 |  |
21/10/2009
Benedikt XVI. na generálnej audiencii predstavil sv. Bernarda z Clairvaux
Vatikán (21. októbra, RV) – Námestie sv. Petra aj dnes zaplnili pútnici, ktorí sa prišli stretnúť s pápežom pri generálnej audiencii. Za tému dnešnej katechézy si Benedikt XVI. zvolil osobnosť sv. Bernarda z Clairvaux, učiteľa Cirkvi, ktorého často nazývajú aj „posledným z Otcov”. Pápež vysvetlil tajomstvo Bernardovej veľkosti: spája sa v ňom veľká učenosť s hlbokou duchovnosťou. Vo svojom živote zladil prísnosť mníšskeho života v duchu cisterciánskej obnovy s intenzívnou činnosťou v službe Cirkvi. Bol plodným teologickým autorom a medzi jeho homíliami sa vynímajú Homílie na Pieseň piesní. Bernard udržiaval hlboké priateľské vzťahy so svojimi súčasníkmi, ktoré dokumentuje bohatá korešpondencia. Obhajoval zdravú náuku, staval sa proti herézam a prejavom antisemitizmu. Svätý Otec ho označil za najvýznačnejšieho spomedzi veľkých teológov stredoveku a jeho spiritualitu za hlboko kristocentrickú a kontemplatívnu. Bernard bol tiež vrúcnym mariánskym ctiteľom. „Nech nás Bernardov príklad viery živenej modlitbou, štúdiom a kontempláciou privádza bližšie k Ježišovi cez Máriu a nech nám dá tú múdrosť, ktorá dosahuje plnosť v poznaní svätých v nebi“ – zaželal prítomným veriacim Benedikt XVI.
Zo Slovenska bolo na Námestí sv. Petra prítomných až šesť skupín, ktorým Svätý Otec pripomenul misijný záväzok každého člena Cirkvi: „Zo srdca pozdravujem pútnikov zo Slovenska, osobitne z Bratislavy, Sekúl, Báču, Skalice, Blatného a Podbieľa. Bratia a sestry, v týchto dňoch sme pozvaní viac uvažovať o misijnom poslaní Cirkvi i každého jej člena. Aj vy ste povolaní evanjelizovať to prostredie, v ktorom žijete. S týmto želaním vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“ Veriacich z Rohoviec, z Bratislavskej arcidiecézy, Svätý Otec navyše pozdravil aj po maďarsky.
Benedikt XVI. zvlášť pozdravil aj prítomnú delegáciu Bulharského pravoslávneho patriarchátu pod vedením biskupa Tichona a nechal priateľsky pozdravovať patriarchu Maxima. –jb-
Svätý Otec menoval sekretára Kardinálskeho kolégia
Vatikán (21. októbra, RV) – Svätý Otec dnes menoval sekretára Kardinálskeho kolégia, ktorým sa stal Mons. Manuel Monteiro de Castro, titulárny arcibiskup Beneventa, ktorý je sekretárom Kongregácie pre biskupov. –mf-
List solidarity s vojnou zmietanými oblasťami Afriky
Vatikán (21. októbra, RV) - Prinášame text listu synodálnych otcov, ktorý bol prečítaný v pléne na úvod 17. generálnej kongregácie II. špeciálneho zasadnutia Synody biskupov pre Afriku.
20. októbra 2009
Predsedom biskupských konferencií Sudánu, Ugandy, Čadu, Demokratickej republiky Kongo a Stredoafrickej Republiky
My, synodálni otcovia, zídení na druhej biskupskej synode pre Afriku, sme s hlbokým zármutkom zobrali na vedomie, že v diecézach regiónu Veľkých Jazier pretrvávajú bojové akcie, ktoré sú zdrojom deštrukcie, násilia a smrti nevinného obyvateľstva. Pre záchranu vlastného života státisíce osôb boli donútené opustiť domov a uchýliť sa do susedných krajín v extrémne neistých podmienkach. Potom nechýbajú znepokojujúce fenomény detských vojakov, sirôt, vojnových invalidov a osôb s veľkými problémami telesného a duševného zdravia. Zoči-voči takej dramatickej situácii, my, synodálni otcovia, zjednotení so Svätým otcom, vyjadrujeme čo najživšiu bratskú jednotu s biskupmi diecéz znášajúcich toľkú neľudskosť a utrpenie nevinného obyvateľstva. Súčasne sa obraciame na všetky strany s naliehavou prosbou, aby reč zbraní bola nahradená dialógom a mierovým rokovaním. Dialógom, so vzájomným rešpektovaním sa a v pokoji možno vyriešiť všetky problémy. Vojna naopak všetko komplikuje a zvlášť robí z bratov úhlavných nepriateľov.
