home > Gréckokatolíci

25. výročie založenia slovenskej gréckokatolíckej eparchie v Kanade

Nedávne stretnutie gréckokatolíckych biskupov Európy, ktoré sa uskutočnilo v Prešove od 25. do 27. októbra bolo pre gréckokatolíkov na Slovensku príležitosťou k tomu, aby si uvedomili, že sú súčasťou širšieho spoločenstva gréckokatolíckych cirkví, ktoré napriek tomu, že sú dnes organizované vo viacerých, navzájom nezávislých cirkvách, predsa sú spojené viac, či menej spoločnými koreňmi i čiastočne spoločnou históriou.

Štatistické a historické údaje o našej gréckokatolíckej cirkvi sú pomerne dobre známe, menej známe sú ale u nás doma, údaje o náboženskom živote a cirkevnej organizácii tých gréckokatolíkov, ktorí, hoci žijú v zahraničí, odvodzujú svoj historický pôvod z nášho spoločného koreňa a ktorých predkovia žili kedysi na našom území.

Prvú skupinu tvoria predkovia veľkej emigračnej vlny, ktorá zasiahla naše kraje v 18. storočí a ktorej cieľom bolo osídľovanie územia vyľudneného tureckou okupáciou a dlhodobými vojnami.

Počas panovania Márie Terézie sa s týmto cieľom organizoval presun obyvateľstva aj do dnešnej Juhoslávie. Z východného Slovenska, zo Zemplína, to boli práve skupiny gréckokatolíkov, ktoré sa osadili v juhoslovanskom kraji Báčka. Centrum tvorili novozaložené osady Ruský Kerestur a Kocur, z nich sa potom obyvateľstvo rozišlo aj do iných obcí. Vo viacnárodnom a mnohokultúrnom prostredí Banátu boli títo gréckokatolíci označovaní názvom Rusnáci, Rusíni, či Ruténi, čo malo, okrem iného, špecifikovať aj i ch príslušnosť k východnému obradu. Toto pomenovanie si udržali doteraz, spolu s írečitou východoslovenskou zemplínčinou, ktorú povýšili na literárny jazyk.

Dnes je táto komunita rozdelená do dvoch cirkevno-právnych jednotiek. Územie Chorvátska a farnosti v Bosne e Hercegovine spravuje vladyka Slavomír Miklovš, biskup križevackej eparchie, zatiaľ čo územie Srbska a Čiernej hory vytvára samostatný apoštolský exarchát pod vedením biskupa Juraja Džudžara.

Okrem týchto "ex-zemplínčanov" žijú v krajinách bývalej Juhoslávie aj iné skupiny katolíkov východného obradu, napr. časť Chorvátov v okolí Žumberaku, asi 5000 katolíckych Macedóncov ktorí patria do Macedónskeho apoštolského exarchátu a potomkovia emigrácie haličských Ukrajincov v Slavónii a Bosne. Do rozdelenia juhoslovanskej federácie patrili všetci títo veriaci pod správu križevackej eparchie.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia, po smrti nášho biskupa, blahoslaveného Vasiľa Hopka, to na obdobie takmer 15 rokov boli práve biskupi tohto biskupstva, najprv vladyka Joachim Segedi a neskôr vladyka Slavomír Miklovš, ktorí každoročne prichádzali udeľovať svätenia našim kandidátom kňazstva.

Neskoršie emigračné vlny boli tiež prevažne hospodársky motivované. Po r. 1880 sa stali ich hlavným cieľom a novým domovom pre desaťtisíce našich veriacich Spojené Štáty. Spočiatku sa náboženský život organizoval v spoločných farnostiach s ukrajinskými gréckokatolíkmi, r. 1916 bol pre nich menovaný osobitný apoštolský administrátor a od r. 1924 vlastný biskup s osobitnou právomocou na celé územie USA.

Biskup Bazil Takáč vybral za sídlo Apoštolského Exarchátu Pittsburgh, v okolí ktorého bola najvyššia koncentrácia veriacich. Po prekonaní rozličných ťažkostí, ktoré spočiatku brzdili rozvoj náboženského života, sa exarchát začal sľubne rozvíjať. Zakladali sa nové farnosti, rozširovalo sa vydávanie náboženskej tlače, r. 1950 bol postavený vlastný moderný seminár. Ako organický výsledok tohto priaznivého rozvoja nasledovalo roku 1963 najprv rozdelenie exarchátu na dve eparchie a roku 1969 bola vytvorená vlastná cirkevná provincia - Munhallská metropolia so sídlom v Pittsburghu, s tromi sufragánnymi eparchiami v Parme, Passaicu a Van Nuys. Na jej čele stojí metropolita o. biskup Basil Schott, okrem neho má metropolia ešte ďalších piatich biskupov.

