home > Homílie

Nedeľa Svätej rodiny

Cirkev prežíva v týchto radostných dňoch Vianočnú oktávu. V Liturgii sa Vianočná oktáva vyznačuje tým, že v každý deň oktávy, teda celkom osem dní, sa slávi znovu tá istá udalosť, ktorá je niečím výnimočná, teda počas týchto dní si každý deň pripomíname Vianoce, narodenie Božieho Syna.

Ak sa pozrieme na evanjeliá, ktoré sa čítajú počas tejto oktávy, tak každý deň nám Cirkev dáva do pozornosti rôzne postavy, rôzne osobnosti, ktoré boli blízko pri Ježišovi, a ktoré aj nám majú čo povedať. Najskôr, v prvý deň oktávy, to bol samotný Ježiš, ktorého narodenie sme si s radosťou pripomínali, ale aj pastieri, ktorí sa prišli k Ježišovi pokloniť. Druhý deň oktávy to bol sv. Štefan, prvý mučeník, potom sv. apoštol Ján, dnes sú to sväté Neviniatka, zajtra to bude muž menom Simeon, no a v nedeľu to bude Svätá rodina, o ktorej chcem dnes spolu s vami uvažovať.

Evanjelium nastávajúcej nedele nám ponúka tri udalosti, ktoré sa viažu k Svätej rodine. Evanjelista Matúš rozpráva o tom, že hneď po odchode mudrcov nastáva útek do Egypta, potom zabíjanie nevinných detí a nakoniec odchod z Egypta. Pánov anjel sa zjavil vo sne Jozefovi a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” Vidíme, že Boh koná rôznym spôsobom, niekedy až zvláštnym a nepochopiteľným.

Prečo Svätá rodina musí utekať do Egypta? A prečo práve do Egypta? Skúsme hľadať nejaké súvislosti, ktoré sa stali ešte pred Ježišovým narodením. Ak si spomínate na Mojžiša, aj ten bol v Egypte. A bol tam aj izraelský národ, ktorý bol utláčaný. A práve Mojžiš bol poverený Bohom, aby vyslobodil izraelský ľud z Egypta, ktorému Boh pripravil zasľúbenú zem. Aj ďalší človek sa dostal do Egypta: Jozef, na ktorého žiarlili vlastní bratia, a preto ho predali do Egypta. Z otroka sa však nakoniec stal vážený muž. Získal autoritu aj moc, aby mohol pomôcť aj svojím vlastným bratom, ktorí ho chceli zabiť, ale aj celej rodine svojho otca Jakuba. Naozaj, Boh zachraňuje rôznym spôsobom. A nakoniec, aj ďalší Jozef, ten „spravodlivý“, ženích Božej Matky, uteká do Egypta, plní Boží plán, ktorý sa dozvedel od anjela, aby zachránil Božieho Syna.

Všetky tri udalosti súvisia s Egyptom. Možno si poviete: náhoda. Avšak aj evanjelista nám zdôrazní, čo Pán povedal ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.” Myslím, že na tomto mieste sa nedá hovoriť o náhode. Spojenie s celou históriou Izraelského ľudu nám chce povedať, že ako bol zachránený ten „starozákonný ľud“, tak prichádza na svet Boží Syn, Spasiteľ, aby prostredníctvom svojho vykupiteľského diela zachránil „nový ľud“, nás.

Boh zachránil Svätú rodinu pre našu spásu a dal nám ju ako žiarivý vzor. Čo máme robiť my pre našu spásu? Myslím, že tento sviatok nám dáva veľmi jasnú odpoveď: nasledovať Svätú rodinu vo vzájomnej láske a v rodinných čnostiach, aby sme tak dosiahli večnú blaženosť v nebeskom domove, kde na nás už čaká Svätá rodina, aby nás prijala do svojej veľkej rodiny svätých.

Ján Dubina, kňaz Banskobystrickej diecézy