Posilnení Duchom Svätým, Duchom vzkrieseného Krista, my, synodálni otcovia zdôrazňujeme posvätnú hodnotu každého ľudského života. Príkaz „Nezabiješ“ nepatrí len do Dekalógu, zjavenie Boha, zhrnuté v Biblii je totiž zákon zapísaný do srdca každého človeka, ktorý prichádza na tento svet. Nie je dovolené zabíjať nevinných pre nejaké sociálne, politické, etnické, rasové či náboženské dôvody. Krv nevinných volá o pomstu pred Bohom, ktorý skôr či neskôr musí súdiť tých, ktorí si poškvrnili ruky krvou Božích vyvolených.
Uvažujúc o zmierení, spravodlivosti a pokoji, úpenlivo prosíme - na príhovor všetkých tých svätých, ktorí sa narodili v Afrike - o dar pokoja. Aby bola nastolená spravodlivosť tam, kde je hrubo porušovaná a aby srdcia boli otvorené pre milosť zmierenia s Bohom už v blízkej budúcnosti. Nielen v oblasti Veľkých Jazier, ale v celej Afrike. Zverujeme naše obety a úpenlivé volanie pod ochranu Preblahoslavenej Panny Márie, Panej Afriky a Matky všetkých trpiacich.
Predsedajúci delegáti
Generálny sekretár
Cirkev si pripomenie 400 rokov od smrti misionára Mattea Ricciho
Vatikán (21. októbra, RV) – „Na vrcholkoch dejín. Páter Matteo Ricci (1552-1610) medzi Rímom a Pekingom“ je názov výstavy pri príležitosti 400. výročia smrti Mattea Ricciho, ktoré si Cirkev pripomenie nasledujúci rok. Výstava bude verejnosti prístupná od 30. októbra do 24. januára 2010 v priľahlých priestoroch Námestia sv. Petra, v ľavom krídle pred Vatikánskou bazilikou (Krídlo Karola Veľkého). Pripravuje ju výbor pre oslavy výročia smrti jezuitského misionára v spolupráci s Vatikánskymi múzeami, Generálnou kúriou Spoločnosti Ježišovej a Pápežskou univerzitou Gregoriánou.
Veľký jezuitský misionár Matteo Ricci sa narodil v 16. storočí v Taliansku. V roku 1578 prišiel už ako kňaz Spoločnosti Ježišovej do Goy, portugalskej základne v Indii, odkiaľ sa vybral do Macaa na juhu Číny a neskôr do hlavného mesta Peking. Keď v roku 1610 zomrel, čínsky cisár, prvýkrát v histórii krajiny, daroval kus zeme na pochovanie cudzinca. –mf-
Medzináboženské stretnutie v New Orleans na ochranu životného prostredia
USA (21. októbra, RV) – „Obnovenie rovnováhy - Veľkolepá rieka Mississippi“ – taký je názov medzináboženského stretnutia, ktoré sa včera začalo v New Orleans. Stretnutie sa koná pri príležitostí VIII. náboženského sympózia vedy a životného prostredia v Memphise pod záštitou ekumenického patriarchu Konštantínopolu Bartolomeja I. Na vedeckom, ale aj náboženskom stretnutí sú prítomní 150 delegáti, okrem ekumenického patriarchu je tam aj kardinál Theodore Mc Carrick, emeritný arcibiskup Washingtonu a nový arcibiskup New Orleansu, Mons. Gregory Michael Aymond.
