 |  |
19/10/2009
Zástupca Európskej komisie pri Svätej stolici odovzdal Benediktovi XVI. poverovacie listiny
Vatikán (19. októbra, RV) – Benedikt XVI. mal dnes na programe niekoľko diplomatických stretnutí. Krátko po poludní prijal na osobnej audiencii vedúceho Delegácie Komisie Európskych spoločenstiev pri Svätej stolici, ktorým je Yves Gazzo. Ten mu odovzdal svoje poverovacie listiny.
Svätý Otec prijal tiež apoštolského nuncia v Španielsku a Andorrskom kniežatstve, Mons. Renza Fratiniho, titulárneho arcibiskupa Botriany.
Pri príležitosti ukončenia služby v diplomatickej misii pri Svätej stolici pápež prijal veľvyslanca Turecka, Dogana Akdura a veľvyslanca Ekvádoru Fausta Cordoveza Chiribogu. –sg-
Benedikt XVI. zástupcovi Európskej komisie: Európa nie je len kontinent, je duchovným domovom
Vatikán (19. október, RV) – V čase, keď si Európa pripomína 20. výročie pádu Berlínskeho múru, musí čerpať zo svojho kresťanského dedičstva, aby sa mohla s dôverou pozerať do budúcnosti – aj takáto výzva zaznela dnes v príhovore Benedikta XVI. vedúcemu Delegácie Komisie Európskych spoločenstiev pri Svätej stolici Yvesovi Gazzovi, ktorého dnes Svätý Otec prijal na osobnej audiencii.
Yves Gazzo sa narodil vo Francúzsku v roku 1946, je ženatý a má päť detí. Štúdiá ekonómie ukončil na Inštitúte politických štúdií v Paríži. Okrem iného pracoval aj ako humanitárny pracovník v Čade a tiež v Organizácii pre poľnohospodárstvo a výživu OSN, FAO v Ríme - aj na projektoch financovania v Líbyi, Maroku a Tunisku. V službe Európskej komisie je od roku 1987 a od roku 2003 je na čele Zastupiteľstva Európskej komisie vo Francúzsku. Hovorí šiestimi jazykmi.
Svätý Otec vo svojom príhovore povedal, že hodnoty kresťanského dedičstva sú ovocím dlhého a ťažkého obdobia, v ktorom – a nik to nemôže poprieť – zohralo kresťanstvo významnú úlohu a Cirkev chce dať najavo, že aj základ európskych hodnôt pochádza hlavne z kresťanského dedičstva a Európa z nich čerpá aj dnes životnú silu. Potom pokračoval:
„Nesmierne intelektuálne zdroje, ako aj kultúrne a ekonomické, na tomto kontinente budú prinášať ovocie vtedy, ak budú zúrodnené nadprirodzenou víziou ľudskej osoby, ktorá v sebe zahŕňa najvzácnejší poklad európskeho dedičstva. Práve táto tradícia umožňuje Európe byť schopnou čeliť výzvam zajtrajška a odpovedať na nádeje národov. Ide najmä o hľadanie správnej rovnováhy medzi ekonomickou úspešnosťou a sociálnymi potrebami, ochranou prostredia a najmä neodmysliteľnou a nevyhnutnou podporou ľudského života, od počatia až po prirodzenú smrť a rodiny založenej na manželstve medzi mužom a ženou.“
Svätý Otec dodal, že má veľký rešpekt k činnosti európskych inštitúcií a zaželal si, aby svojou prácou vyjadrovali poctu Európe, ktorá je viac ako iba kontinentom – je duchovným domovom. –sg-
Turínske plátno bude opäť vystavené na jar 2010
Taliansko (19. októbra, RV) - V Turíne bola dnes tlačová konferencia venovaná Turínskemu plátnu, ktoré má byť od 10. apríla do 23. mája 2010 opäť vystavené verejnej úcte.
Na konferencii bola predstavená webová stránka www.sindone.org, doplnená okrem iného o interaktívnu prednášku o plátne a tiež o údaje výskumov šatky, ktorou bola prikrytá Kristova tvár. Súčasťou konferencie bola aj prezentácia „Cesta Turínskeho plátna“, vytvorená Úradom pre pastoráciu turizmu v Turínskej diecéze, pod odborným dohľadom Mons. Giuseppeho Ghibertiho, predsedu Diecéznej komisie pre Turínske plátno. –jk-
Sprievodné akcie k Biskupskej synode pod záštitou mesta Rím
Taliansko (19. októbra, RV) – „Afrika: aké partnerstvo pre zmierenie, spravodlivosť a pokoj?” – to je témou stretnutia, ktoré počas dnešného predpoludnia spoločne zorganizovali v súvislosti s aktuálnou biskupskou synodou pre Afriku mesto Rím, Sekretariát biskupskej synody, Vatikánsky rozhlas a Komunita sv. Egídia. Počas otvorenia v priestoroch rímskeho Kapitolu sa prítomným prihovorili primátor mesta Gianni Alemanno, sekretár synody arcibiskup Nikola Eterović, riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu páter Federico Lombardi SJ a tiež zakladateľ Komunity sv. Egídia Andrea Riccardi. Okrem toho vystúpili aj niektorí synodálni otcovia, napríklad kardinál Polycarp Pengo z Tanzánie či Wilfrid Fox Napier z Južnej Afriky a ďalší.