Metropolia má dnes asi 300 tisíc veriacich, ktorých predkovia pochádzali práve z územia dnešného východného Slovenska a bývalej Podkarpatskej Rusi, dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny. Dnešná generácia veriacich už v mnohom dodáva životu metropolie americký ráz, na druhej strane ale, najmä v posledných rokoch a u mladšieho pokolenia badať silné oživenie záujmu o reč, kultúru a zvyky predkov a ich otčiny, pričom idey kontinuity a duchovnej zviazanosti "zo starým krajom" sú v cirkevnom aj spoločenskom živote zreteľne pozorovateľné.

Na americkom kontinente, tentoraz v Kanade sa nachádza naša najmladšia eparchia - Slovenské gréckokatolícke biskupstvo sv.- Cyrila a Metoda. Toto biskupstvo so sídlom v Toronte dnes chceme osobitným spôsobom pripomenúť, pretože bolo založené 13.10. 1980, teda práve pred 25 rokmi a tak v týchto týždňoch oslavuje svoje prvé štvťstoročné jubileum. Tunajšiu slovenskú gréckokatolícku pospolitosť, ktorá bola sprvoti organizačne začlenená do ukrajinského biskupstva viedol od svojej konsekrácie roku 1965 o. biskup Michal Rusnák CSsR, najprv ako apoštolský vizitátor pre Slovákov byzantského obradu v Kanade a od roku 1980 ako sídelný biskup novozriadenej eparchie.

Od 2. decembra 2000 je jej v poradí druhým biskupom John Pazak, ktorý je podobne ako bol biskup Rusnák, tiež členom rehole redemptoristov. Vlastná tlač, novostavba katedrály, čulý náboženský i kultúrny život, to všetko poukazuje na aktivitu našich veriacich, ktorí prejavujú svoj vzťah ku Slovensku a záujem o život gréckokatolíkov na ňom. Jurisdikcia tejto eparchie sa rozprestiera na celú Kanadu.

Návšteva pápeža Jána Pavla II, ktorú vykonal v tejto eparchii v septembri 1984 a pri ktorej požehnal aj rozostavanú budúcu katedrálu Premenenia Pána, mala byť podľa priania Sv. Otca aj znakom uznania, solidarity a povzbudenia pre gréckokatolíkov na Slovensku. Vykonal ju totiž v čase, keď gréckokatolícka cirkev na Slovensku ešte žila v období limitovanej slobody, keď nemala svojho biskupa e keď jej možnosti kontaktu so slobodným svetom boli veľmi obmedzené. Posviacka slovenskej gréckokatolíckej katedrály v Kanade bola vtedy znakom povzbudenia, pomoci a solidarity pre našu gréckokatolícku cirkev na Slovensku.

Hoci sa odvtedy mnoho v našej cirkvi zmenilo k lepšiemu, aj dnes je stále ešte potrebné toto vzájomné sa podporenie a povzbudenie medzi jednotlivými gréckokatolíckymi cirkvami. Veď popri skutočných, objektívnych prekážkach a problémoch, niekedy v nich ešte stále pretrváva akýsi neodôvodnený komplex izolovanosti, nedôležitosti, či dokonca podradnosti v porovnaní s inými. Práve na prekonanie tohto pocitu sme pripravili aj tento krátky prehľad byzantsko-slovanských cirkví, ktorých zrod a aj dnešný život je historicky, etnicky a najmä nábožensky zviazaný so životom gréckokatolíkov na Slovensku.

Pri spomienke na štvrťstoročie úspešnej činnosti slovenskej gréckokatolíckej eparchie v Kanade, ale aj pri príležitosti nedávneho stretnutia gréckokatolíckych biskupov z celej Európy si totiž lepšie uvedomujeme, že nie sme sami, že sme priamo, či nepriamo zviazaní s veľkou rodinou byzantsko-slovanských cirkví, že sme rovnoprávnou zložkou veľkého spoločenstva východných cirkví a ako svojprávna cirkev sme živým údom tajomného tela Kristovho - rovnocennou časťou všeobecnej katolíckej Cirkvi.

Vedomie tejto skutočnosti nás má duchovne posilňovať a v konkrétnych životných okolnostiach nám môže a má dodávať vyrovnanú mieru odvahy, zdravého sebavedomia a múdrej zodpovednosti za dedičstvo otcov, ktoré nám bolo zverené.

P. Cyril Vasiľ SJ