Súčasťou stretnutia je aj návšteva Národného múzea občianskych práv, postavenom na mieste, kde bol 4. apríla 1968 zavraždený nositeľ Nobelovej ceny za mier Martin Luther King. Účastníci stretnutia, ktoré sa koná na mieste postihnutom prírodnou katastrofou v roku 2005, keď hurikán Katrina zničil veľkú časť pobrežia Mexického zálivu, si rovnako pripomenuli aj knihu Život na Mississippi, ktorou v roku 1883 opísal život v okolí americkej rieky spisovateľ Mark Twain. –mf-
Jordánska kráľovná predstavuje v Ríme kampaň na podporu vzdelávania
Taliansko (21. októbra, RV) – Jordánska kráľovná Rania zavítala v týchto dňoch do hlavného mesta Talianska, aby dnes mohla na rímskom Kapitole predstaviť kampaň s názvom „1. gól: Vzdelanie pre všetkých!“.
Organizácia Globálna kampaň za vzdelávanie (GCE), ktorá sa tejto problematike venuje od roku 2002, spustila akciu už 21. augusta tohto roku na futbalovom štadióne Londýne. Jej cieľom je zhromaždiť 30 miliónov podpisov fanúšikov futbalu po celom svete. Tieto podpisy majú pomôcť presvedčiť bohatšie krajiny, aby uvoľnili finančné prostriedky potrebné na dosiahnutie jedného z ôsmich miléniových rozvojových cieľov, konkrétne druhého v poradí, teda prístupu k základnému vzdelaniu pre všetkých. Popri samotnej jordánskej kráľovnej, ktorá má nad projektom patronát, sa do neho zapojili aj osobnosti ako britský premiér Gordon Brown či predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.
Kampaň za vzdelanie podporuje Medzinárodná futbalová federácia (FIFA). Nasledujúce Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 sa budú totiž konať práve v Južnej Afrike, ktorá sa zaraďuje medzi krajiny bojujúce s nedostatočnými možnosťami základného vzdelávania. –mf-
Sv. Bernard z Clairvaux: „Ježiš je medom v ústach, piesňou v ušiach, jasotom v srdci“
Vatikán (21. októbra, RV) – Katechéza Benedikta XVI., ktorú predniesol pri generálnej audiencii 21. októbra 2009 vo Vatikáne:
„Drahí bratia a sestry, dnes chcem hovoriť o sv. Bernardovi z Clairvaux, nazývanom „posledným z cirkevných otcov“, pretože v XII. storočí opäť obnovil a do prítomnosti preniesol veľkú teológiu Otcov. Nepoznáme do podrobností roky jeho detstva, vieme však, že sa narodil v roku 1090 vo Fontaines vo Francúzsku v početnej a mierne zámožnej rodine. Ako mladík sa pustil do štúdia tzv. slobodných umení, osobitne gramatiky, rétoriky a dialektiky v kanonickej škole kostola Saint-Vorles v Châtillon-sur-Seine a postupne dozrieval v rozhodnutí pre rehoľný život. Okolo svojej dvadsiatky vstúpil do Cîteaux, novozaloženého kláštora, ktorý bol živší v porovnaní so starými a váženými kláštormi tej doby, a súčasne i prísnejší v praktizovaní evanjeliových rád.
O niekoľko rokov neskôr, v roku 1115, svätý Štefan Harding, v poradí tretí opát v Cîteaux, vyslal Bernarda, aby založil kláštor v Clairvaux. Tu si mohol mladý opát, ktorý mal iba 25 rokov, vycibriť vlastnú predstavu o rehoľnom živote a snažiť sa ju preniesť do praxe. Sledujúc disciplínu iných kláštorov, Bernard rozhodne poukazoval na nevyhnutnosť života v striedmosti a odmeranosti, ako v jedle tak i v odievaní a v mníšskych obydliach, pričom odporúčal podporu a starostlivosť o chudobných. Medzičsom sa komunita v Clairvaux stávala stále početnejšou a rozširovala svoje fundácie.