Ďalšou zo sprievodných akcií mesta Rím k synode je dnešný večerný recitál s názvom „Afrika. Kríž uprostred mora“, ktorého začiatok je o 21.00 hod. v Auditóriu na ulici Via della Conciliazione v blízkosti Námestia sv. Petra. V programe vystúpia umelci a hudobníci, ktorí sa angažujú v procese zmierenia a pokoja vo svojich krajinách. Prítomní budú aj synodálni otcovia, ďalej zástupcovia sveta kultúry, inštitúcií či dobrovoľníkov. –sg-
Nový blahoslavený: kardinál Sancha y Hervás, arcibiskup Toleda
Španielsko (19. októbra, RV) – Desaťtisíce veriacich v španielskom Tolede v nedeľu 18. októbra oslavovali vyhlásenie nového blahoslaveného. Je ním kardinál Ciriaco Maria Sancha y Hervás (1833-1909), ktorý bol arcibiskupom Toleda a jeho pôsobenie zahŕňalo aj Kubu. Svoj život obetoval starostlivosti o tých, čo treli núdzu. Dosvedčuje to nápis na jeho hrobe: „Zapálený vrúcnou láskou sa stal všetkým pre všetkých. Žil chudobne a zomrel v úplnej chudobe“. Obrad blahorečenia viedol arcibiskup Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ktorý v úlohe pápežského vyslanca predsedal eucharistickej slávnosti. –jb-
Európska púť za ochranu životného prostredia povedie aj cez Slovensko
Maďarsko (19. októbra, RV) - Európska púť, ktorú vyhlásili európski biskupi, sa bude konať od 1. do 5. septembra 2010 a povedie z Ostrihomu cez územie Slovenska do Mariazellu. Púť bude umocnením posolstva Benedikta XVI. ku svetovému dňu pokoja - k 1. januáru 2010, preto je jej téma totožná s posolstvom: „Ak chceš rozvíjať mier, ochraňuj stvorenie“.
Každú krajinu bude reprezentovať biskup, ktorý je vo svojej krajine zodpovedný za otázky životného prostredia. Rozhodla tak Rada konferencií biskupov Európy (CCEE) na svojom zasadnutí začiatkom októbra tohto roku v Paríži. -jk-
Jerzy Popieluszko – symbol poľskej odvahy v boji za pravdu
Rubriku pripravila Mária Fábryová
Jeden z tragických, ale prelomových momentov v poľskej histórii si dnes pripomenú na IV. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Ríme, kde sa predstaví aj film poľskej produkcie s názvom „Popieluszko“ režiséra Rafala Wieczynskeho. Film predstavuje sondu do života otca Jerzyho Popieluszka - muža, ktorý sa z jednoduchého chlapca stal duchovným vodcom národa a symbolom odvahy v boji za slobodu a pravdu. Proces blahorečenia otca Popieluszka pokračuje – a to je aj cieľom pútnikov z Poľska a zo zahraničia, každoročne navštevujúcich hrob poľského kňaza, ktorý v časoch tvrdého komunizmu vyzýval krajanov k boju za slobodu a pravdu v mene evanjelia. Otec Popieluszko zomrel presne pred 25 rokmi, teda 19. októbra 1984.
Otec Jerzy Popieluszko sa narodil v dedinke Okopy v severovýchodnom Poľsku v roku 1947. Jeho viera bola už od útleho veku veľmi silná. Počas vojenskej služby ho údajne veliteľ prichytil s ružencom v ruke. Prikázal mu hodiť ho na zem a pošliapať. Popieluszko to však odmietol, za čo následne skončil vo väzení. V tejto súvislosti napísal biskupovi Kraszewskému: „Aké sladké je trpieť pre Krista“. Po kňazskej vysviacke ho pre zlý zdravotný stav neustanovili na faru, ale začal pôsobiť ako duchovný v nemocnici.
Popieluszko ako kaplán hnutia Solidarność organizoval v osemdesiatych rokoch minulého storočia tajné sväté omše, modlitbové stretnutia a púte do Čenstochovej. Verný im zostal aj po zavedení stanného práva v decembri 1981. Navštevoval odsúdených, organizoval materiálnu pomoc pre prepustených z práce. Apeloval na slobodu a spravodlivosť. Mladý kňaz chválil odvahu tých, ktorí sa nedali zlomiť politickou situáciou a ako povedal: „Človek, ktorý vydáva svedectvo pravdy, ktorá pochádza od Boha, je slobodným človekom, a to aj v podmienkach vnútorného obmedzenia“.
