![]() | ![]() |

13/10/2009
Synoda biskupov (13, 14): „Správa po diskusii“
Vatikán (13. októbra, RV) - Biskupská synoda pre Afriku začala svoj druhý týždeň. Na dopoludňajšom programe boli opäť diskusné príspevky, pričom tentoraz dostali priestor hostia z iných kresťanských spoločenstiev, tzv. bratskí kandidáti, ako napr. arcibiskup metodistickej cirkvi z Nigérie. Predsedal kardinál Francis Arinze, v sále bolo 222 delegátov.
Popoludnie bolo venované prezentácii tzv. „Správy po diskusii“ (Relatio post disceptationem). Text správy bude zajtra na poludnie predstavený verejnosti pri tlačovej konferencii.
Každé jednotlivé plenárne zasadnutie synody sa začína a končí modlitbou. Na úvod je to modlitba „Pro felici Synodi“, teda za šťastný priebeh Synody. Záver každého zasadnutia zasa patrí modlitbe Anjel Pána. Modlitbu vedie Svätý Otec, ak je prítomný. Dnes sa Benedikt XVI. zúčastnil oboch sedení, teda dopoludňajšej 13. i podvečernej 14. generálnej kongregácie. –jb-
Pápežova návšteva Rímskej synagógy bude 17. januára
Vatikán (13. októbra, RV) – Svätá stolica dnes oznámila dátum už skôr avizovanej návštevy Benedikta XVI. v Rímskej synagóge. Pri návšteve, ktorá sa uskutoční 17. januára 2010 v popoludňajších hodinách, sa Svätý Otec stretne s izraelskou komunitou. Dátum návštevy pripadá na Svetový deň za prehĺbenie a rozvoj dialógu medzi katolíkmi a židmi, tentoraz už 21. v poradí.
Okrem toho sa návšteva uskutoční aj v súvislosti s ďalším sviatkom, ktorý si pripomínajú židovské komunity na Sicílii. Pripadá na 2. januára a je spomienkou na udalosť, považovanú za zázrak, keď sa v roku 1793 Židia rímskeho geta zachránili pred hnevom rímskeho ľudu. Rímsky dav v presvedčení, že Židia pomáhajú a chránia nenávidených podporovateľov nových revolučných myšlienok prichádzajúcich z Francúzska, vtedy dorážal na vstupnú bránu geta s hrozbu jeho podpálenia. Keď prišlo k najhoršiemu a práve sa začínalo s podpaľovaním, spustila sa z neba prietrž mračien, ktorá rímske geto zachránila. Názov sviatku „Mo´ èd di Piombo“, ktorý nesie v sebe slovo „olovo“, pripomína tmavú oblohu farby olova, ktorá zostala svedkom udalosti v pamäti.
Sicílska škola kongregácie „Ezra Betzarót“ si tento sviatok každoročne pripomína slávnosťou a pohostením, ktoré je spojené so zbierkou peňažných darov medzi členmi židovského bratstva „Chevra“. –sg-
Svätý Otec navštívi sídlo organizácie FAO v Ríme
Vatikán (13. októbra, RV) – Ako dnes informovala Svätá stolica, pápež Benedikt XVI. navštívi 16. novembra sídlo organizácie FAO v Ríme – Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN. Príležitosťou bude otvorenie svetového zasadnutia o potravinovej bezpečnosti, ktoré bude v rámci 36. generálnej konferencie FAO od 18. do 23. novembra 2009 v Ríme. –sg-
Stop trestu smrti, koniec hladu – výzvy Africkej synody
Vatikán (13. októbra, RV) – Zo včerajšej popoludňajšej 12. generálnej kongregácie Biskupskej synody pre Afriku vyšla rozhodná výzva na úplný a celosvetový zákaz trestu smrti. Výzva zaznela z úst biskupa Georgea Biguzziho, predsedu biskupskej konferencie Sierry Leone. Táto krajina si viac ako iné z nedávnych rokov pamätá nesmierne týranie civilného obyvateľstva počas ozbrojených konfliktov, brutálne zaobchádzanie so zajatcami a verbovanie detských vojakov. Biskup Biguzzi pripomenul, že toto všetko je na základe Ženevskej konvencie a ďalších protokolov považované za zločiny proti ľudskosti. Podľa jeho slov, „vojna nijako neospravedlňuje zo zločinov proti ľudskosti.“ Zdôraznil, že „prorocký hlas Cirkvi je potrebný aj napriek skutočnosti, že nie je mnoho tých, ktorí ho počúvajú.“