V tých istých rokoch, pred rokom 1130 nadviazal Bernard bohatú korešpondenciu s mnohými osobami, či už významného, alebo aj skromného spoločenského postavenia. K množstvu listov z tohto obdobia je potrebné pridať početné kázne, ale tiež výroky (sentencie) a traktáty. V tomto období sa rodí veľké priateľstvo Bernarda s Viliamom, opátom v Saint-Thierry a s Viliamom zo Champeaux, ktorí patria k najvýznamnejším osobnostiam XII. storočia. Od roku 1130 sa začal zaoberať mnohými a náročnými otázkami Svätej stolice a Cirkvi. Preto musel stále častejšie odchádzať zo svojho kláštora a často i mimo Francúzska. Založil i niektoré ženské kláštory. Pestoval bohatý listový styk s Petrom Ctihodným, opátom z Cluny, o ktorom som hovoril minulú stredu. Svoje predovšetkým polemické spisy zameral proti Abelardovi, veľkému mysliteľovi, ktorý začal s novým prístupom k teológii, najmä zavedením dialekticko-filozofickej metódy do teologického myšlienkového postupu.
Ďalším frontom, proti ktorému Bernard bojoval, bol blud Katarov, ktorí pohŕdali hmotou a ľudským telom a v dôsledku toho pohŕdali aj Stvoriteľom. On sa naopak cítil povinný zastať sa Židov, takže odsúdil stále sa množiace antisemitské výpady. Za túto stránku jeho apoštolskej činnosti o niekoľko desiatok rokov neskôr rabín Bonnu Efraim vyjadril Bernardovi vysoké uznanie. V tom istom čase svätý opát napísal svoje najslávnejšie diela, ako povestné Kázne na Pieseň piesní. V posledných rokoch svojho života – smrť ho zastihla v roku 1153 – musel Bernard obmedziť cestovanie, nezanechal ho však úplne. Využil tento čas na definitívnu revíziu súboru listov, kázní a traktátov.
Za zmienku stojí dosť výnimočná kniha, ktorú dokončil v tomto období, v rokku 1145, keď bol jeho žiak Bernardo Pignatelli zvolený za pápeža pod menom Eugen III. Za týchto okolností Bernard z pozície duchovného otca na písal tomuto svojmu duchovnému synovi spis De Consideratione, ktorý obsahuje ponaučania, ako byť dobrým pápežom. V tejto knihe, ktorá zostáva vhodným čítaním pre pápežov všetkých čias, Bernard nielen ukazuje, ako dobre plniť úlohu pápeža, ale vyjadruje aj hlbokú víziu tajomstva Cirkvi a tajomstva Krista, ktorá nakoniec dospieva k vyvrcholeniu v kontemplácii tajomstva Trojjediného Boha: „Malo by sa ešte pokračovať v hľadaní tohto Boha, ktorý nie je ešte dostatočne hľadaný – píše svätý opát – no možno sa dá lepšie hľadať a ľahšie nachádzať modlitbou než diskusiou. Ukončime teda na tomto mieste knihu, nie však modlitbu“ (XIV, 32: PL 182, 808), aby sme boli na ceste k Bohu.
Chcel by som sa pristaviť iba pri dvoch ústredných aspektoch bohatej Bernardovej náuky: tieto sa týkajú Ježiša Krista a Preblahoslavenej Panny Márie, jeho Matky. Jeho starostlivosť o intímnu a životodarnú účasť kresťana na Božej láske v Ježišovi Kristovi neprináša nové smerovanie pokiaľ ide o vedecký charakter teológie. No o to rozhodnejším spôsobom predstavuje opát z Clairvaux teológa mystiky a kontemplácie. „Iba Ježiš – tvrdí rozhodne Bernard stojac pred zložitými dialektickými argumentáciami svojej doby – iba Ježiš je „medom v ústach, piesňou v ušiach, jasotom v srdci (mel in ore, in aure melos, in corde iubilum)”. Práve odtiaľto pochádza titul Učiteľ tečúci medom (Doctor mellifluus), ktorý mu prisúdila tradícia. Jeho chvála na Krista totiž “tečie ako med”.
