Ako priniesť pokoj a zmierenie Afrike? Na túto otázku sa snažia nájsť odpoveď synodálni otcovia. Osobitnú pozornosť pritom venujú Sudánu, krajine rozdelenej na prevažne arabský sever so zákonom koránu a na kresťanský juh. Politické voľby, ktoré vyplynuli z mierových dohovorov v roku 2005 by sa mali uskutočniť do roku 2010, zatiaľ čo na rok 2011 je stanovené referendum o sebaurčení juhu Sudánu. Voľby však ohrozujú neustále násilnosti páchané skupinami rebelov, ktorí sú prepojení s vládou v Chartúme. V tejto súvislosti hovoril o opakovaných útokoch na kresťanov v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Mons. Hiiboro Kussala, sudánsky biskup diecézy Tombura Yambio. Ako povedal, z jeho pohľadu pomáha rebelom vláda severu, pretože sú všetci vybavení zbraňami. Zrejme je tu teda snaha sťažiť situáciu na juhu Sudánu, aby nemohol v pokoji pripravovať referendum. Na otázku, či stále pretrvávajú útoky na kresťanské spoločenstvo odpovedal:

„Áno. 13. augusta vtrhli rebeli do kostola v mojej farnosti a zajali mnohých z prítomných ako rukojemníkov. Na úteku do lesa z nich siedmich zavraždili – ukrižovali ich na stromoch. A takýchto tragédií je veľa. Za niektorými stojí Al Kájda v Afganistane, pretože sú proti Cirkvi. Ich zámerom je zastrašovanie kresťanov.“

Prežívanie evanjelia je ťažkou voľbou, kráčajúcou v ústrety mučeníctvu. Ako hovorí biskup Kussala, práve v tomto duchu prežívajú každý deň evanjelium, ako mučeníci, pretože mnohých vraždia, podpaľujú im domy či kostoly. Na otázku, či majú kresťania strach prežívať svoju vieru a či má on ako duchovný pastier strach pracovať vo svojej diecéze odpovedal:

„Strach, áno: pretože rebeli naďalej zabíjajú ľudí. Toto je našim strachom. My však nechceme zomrieť: toto všetko posilňuje vieru ľudí a tí naďalej prichádzajú do kostola. Naším mottom je žiť aj naďalej v zmierení a pokoji. Po šiestich storočiach bolo kresťanstvo na severe Sudánu prakticky zničené a my tým trpíme v mene Pána.“

V súvislosti so situáciou v tejto diecéze a tiež s konfliktom v Darfúre, Mons. Kussala vyzval na pomoc medzinárodné spoločenstvo. Okrem iného povedal, že potrebujú dobrých samaritánov.

„Chceme dobrých samaritánov: naši bratia, naši priatelia v medzinárodnom spoločenstve nám môžu prísť na pomoc. Ale ešte viac ako o toto, prosíme o modlitby, o veľa modlitieb za nás, aby sme boli silní a aby sme aj naďalej kráčali po tejto ťažkej ceste. Ale s Pánom – a to si veľmi dobre uvedomujeme – nakoniec zvíťazíme!“

Predseda Konferencie biskupov Sudánu Mons. Rudolf Deng Majak vo svojom príspevku, ktorý písomne predložil Synodálnemu zhromaždeniu vysvetľuje: „V štruktúre Biskupskej konferencie sme posilnili Komisiu pre spravodlivosť a pokoj, ktorá má pobočky v deviatich diecézach Sudánu. Táto komisia je veľmi aktívna pri rozhodnutiach vo veci konfliktov vyrastajúcich zdola, čo umožňuje zmierenie medzi etnickými skupinami. Vyvinuli sme aj veľké úsilie o medzináboženský dialóg, ktoré sa však pochopiteľne stretlo s veľmi malým úspechom.“

Katolícki biskupi spájajú v Sudáne svoje sily s kresťanmi z iných cirkví, aby znovu a znovu vyzývali všetkých predstaviteľov krajiny na vytvorenie jednoty. Apelujú na lídrov krajiny, vládu Národnej jednoty, vládu Južného Sudánu a tiež na garantov z medzinárodného spoločenstva, aby umožnili realizáciu komplexnej mierovej dohody podpísanej v Sudáne z januára 2005, ktorá sľubovala výhľad na uskutočnenie demokratického referenda v roku 2011, dodnes však neuzrela uplatnenie v praxi.
 O tejto zmluve a o úlohe medzinárodného spoločenstva hovoril aj mimoriadny hosť Synody biskupov Rodolphe Adada, osobitný zástupca generálneho sekretára OSN a prezidenta komisie Africkej únie v Darfúre a rovnako aj vedúci mierovej misie UNAMID v rokoch 2007-2009. Vo svojom vystúpení v pléne synody 9. októbra povedal, že mierové úsilie misie potrebuje okrem personálneho a materiálneho posilnenia a toho, aby mierová misia nebola považovaná zo strany Sudánu za „Trójskeho koňa“ s nejasnou identitou, najmä vytvorenie politických podmienok na svoju činnosť. Aby mohla konať na základe spomínanej mierovej dohody, táto mierová dohoda musí byť najprv uplatňovaná v praxi. Podľa jeho slov, „Komplexná mierová dohoda, ktorá ukončila 20 rokov občianskej vojny medzi severom a juhom krajiny, priniesla veľkú nádej. Po prvý raz sa demokratický Sudán ukázal ako dosiahnuteľný.“ Nové násilnosti v Darfúre však podľa Rodolpheho Adadu menia mierové snahy na Sizyfovskú úlohu. Perspektívou do budúcnosti je podľa neho jednotná vízia krajiny. „Sudán je jeden. Medzinárodné spoločenstvo musí hľadieť na „Sudán“, a nie na „Sudán“ a „Darfúr“. V tejto celostne vízii zohráva Cirkev významnú úlohu, v pluralistickom Sudáne medzi kresťanským a animistickým juhom a moslimským Severom, teda Darfúrom.“- to sú slová bývalého predstaviteľa mierovej misie.

Ako na túto situáciu reagujú kresťania? Po nedávnej výzve Rady kresťanských cirkví v Sudáne z polovice augusta, ktorá zostala bez výsledku, predstavitelia cirkví práve v týchto dňoch opäť vydali nové vyhlásenie. Podpísal ho 12. októbra v meste Juba arcibiskup miestnej katolíckej diecézy Mons. Paulino Lukudu Loro a spolu s ním šiesti predstavitelia iných kresťanských spoločenstiev. Odkladaním napĺňania mierovej dohody sa podľa nich odďaľuje národné zmierenie a výhľady na tzv. „príťažlivú jednotu“, keďže v Severnom Sudáne stále zostáva v platnosti islamský právny systém šaría. Výzva kresťanských predstaviteľov obsahuje aj výstrahu, že „Boh bude súdiť tých, ktorí konajú proti právam svojho národa.“

Mierová zmluva z roku 2005 stanovila šesťročné prechodné obdobie do júla 2011, počas ktorého mali všetci obyvatelia Sudánu dosiahnuť rovnosť práv v oblasti politickej, právnej, ekonomickej i náboženskej. Výzvy kresťanov na uvedenie dohody do praxe v tejto situácii znamenajú, že veriaci nestrácajú presvedčenie, že k pokojnej budúcnosti krajiny musia kráčať po ceste spravodlivosti a zmierenia. Či sa referendum o sebaurčení Južného Sudánu plánované na rok 2011 uskutoční a či bude môcť byť považované za demokratické, zostáva otvorenou otázkou. –sg,jb-