Včera na synode vystúpil aj generálny riaditeľ FAO Jacques Diouf. Pochádza zo Senegalu, je moslimského vyznania a vo vedení Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá má svoje sídlo v Ríme, je od roku 1993. „Hlad - podľa jeho slov - stále zostáva najtragickejším a najmenej tolerovateľným zo všetkých trápení Afriky.“ Ako na národnej tak i na medzinárodnej úrovni je preto potrebné vynaložiť každé možné úsilie o ozajstný pokrok, ktorý znamená, že ekonomická emancipácia sa chápe v úzkom spojení s mierom, spoluprácou a rozvojom demokracie v afrických krajinách. Vo svojom príhovore sa okrem citácie Koránu viac ráz odvolal aj na encykliku Benedikta XVI. Caritas in veritate, najmä v súvislosti s ústredným miestom ľudskej osoby pri každom úsilí o pokrok. –jb-
Synoda pre Afriku aj na interaktívnej mape na stránkach Vatikánskeho rozhlasu
Vatikán (13. októbra, RV) - Dianie Špeciálnej biskupskej synody pre Afriku, ktorá sa koná vo Vatikáne, je možné sledovať aj prostredníctvom interaktívnej mapy, ktorá je prístupná aj na pravej záložke našej webovej stránky www.radiovaticana.org – Slovensky s anglickým názvom „Special synod for Africa“.
Informácie sú prístupné vo viacerých jazykoch. Na farebnej mape všetkých afrických krajín, sa po kliknutí zobrazia informácie o miestnej Cirkvi, ako aj ďalšie informácie súvisiace so synodou, rozhovory, príhovory synodálnych otcov a pod. –sg-
Finančná pomoc z Vatikánu pre nemocnicu v indonézskom Padangu
Vatikán (13. októbra, RV) - Pápežská rada pre apoštolát zdravotníkov poslala ako prvú pomoc katolíckej nemocnici v indonézskom meste Padang 10-tisíc dolárov.
Dar bude slúžiť na pokrytie akútnych potrieb nemocnice, ktorá pri zemetrasení 30. septembra tohto roku utrpela vážne škody na zariadeniach, potrebných pre zabezpečenie urgentných chirurgických zákrokov. Personál nemocnice neustále pokračuje v poskytovaní starostlivosti bez ohľadu na etnickú a náboženskú príslušnosť.
Pripomeňme, že kvôli zemetraseniu, ktoré na ostrove Sumatra dosiahlo 7,6 stupňa Richterovej stupnice, prišlo o život viac ako 800 ľudí a mnohí ďalší vyviazli s ťažkými zraneniami.
Pomoc pre nemocnicu bola odsúhlasená pápežskou radou vzápätí po výzve Svätého Otca, ktorú adresoval veriacim na celom svete vo svojom nedeľnom príhovore 4. októbra. Suma bola poslaná biskupovi Padangu, Mons. Martinusovi Situmorangovi z rádu menších bratov kapucínov, prostredníctvom nadácie „Dobrý Samaritán”. –jk-
Mons. Medový ako príkladný model kňaza
Taliansko (13. októbra, RV) – Príkladný model kňaza – aj takto nazývajú veriaci farnosti sv. Františka Assiského v Cerenove Mons. Jozefa Medového, ktorého 10. výročie smrti si v nedeľu pripomenuli svätou omšou. Celebroval ju tamojší farár Mons. Domenico Gianandrea a koncelebroval Juraj Vittek, správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme. Hneď po príchode nás prekvapil názov ulice, na ktorej sídli fara – Via Monti Tatra (Tatranská ulica). Aj tá je dôkazom pôsobenia slovenského kňaza na prímorskom pobreží.
Jozef Medový sa narodil 1. marca 1926 v Smoleniciach. Po štúdiách na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave absolvoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme štúdiá filozofie, teológie, cirkevného a civilného práva. Keďže sa po kňazskej vysviacke v r. 1950 nemohol vrátiť na Slovensko, pôsobil ako kňaz v Taliansku a zároveň zastával dôležité úrady na úrovni biskupstva. Bol jedným zo zakladateľov Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Zastával funkciu zodpovedného redaktora mesačníka slovenských katolíkov Slovenské hlasy z Ríma. Pápež Pavol VI. ho vymenoval za monsignora, neskôr sa stal pápežským prelátom.