V unavujúcich zápasoch nominalistov a realistov – dvoch filozofických prúdov tej doby – opát z Clairvaux neúnavne opakuje, že je iba jedno meno na ktorom záleží, meno Ježiša Nazaretského. „Tvrdý je každý pokrm duše – hovorí Bernard – ak nie je zvlažený týmto olejom. Je bez chuti, ak nie je ochutený touto soľou. To, čo si napísal, nemá pre mňa chuť, ak tam neprečítam «Ježiš»“. A uzatvára: „Keď diskutujem alebo rozprávam, nič nemá pre mňa chuť, ak tam nezačujem znieť Ježišovo meno“ (Sermones in Cantica Canticorum XV, 6: PL 183,847). Pre Bernarda totiž pravé poznanie Boha spočíva v hlbokom osobnom zakusovaní Ježiša Krista a jeho lásky. A toto, drahí bratia a sestry, platí pre každého kresťana: viera je predovšetkým osobným stretnutím, intímnym stretnutím s Ježišom Kristom, je to zakusovanie jeho blízkosti, jeho priateľstva, jeho lásky, a iba takto sa učíme spoznávať ho stále viac, milovať ho a čím väčšmi ho nasledovať. Kiež by sa toto mohlo uskutočniť v každom z nás!
V ďalšej slávnej homílii, na nedeľu oktávy Nanebovzatia, svätý opát opisuje oduševnenými slovami intímnu účasť Márie na vykupiteľskej obete Syna. „Ó, svätá Matka – volá Bernard – naozaj tvoju dušu prenikol meč! ... Krutá bolesť až tak prenikla tvoje srdce, že ťa právom môžeme volať viac než mučeníčkou, pretože v tebe účasť na Synovom utrpení v mnohom prevýšila fyzické utrpenia mučeníctva“ (14: PL 183,437-438). Bernard nemal pochybnosti: „cez Máriu k Ježišovi”, skrze Máriu sme privádzaní k Ježišovi. Jasne potvrdzuje podriadenosť Márie voči Ježišovi, v zhode so základmi tradičnej mariológie.“
Svätý Otec ďalej uviedol ukážku z diela Dante Alighieriho Božská komédia, ktorý do úst sv. Bernarda vložil najvznešenejšiu modlitbu k Panne Márii: „Panenská Matka, dcéra svojho Syna, ponížená a väčšia nad stvorenie, …” (Paradiso 33, vv. 1ss.). Ďalej Benedikt XVI. poukázal na aktuálnosť sv. Bernarda, ktorý nám ukazuje, že teológia nás má nasmerovávať k tzv. „vede svätých”, k ich intuícii tajomstiev živého Boha a k ich múdrosti, ktorá je darom Ducha Svätého. Ako ďalej pokračoval, „Spolu s Bernardom z Clairvaux musíme aj my uznať, že človek lepšie hľadá a ľahšie nachádza Boha „modlitbou než diskusiou”. Koniec koncov, najopravdivejšou postavou teológa a akéhokoľvek evanjelizátora zostáva apoštol Ján, ktorý si svojou položil na srdce Učiteľa.” Ďalej Benedikt XVI. pokračoval:
„Chcem uzavrieť tieto úvahy o sv. Bernardovi vzývaniami nasmerovanými k Márii, ktoré čítame v jednej z jeho krásnych homílií. „V nebezpečenstvách, v tiesni, v neistote mysli na Máriu, vzývaj Máriu” – hovorí Bernard. „Nech sa nikdy nestratí z tvojich pier, nech sa nestratí z tvojho srdca. A aby si získal pomoc jej modlitby, nikdy nezabúdaj na príklad jej života. Ak ju nasleduješ, nemôžeš zblúdiť, ak ju prosíš, nemôžeš si zúfať, ak na ňu myslíš, nemôžeš pochybiť. Ak ťa ona podopiera, nepadneš. Ak ťa ona chráni, nemáš sa čoho báť. Ak ťa ona vedie, neunavíš sa. Ak ti ona žičí, dorazíš do cieľa.” (Hom. II super «Missus est», 17: PL 183, 70-71).“ -jb-
Vysielanie vo formáte podcast: 21. októbra 2009
Stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved