto vytúženého kráľovstva sa kráča po ceste služby, obety a utrpenia. Od týchto vecí nám nik neudelí dišpenz, lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.
Pri návšteve rozličných obchodov často nachádzame pri vyložených tovaroch lístky s nápisom: "akcia", kde je uvedená pôvodná cena, ktorá býva zvyčajne preškrtnutá a pri nej je uvedená nová cena, podstatne menšia. Je to šikovný spôsob obchodníkov získať si zákazníka, ľahko predať svoj tovar tak, aby boli spokojné obidve strany. Obchodník je rád, že predal svoj tovar a zákazník sa tiež teší, že kúpil tovar omnoho lacnejšie. V obchode sa to dá, avšak v kresťanstve to tak nefunguje. Žiaľ, aj v kresťanstve sme svedkami toho, že mnohí by chceli žiť kresťanstvo nejako akciovo, so zľavou, totiž byť aj kresťanom, dosiahnuť Božie kráľovstvo, ale lacnejšie, nie za plnú cenu. Bez obety a utrpenia. A práve touto katechézou, ktorú dal Ježiš svojim apoštolom a cez nich aj nám, ukázal, že sedieť v Božom kráľovstve po pravici a ľavici patrí tým, ktorým to cez utrpenie, obetu a službu pripravil nebeský Otec. O niečo neskôr, už vzkriesený zmŕtvych, povie Ježiš dvom emauzským učeníkom: "Či nebolo treba Mesiášovi toto všetko trpieť a tak vojsť do svojej slávy?"
Zebedejovi synovia Jakub a Ján túto lekciu napokon pochopili. Jakub zomrel mučeníckou smrťou ako prvý spomedzi Dvanástich a Ján doprevádzal svojho Majstra na Golgotu až pod kríž, hoci sa ostatní rozpŕchli. Ak si túto Ježišovu katechézu osvojime prakticky aj my, potom sa nemusíme báť o svoje miesto v Božom kráľovstve.