Mons. Medový zomrel 11. októbra 1999 v Santa Marinella v Taliansku, no aj po desiatich rokoch si na neho veriaci vo farnosti Cerenova spomínajú a nedajú na neho dopustiť, hovorí miestny farár Mons. Gianandrea: „Spomienka je živá a preto si toto spoločenstvo na neho stále spomína a na jeho trpezlivosť, ktorá nebola len ľudskou cnosťou, ale podľa mňa vyjadrovala ten dar, ktorým ho Boh obdaril a ktorý aj on vedel prejavovať a s trpezlivosťou šíriť pre všetkých.“
Jedna z veriacich si na neho spomína takto: „Jeho prítomnosť je v našom spoločenstve stále živá aj preto, lebo práve on založil toto spoločenstvo v časoch, keď tu ešte nebolo nič. Bol človekom veľkej kultúry. Bola to skutočne úžasná osobnosť a ako kňaz mal veľké dary: dary veľkej spirituality, ľudskosti.“ –mf-
Pápežské požehnanie otvorilo zasadnutie Katolíckej akcie v Argentíne
Argentína (13. októbra, RV) – Špeciálnym požehnaním Benedikta XVI. na túto príležitosť sa včera v Argentíne, v diecéze Lomas de Zamora začalo XXVI. zasadnutie Katolíckej akcie s asi päťtisíckou účastníkov. Stretnutie dnes ukončia viaceré príspevky pracovných skupín, ktoré sa venovali najmä témam rodiny, spoločného dobra, spravodlivosti a charity, ako aj sociálnej oblasti a výchovy. Hlavnou témou zasadnutia, ktoré má aj ekumenický charakter je „Ježiš, dôstojný a plný život pre všetkých“. Počas zasadnutia navštívili prítomní aj niektoré miesta ako väznicu v Ezeize, nemocnicu v Lomas de Zamoras či poľnohospodársky podnik v oblasti Burzaco.
Zasadnutie otvoril svätou omšou biskup Lomas de Zamoras Mons. Jorge Rubén Lugones a v homílii prečítal aj posolstvo Svätého Otca. Benedikt XVI. v ňom všetkých vyzýva, aby prácu v Katolíckej akcii prežívali ako skutočnú školu formovania náuky, pričom podčiarkol, že Ježiš pozýva všetkých, aby „boli a žili ako osoby takým spôsobom, že keď sa vo veľkom spolu stretnú, stanú sa spoločenstvom“. Osobitné posolstvo zveril mladým, ktorých je na zasadnutí väčšina, aby si pamätali, že môžu rátať so solidárnosťou kresťanov a istotne Katolíckej akcie, pretože kto trpí, trpí preto, že nemá rodinu či priateľov a život sa pre neho stáva ťažkým a temným, bez nádeje či plánov“.
Ako dodal v závere, len skutočné prijímanie tejto reality nám dovolí vidieť za polemiky, štatistiky, pliagy chudoby, drog a alkoholizmu mladých, ktoré mládeži v Argentíne tak škodia. Dôležité je teda vidieť aj to, čo každý z nás má a môže urobiť. –sg-
Mládež a solidarita – Misie mladých 2009
„V našej dobe potrebuje Cirkev i svet väčšmi ako inokedy misionárov“ – takto to povedal pápež Ján Pavol II. pred desiatimi rokmi vo svojom posolstve mladým na celom svete pri príležitosti XIV. Svetového dňa mládeže. Benedikt XVI. v encyklike Deus caritas est o dobrovoľníckych aktivitách píše podobne: „Táto rozšírená činnosť sa pre mladých stáva školou života, ktorá vychováva k solidarite a k ochote dávať nielen nejakú vec, ale samých seba“ (čl. 30b). Solidarita a dobrovoľnícke aktivity sú úzko spojené s tými mladými, ktorí „chcú premeniť náuku na skutky, aby tak dali svojmu životu plný zmysel“ (Benedikt XVI., z posolstva mladým v Starej Boleslavi, 28. septembra 2009, Česko). Po celom svete sa tak organizujú mnohé podporné iniciatívy, ktoré by motivovali a povzbudili hlavne mladých. V súvislosti s touto témou budeme v nasledujúcich minútach hovoriť o Misiách mladých 2009 v Ríme, ktoré sa konali v dňoch od 3. do 10. októbra.