Známa je aj príhoda, keď si raz otec Popieluszko všimol, že istý robotník má deravé topánky, vtedy si vyzul svoje vlastné a vymenil si ich s robotníkom. Za kňazom prichádzali v tom čase davy ľudí z celého Poľska, aby hľadali odvahu a silu, o ktorú ich tvrdý socialistický režim obral. V roku 1983 však poľského kňaza obvinili z protištátnej činnosti a 13-krát ho predvolali na výsluch.
Je piatok večer roku 1984. Mladý kňaz odmietol pozvanie svojich priateľov v Bydgoszczi, kam bol pozvaný na modlitebné stretnutie. Otec Popieluszko sa musí urýchlene vrátiť do Varšavy, kam ho vezie jeho šofér. Pred sebou má viac ako 250 km cesty. Po tridsiatich kilometroch ich cestu zablokujú tri policajné autá. Neznámi muži prikážu obom - vodičovi ako aj otcovi Popieluszkovi vystúpiť z auta. Vodič skončí v putách a nastupuje do policajného vozidla. Otec Popieluszko končí po tupom údere do hlavy na zemi. Muži v uniformách ho zviažu a naložia ho do kufra. Počas cesty na neznáme miesto spútaný šofér vyskočí z auta, - policajti pokračujú v ceste, nečakajú, že by takýto pád mohol niekto prežiť. Waldemar Chrostowski však prežil a takto mohol podať svedectvo o posledných hodinách života otca Popieluszka. Únoscovia zastavujú auto až pri vodnej nádrží na Visle neďaleko Włocławka. Kňaza bijú a nakoniec ho zviazaného hádžu do vodnej nádrže.
Správa o tejto udalosti sa rozšírila nielen do celého Poľska, ale aj do celého sveta. Veriaci sa deň-noc modlili za milovaného kňaza. Pod tlakom verejnej mienky sa vláda musela priznať, že vrahmi boli pracovníci ministerstva vnútra, ktoré malo na starosti cirkevných predstaviteľov.
Pohrebu pátra Popieluszka sa 3. novembra 1984 zúčastnilo viac ako pol milióna ľudí, vrátane Lecha Walesu. Bolo to v roku 1984, keď celé Poľsko zadržalo dych - konal sa súdny proces s vrahmi kňaza. Po prvý raz v socialistickom štáte mali byť príslušníci tajnej polície odsúdení. Veliteľ skupiny únoscov Grzegorz Piotrowski a jeho bezprostredný nadriadený plukovník Adam Pietruszka dostali trest 25 rokov väzenia.
Ľudia po tejto udalosti pochovali strach. Otec Popieluszko síce skončil svoju pozemskú púť, no jeho celoživotná misia pokračovala aj naďalej. V ľuďoch, vo veriacich, ktorí si vďaka jeho pôsobeniu uvedomili, že sloboda v mene evanjelia je právom, o ktorého ich nesmie nikto obrať. Pri hrobke otca Popieluszka sa v roku 1987 modlil aj Ján Pavol II. za udelenie titulu „služobník Boží“. O desať rokov nato sa začal proces Popieluszkovho blahorečenia. Tento proces ešte nebol ukončený.
Na mieste mučeníckej smrti otca Jerzyho dnes stojí kríž. V miestach jeho poslednej ceste z Bydoszcze do Varšavy sa organizujú štafetové behy a sympóziá. Odhaduje sa, že v rokoch 1985 až 2005 navštívilo jeho hrob približne 15 miliónov ľudí. Existujú dôkazy aj o tom, že modlitba pri jeho hrobe sa stala pre mnohých ľudí zdrojom obrátenia a duchovnej premeny. Pre ľudí a kňazov sa otec Popieluszko stal vzorom neochvejnej dôvery v Boha a plnej obetavosti ako najistejšej cesty k osobnej slobode, pokoju a šťastiu.
Pri svojej poslednej modlitbe bolestného ruženca Jerzy Popieluszko povedal: „Ak chceme v dobrom zvíťaziť nad zlom a zachovať ľudskú dôstojnosť, nemôžeme bojovať násilím. Veď aj Svätý Otec povedal, že národ sa nemôže rozvíjať, ak je zbavený slobody. A žiadna vláda dlho nevydrží, ak je postavená na násilí a diktáte. Kto nedokázal zvíťaziť rozumom a srdcom, snaží sa zvíťaziť diktátom. Najťažšie boje v dejinách ľudstva, to sú boje, ktoré sa odohrávajú v ľudskej mysli. Najponižujúcejšie a najkratšie boje sú vojny, v ktorých sa uplatňuje násilie.“ –mf-
Vysielanie vo formáte podcast: 19. október 2009
Pondelkové vysielanie vo formáte podcast.
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved