home >  Vysielanie Vatikánskeho rozhlasu v slovenskom jazyku

VYSIELANIE VATIKÁNSKEHO ROZHLASU V SLOVENSKOM JAZYKU

Úsilie ohlasovať evanjelium ľuďom dnešnej doby, ktorí sú plní nádeje, ale trápi ich neraz aj strach a úzkosť, treba zaiste pokladať za povinnosť, ktorú plníme nielen voči spoločenstvu kresťanov, ale i voči celej ľudskej spoločnosti.

Jej podmienky nás nútia prijať nové metódy a všetkými silami hľadať cesty a spôsoby, ako prinášať ľuďom dnešnej doby kresťanské posolstvo, v ktorom nájdu odpovede na svoje otázky.


SLOVENSKÝ KŇAZ JOZEF MURGAŠ – VYNÁLEZCA RÁDIA

Bezdrôtová telegrafia a rozhlas patria k moderným výdobytkom ľudského ducha. Spájajú dnes národy žijúce i v tých najvzdialenejších kútoch sveta a robia z nich jednu ľudskú rodinu. Zásluhy na objave tohto spoločenského komunikačného prostriedku nepatria len jednému človeku.
Spolupracovali na ňom Škót Maxwell, Angličan Lodge, Nemec Herz, Rus Popov, Francúz Brandly, Američan Edison a Talian Marconi.

Tento zoznam by však nebol úplný, keby sme z neho vynechali slovenského rímskokatolíckeho kňaza z Wilkes-Barre v USA Jozefa Murgaša, ktorý, aj keď nepriamo, prispel ku vzniku Vatikánskeho rozhlasu.

Jozef Murgaš sa narodil v Tajove pri Banskej Bystrici 17. februára 1864. Po štúdiách v Banskej Bystrici, Bratislave a v Ostrihome bol v roku 1888 vysvätený za kňaza. Po niekoľkoročnom pôsobení na Horehroní odišiel pracovať medzi slovenských emigrantov do USA. Na prelome 19. a 20. storočia sa pre zlé hospodárske pomery vo vtedajšom Uhorsku zo Slovenska vysťahovala tretina nášho národa.

Jozef Murgaš prežil takmer celý život v meste Wilkes-Barre, v štáte Pensylvánia, kde vybudoval kostol, ktorý vyzdobil aj maľbami. Maľbu študoval ešte ako mladý kaplán v Budapešti a na Umeleckej akadémii v Mníchove. Pri slovenskom kostole, ktorý bol pre rodiny emigrantov v novej vlasti duchovným a kultúrnym strediskom, vybudoval Murgaš aj faru a slovenskú školu.

Voľný čas venoval všestranne nadaný Jozef Murgaš výskumu v odbore bezdrôtovej telegrafie v laboratóriu, ktoré si zriadil na fare. V roku 1902 objavil nový spôsob prenosu správ bezdrôtovým telegrafom, tzv. „tón-systém“, ktorý bol lacnejší a rýchlejší ako dovtedy používaný Marconiho systém. Na základe tohto vynálezu 10. mája 1904 USA udelili Jozefovi Murgašovi dva základné patenty v oblasti bezdrôtovej telegrafie: na prístroj pre bezdrôtové telegrafovanie a na spôsob prenosu bezdrôtovým telegrafom. Patenty odkúpila spoločnosť Universal Aether Telegraph Company, ktorá financovala ďalšie Murgašove pokusy.

V novembri 1905 navštívil Jozefa Murgaša na jeho fare, na odporúčanie známeho vynálezcu Edisona, odborník v bezdrôtovej telegrafii Guglielmo Marconi, ktorému sa ako prvému v roku 1901 podarilo poslať správu z Európy do Ameriky pomocou bezdrôtového telegrafu. Marconiho systém sa dobre uplatnil na väčšie vzdialenosti na hladkom teréne, ako je napr. voda, kým v horskom teréne bola jeho účinnosť malá. Práve tieto Marconiho ťažkosti sa Jozefovi Murgašovi podarilo odstrániť.

Prvá verejná skúška Murgašovho systému bezdrôtovej telegrafie sa konala 23. novembra 1905. Počas úspešnej skúšky zaznela vtedy na vlnách éteru aj prvá veta po slovensky. Boli to slová anjelského chválospevu: Sláva na výsostiach Bohu.

Prvé slová napísané v jazyku starých Slovákov boli úvodné slová Evanjelia svätého Jána: „Na počiatku bolo Slovo.“


Z DEJÍN SLOVENSKÉHO VYSIELANIA VATIKÁNSKEHO ROZHLASU

Historicky prvé vysielanie Vatikánskeho rozhlasu v slovenskej reči sa uskutočnilo na Vianoce roku 1943. Na podnet vtedajšieho substitúta štátneho sekretariátu Mons. G. B. Montiniho, neskoršieho pápeža Pavla VI., vianočné posolstvo pápeža Pia XII. sa vysielalo okrem iných rečí aj po slovensky, a to 25. decembra 1943 o tretej hodine popoludní.

Čítal ho Alexander Chrappa OFM Conv., profesor pastorálky a liturgie a zároveň rektor teologickej fakulty Seraficum v Ríme v rokoch 1936 – 1946. Pravidelné slovenské vysielania sa začali o štyri roky neskôr, 21. decembra 1947, keď sa najprv po česky a potom po slovensky vysielalo vianočné posolstvo Pia XII. Odvtedy sa vysielalo po slovensky trikrát do týždňa, a to najprv v jednej štvrťhodine spolu s českým programom, neskôr samostatne.

Vedením spoločných českých a slovenských vysielaní bol vo februári 1948 poverený špirituál rímskeho kolégia Nepomucena, český jezuita Václav Feřt.

V príprave slovenského programu mu pomáhali niektorí slovenskí bohoslovci z kolégia Nepomucenum a mladí slovenskí jezuiti, ktorí v Ríme študovali teológiu.

Prvý zo slovenských jezuitov, stabilne určený pre prácu vo Vatikánskom rozhlase, bol P. Pavol Bajan. Do Vatikánskeho rozhlasu prišiel po skončení štúdií v Dubline. Staral o slovenské vysielanie od 30. júla 1948 do augusta 1950.

Po svojom príchode do rozhlasu urobil potrebné kroky, aby sa slovenské vysielanie osamostatnilo ako iné vysielania, najmä chorvátske, slovinské, bieloruské, ukrajinské a ruské. Z českej strany sa zdôrazňovala jednotnosť.

Pavol Bajan má nespornú zásluhu na zavedení každodenného štvrťhodinového slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu.

Vtedajší riaditeľ programov P. Perez na jeho podnet vydal nové smernice, aby navonok zostalo spoločné vysielanie „pre Česko-Slovensko“, ale od 2. februára 1949 boli programy od seba nezávislé. Nebola však medzi nimi úradná zvučka Christus vincit, ale nejaká mariánska pieseň.

Generálny predstavený piaristov Vincent Tomek intervenciou na Štátnom sekretariáte dosiahol, že sa aj český program prispôsobil ostatným programom, ktoré oznamovali svoje vysielania podľa reči, a nie podľa štátov. Vatikán patrí medzi prvé štáty, ktoré rešpektovali identitu rozličných národov v Európe a vo svete na základe ich vlastnej materinskej reči. 3. júla 1949 sa začalo každodenné slovenské vysielanie so štvrťhodinovým programom.

Prvé obdobie pravidelných slovenských vysielaní Vatikánskeho rozhlasu bolo spojené s nemalými ťažkosťami. Okrem zaostávania pri budovaní potrebného technicko-priestorového vybavenia chýbala aj patričná formácia ľudí, ktorí pripravovali program.

Slovenské oddelenie vysielalo dvakrát denne: o 20.00 a 22.40 hod. na krátkych vlnách v pásmach 31, 50, 39,1, 48 a 50 metrov.

P. Pavol Bajan pred odchodom do afrických misií 24. septembra 1950 napísal: „Informovali sme vás o katolíckom svete, potešovali, povzbudzovali a ukazovali správny smer; cestu, ktorou sa uberať v tejto strašnej dobe. Dôverujte v Božiu pomoc a ochranu svojej patrónky.“


ZOZNAM VEDÚCICH SLOVENSKÉHO PROGRAMU VATIKÁNSKEHO ROZHLASU

P. Štefan Smržík SJ 1950 – 1957
P. Stanislav Polčin SJ 1957 – 1974
P. Rajmund Ondruš SJ 1974 – 1978
P. Timotej Masár SJ 1978 – 1983
P. Félix Litva SJ 1983 – 1984
P. Štefan Senčík SJ 1984 – 1990
P. František Sočufka SJ 1990 – 1993
P. Ján Ďačok SJ 1993 – 1994
Mons. Jozef Kráľ 1994 – 1995
P. František Sočufka SJ 1995 – 2002
P. Jaroslav Rindoš SJ 2002 – 2003
P. František Sočufka SJ 2003 – 2005
P. Leopold Slaninka SJ 2005 –


SLOVENSKÝ PROGRAM V SLOVENSKOM ÉTERI

27. februára 1991 Radio Vaticana, zastúpené riaditeľom P. Pasqualom Borgomeom SJ, a Slovenský rozhlas so sídlom v Bratislave, zastúpený riaditeľom PhDr. Vladimírom Štefkom, uzatvorili na základe ponuky Radio Vaticana dohodu o spolupráci.

Účelom tejto dohody o spolupráci bolo zvýšenie informovanosti občanov Slovenskej republiky o živote kresťanov na celom svete prostredníctvom Slovenského rozhlasu. Dohoda bola uzavretá na dočasné obdobie. Bola znova preskúmaná a obnovená aj po prijatí zákona o zriadení Slovenského rozhlasu.

Jej platnosť na obdobie ďalších troch rokov podpísali za Vatikánsky rozhlas Pasquale Borgomeo SJ a za Slovenský rozhlas jeho riaditeľ PhDr. Vladimír Štefko v budove Slovenského rozhlasu v Bratislave 5. mája 1992. Platnosť dohody sa obnovuje každé dva roky, naposledy bola obnovená v januári 2007 a podpísali ju generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu PhDr. Miloslava Zemková a generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu páter Federico Lombardi SJ. Na základe tejto dohody Vatikánsky rozhlas vysiela raz do týždňa, vždy vo štvrtok o 19.30 hod svoju osobitnú pravidelnú desaťminútovú reláciu na vlnách Slovenského rozhlasu.

Slovenské vysielanie Vatikánskeho rozhlasu od apríla 1995 na Slovensku ďalej šíri na vlnách FM (každý deň o 20.15 hod., s ranným opakovaním o 5.15 hod a o 9.30 hod) aj banskobystrické Rádio Lumen.

Spracovali P. František Sočufka SJ a P. Leopold Slaninka SJ