S iniciatívou „Misie mladých 2009. Ježiš v centre“ mladí v Ríme neprišli po prvý krát, tento pastoračný program má už svoju históriu. Išlo teda už o jeho šiesty ročník, ktorý sa začal svätou omšou celebrovanou pomocným biskupom Giuseppem Marciantim v Kostole sv. Agnesy Rímskej. Súčasťou programu boli aj misie organizované medzi rovesníkmi v uliciach, na školách či v nemocniciach. V rámci tejto iniciatívy sa každý večer v Kostole sv. Agnesy v Ríme konali sväté omše, eucharistické adorácie, ale napríklad aj krížová cesta v centre mesta. Asi najviac účastníkov sa mladým podarilo prilákať v utorok 6. októbra, keď po svätej omši nasledovala konferencia práve na tému „Mládež a solidarita“. Pozvanie prijal aj Mons. Giuseppe Molinari, biskup Aquily či vatikánsky odborník Luigi Accattoli. V rozhovore nám ešte pred konferenciou ponúkol svoj pohľad na dobrovoľnícke aktivity práve Luigi Accattoli: „Dôležitými sú solidárnosť a nezištná pomoc, ktorými dnes môžu mladí kresťania pomáhať, a ktorými aj pomáhajú, pretože to, že sme kresťanmi sa stane skutočným - tak ako to povedal aj Svätý Otec počas otvorenia Africkej synody – vtedy, keď sa viera premení na lásku. A spôsoby ako sa dnes mladí môžu venovať charite sú mnohé: je ich oveľa viac ako sú tie, ktoré poznáme z evanjelia, pretože dnešné ľudstvo má oveľa viac ťažkostí. Aj dnes sú tu medzi nami hladní, smädní, nahí, opustení, ktorí sú vo väzniciach, ktorí sú chorí, a to je ako hovoril Ježiš - „bol som nahý a priodeli ste ma, bol som hladný a dali ste mi jesť“. Dnes sú tu však ešte ďalšie potreby. Sú tu opustení, chorí na aids, drogovo závislí, ktorých všetci opustili. Dnes tak môžeme povedať: Bol som chorý na aids a pomohli ste mi...“
Luigi Accattoli rovnako reagoval aj na súčasnú tendenciu spoločnosti kritizovať dnešnú mládež v súvislosti s jej úpadkom oproti minulosti, keď povedal: „Vždy tu bola tá tendencia sťažovať sa na mladých a bolo tomu tak v každej dobe. Dnes môžeme vidieť, že v staroveku to boli autori, poeti, moralisti, ktorí sa sťažovali na to, čo robia mladí. Dnes je to iné, prirodzene. Z tohto pohľadu je napríklad dobrovoľníctvo a pomoc iným dnes oveľa citeľnejšie. V minulosti to bolo o niečo zložitejšie. Dnes však môžeme povedať, že v tomto smere nastalo v dnešnej spoločnosti zlepšenie.“
„Ježiš v centre“ je katolícka organizácia mladých, ktorí majú záujem venovať sa práve tejto oblasti solidarity a dobrovoľníctvu. Jedna z dobrovoľníčok nám však o zámere misií prezradila viac: „Rozhodli sme sa vydať do ulíc a svedčiť o tom, čo pre nás urobil Boh. Je to pre mňa skutočne veľká príležitosť, aby som vrátila späť aspoň kúsok z toho, čo som od Pána dostala.“
Ako počas svojho príhovoru uviedol Mons. Giuseppe Molinari, biskup Aquily, dobrovoľníctvo a misie nie sú jednoduchou záležitosťou. Ďalej pokračoval: „Všetci, no predovšetkým mladí, by chceli vidieť výsledky ihneď, ale tie sa nie vždy dostavia tak skoro.“
A na záver ešte slová Benedikta XVI. mladým, ktorý povedal: „Nepremárnite svoju mladosť! Nesnažte sa z nej uniknúť. Prežívajte ju intenzívne. Zasväťte ju vysokým ideálom viery a ľudskej solidarity.“ –mf-
Sv. Jozef Damián de Veuster (1840-1889) - misionár malomocných
V nasledujúcich minútach sa vrátime k včerajšej kanonizácii, keď Benedikt XVI. vo Vatikánskej bazilike vyhlásil päť nových svätých. Medzi 50 koncelebrujúcimi kardinálmi a arcibiskupmi boli aj zástupcovia miestnych cirkví piatich kanonizovaných. Prítomný bol arcibiskup Varšavy a tiež arcibiskup francúzskeho Rennes, ďalej dvaja španielski biskupi, jeden z diecézy Vic v Katalánsku, druhý z kastílskej Palencie. Koncelebroval aj arcibiskup belgického Mechelenu-Bruselu, kardinál Godfried Danneels a za zmienku stojí i biskup Honolulu Mons. Clarence Silva. Pretože práve Belgicko a ďaleké Honolulu, prístav na Havajských ostrovoch, nás vedie k jednému z nových svätých, k osobnosti ktorú si chceme všimnúť viac z blízka: svätého Damiána de Veuster.
Kto z nás by sa dnes dobrovoľne vydal medzi malomocných a obetoval im celý život? Kto z nás by bol schopný odísť na opustený ostrov a zasvätiť život ľuďom, ktorých iní odsúdili? Pred takmer dvesto rokmi sa narodil človek s menom Jozef de Veuster. Meno, ku ktorému neskôr pribudlo iné meno: otec Damián. Dnes ho ľahko spoznáme aj bez mena: stačí spomenúť „misionára malomocných“ a všetko je nám jasné. - Kto bol tento muž, kvôli ktorému prišiel v predchádzajúcich dňoch do Ríma okrem biskupa Honolulu aj belgický kráľovský pár?
Život vo viere a rozhodnutie
Jozef de Veuster sa narodil 3. januára 1840 v meste Tremeloo vo flámskej časti Belgicka. Rodičia Anna Katarína a František de Veuster vštepovali už od malička svojim ôsmim deťom lásku k blížnemu, úctu k Božiemu slovu a hlbokú pokoru. V tomto silnom katolíckom prostredí sa Jozefovi dvaja súrodenci rozhodli pre rehoľný život. Silný duchovný vplyv ovplyvnili aj život mladého Jozefa. Jeho pevná viera, ale aj skromnosť, jednoduchosť a pracovitosť ho akoby predurčili na poslanie, pre ktoré si ho vybral Boh. Keď sa raz Jozef prechádzal so svojím bývalým učiteľom po Antverpách, zapôsobil na neho v antverpskom dóme Rubensov obraz s názvom „Zdvíhanie kríža“ – ukrižovaný Kristus mu pripadal ako živý a Jozef pocítil jeho volanie, túžbu, aby sa vydal na možno podobnú Golgotu.
Vstup do rehole a študijné roky
Definitívne „áno“ kňazskej službe v ňom dozrelo počas ľudových misií v Braine-le-Compte. Pôvodne však uvažoval o vstupe k trapistom. Napokon sa rozhodol pre vstup do rehole, kde pôsobil aj jeho brat Augustín - Kongregácie Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie. Mal devätnásť rokov, keď 2. februára 1859 prijal rehoľný habit. Za rehoľné meno si zvolil meno Damián. Príprava na kňazstvo trvala niekoľko rokov, po ukončení postulátu nasledovalo osemnásťmesačné obdobie noviciátu. Počas neho si mal Damián osvojiť spiritualitu tzv. „srdciarov“, ako boli ľudovo nazývaní pátri z Kongregácie Najsvätejších Sŕdc. Posledných pár mesiacov tohto obdobia strávil v materskom dome kongregácie v Paríži. Počas tohto obdobia sa intenzívne venoval štúdiu života sv. Františka Xaverského. Tento veľký misionár ho natoľko fascinoval, že sa pred jeho obrazom modlieval a prosil ho o príhovor, aby sa raz aj on mohol stať dobrým misionárom. Po ukončení noviciátu a zložení dočasných sľubov sa z Paríža vrátil do belgického Leuvenu, kde sa venoval štúdiu filozofie a neskôr predpísanému štúdiu teológie. 7. októbra 1860 zložil Damián v Paríži rehoľné sľuby.
Odchod na „ostrov malomocných“
Dôležitý životný okamih v Damiánovom živote nastal počas jeho ďalších štúdií. Začiatkom roku 1863 bol za kňaza vysvätený jeho brat a zároveň rehoľný spolubrat Pamfil. Ten mal vyplávať s niekoľkými novými misionármi na Havajské, vtedy nazývané Sandwichove ostrovy. Keďže krátko pred odchodom Pamfil ochorel na týfus, cesta neprichádzala do úvahy. Damián si tak vyžiadal povolenie od najvyššieho predstaveného rehole, aby mohol ísť na misie namiesto svojho brata.
Bolo to 19. marca 1864, keď loď s misionármi priplávala do honolulského prístavu. Spolu s Damiánom prišli aj ďalší dvaja spolubratia, ktorí ešte nemali kňazské svätenie. O dva mesiac ich všetkých troch v honolulskej katedrále vysvätil miestny biskup Lovis Maigret za kňazov. Prvým misijným pôsobiskom pátra Damiána sa stal ostrov Havaj, kde prežil deväť rokov. Po Havaji nasledoval ďalší ostrov: ostrov malomocných – Molokai.
Duchovná služba pátra Damiána medzi malomocnými
„Som tu, uprostred mojich drahých malomocných. Majú síce odporný výzor, ale majú duše, ktoré svojou drahocennou krvou vykúpil náš Božský Spasiteľ“ – toto sú slová pátra Damiána, ktoré napísal generálnemu predstavenému v auguste 1873 po svojom príchode na ostrov Molokai. Damián prišiel na ostrov dobrovoľne a medzi malomocnými sa považoval za jedného z nich. Napriek všetkej ľudskej slabosti a odporu sa rozhodol zostať natrvalo s nimi. Svojim pôsobením tak zasieval kresťanského ducha tam, kde sa mnohí neodvážili. Damián nebol len misionárom, bol aj lekárom, sudcom, učiteľom, tesárom, či kuchárom. „Pre malomocných bol všetkým“ - toto o ňom napísal anglikánsky duchovný, ktorý s ním niekoľko rokov udržiaval písomný kontakt. Paradoxom je skutočnosť, že práve od protestantov sa mu dostávalo najväčšej pomoci. Na ostrov prichádzali aj osobnosti kultúrneho a politického života, aby mu vzdali úctu. Biskup s provinciálom ho obvinili z toho, že mu ide len o vlastnú prestíž a popularitu. Vtedy ešte netušili, že páter Damián sám trpí malomocenstvom.
Deň za dňom sa staral o chorých a pochovával telá zosnulých. Cintorín, ktorý vybudoval, nazval „záhradou smrti“ pre tých, ktorí podstúpili svoju Kalváriu.
Páter Damián raz povedal: „Urobím aj nemožné, aby som bol šťastný a nadchol tak duše chorých“. Jeho slová sa stali skutočnosťou. Svojou obetavou a horlivou láskou uľahčil život trpiacim ľuďom na ostrove Molokai a rovnako sa mu podarilo zbaviť krajinu hrozivého prívlastku „ostrov neľútostného vyhnanstva“. Zmenil tak pohľad na ľudské utrpenie a jeho život sa stal obrovským majákom na brehu mora všetkým ľuďom, ktorí sú plní zúfalstva a bolesti. Jozef Damián de Veuster – misionár malomocných – zomrel 15. apríla 1889 medzi tými, ktorým obetoval svoj život.
Naše dnešné rozprávanie o misionárovi s veľkým srdcom zakončíme slovami pápeža, ktorý mu prisúdil titul „svätý“. Benedikt XVI. vo včerajšej homílii o ňom povedal:
„Jeho misionárska činnosť, ktorá mu prinášala toľkú radosť, dosahuje svoj vrchol v láske. Nie bez strachu a odporu, rozhodol sa ísť na ostrov Molokai do služby malomocným, ktorí sa tam nachádzali v opustenosti od všetkých. Takto sa vystavil chorobe, ktorou trpeli. Medzi nimi sa cítil doma. Služobník Slova sa takto stal trpiacim služobníkom, malomocným pre malomocných, počas posledných štyroch rokov života. Aby nasledoval Krista, otec Damián nezanechal iba svoju vlasť, ale nasadil do hry aj vlastné zdravie: preto tak, ako hovorí Ježišovo slovo ohlásené v Evanjeliu dnešného dňa, obsiahol večný život“ (por. Mk, 10,30). –mf-
Dnešné vysielanie vo formáte podcast: 13. október 2009



