 |  |
29/10/2009
Júl 2012 predpokladaný termín návštevy Benedikta XVI. na Slovensku
Slovensko (29. októbra, RV) – Očakávaná návšteva Benedikta XVI. na Slovensku dostáva stále konkrétnejšie kontúry. Slovenskí biskupi na záver 64. plenárneho zasadania Konferencie biskupov Slovenska zverejnili jej predpokladaný termín. Generálny sekretár KBS Mons. Marián Chovanec na dnešnej tlačovej konferencii na Donovaloch povedal: „Medzi dôležitými bodmi rokovania pléna bola téma návštevy Svätého Otca na Slovensku. Slovenskí biskupi ho pozývajú v rámci osláv 1150. výročia príchodu svätých vierozvestov Cyrila a Metoda na naše územie. Predpokladaný termín je 3. - 5. júla 2012.“ –jb-
Benedikt XVI. novému veľvyslancovi Iránu: Podporovať novú fázu spolupráce
Vatikán (29. októbra, RV) – Benedikt XVI. dnes prijal na osobnej audiencii veľvyslanca Iránskej islamskej republiky pri Svätej stolici, ktorým je Ali Akbar Naseri. Ten mu odovzdal svoje poverovacie listiny.
Svätý Otec sa v príhovore zameral najmä na podporu novej etapy medzinárodnej spolupráce a na náboženskú slobodu a dodržiavanie práv kresťanskej menšiny. Iránskych predstaviteľov vyzval, aby kresťanom zaručili slobodne sa hlásiť ku svojej viere. Ďalej tiež vyjadril ochotu Svätej stolice posilniť vzťahy s Teheránom a vyjadril nádej, že Irán dôveryhodne podporí novú etapu medzinárodnej spolupráce v záujme globálneho pokoja.
„Dnes musíme podporovať novú fázu medzinárodnej spolupráce ešte pevnejšie založenej na humánnych princípoch a na efektívnej pomoci tým, ktorí trpia“. Potom sa pápež pozastavil pri otázke náboženskej slobody a tiež slobody svedomia, ktoré označil za prameň všetkých slobôd. Dotkol sa tiež iránskeho katolíckeho spoločenstva, ktoré má v tejto krajine miesto už od prvých storočí kresťanstva.
Svätá stolica – dodal v závere - verí, že iránski predstavitelia posilnia a zaručia kresťanom slobodu viery a zabezpečia katolíckemu spoločenstvu základné životné podmienky.
„Nastolenie srdečných vzťahov medzi veriacimi rozličných vierovyznaní je nevyhnutnou potrebou našej doby s cieľom budovať svet, ktorý bude lepší a ktorý sa bude viac zhodovať s Božím plánom stvorenia“ – dodala hlava Katolíckej cirkvi. –sg-
Svätý Otec k účastníkom zasadnutia Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky
Vatikán (29. októbra, RV) – Na záver štvordňového plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky dnes prijal jeho účastníkov pápež Benedikt XVI. Pri audiencii v Konzistoriálnej sále Apoštolského paláca poďakoval prítomným, medzi ktorými bol aj predseda pápežskej rady arcibiskup Claudio Maria Celli, za ich službu pre Cirkev.
K otázke nových komunikačných technológií, ktorá bola hlavnou témou tohtoročného plenárneho stretnutia Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky, Benedikt XVI. povedal, že „ich nestačí používať na šírenie kresťanského posolstva a učenia Cirkvi, ale je potrebné integrovať samotné toto posolstvo do tejto novej kultúry, vytváranej modernou komunikáciou.“ Týmito slovami citoval Jána Pavla II. z jeho encykliky Redemptoris missio. Propomenul tiež význam základných dokumentov pre oblasť komunikácie, ktorými sa riadi pápežská rada, konkrétne pastorálnych inštrukcií Communio et Progressio a Aetatis Novae.
Svätý Otec pozval všetkých tých, ktorí sú zodpovední za duchovné vedenie v oblasti komunikácie, aby dokázali čeliť výzvam, ktoré predstavuje evanjelizácia prostredníctvom týchto nových technológií. V tejto súvislosti spomenul svoje posolstvo k tohtoročnému 43. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov, v ktorom vyzval zodpovedných za komunikačné procesy na všetkých úrovniach, aby „podporovali kultúru rešpektovania dôstojnosti a hodnoty ľudskej osoby, dialóg zakotvený v úprimnom objavovaní pravdy a v priateľstve. Nie samoúčelne, ale pre rozvoj talentov každého jednotlivca, pre službu ľudskej spoločnosti. Týmto spôsobom Cirkev uskutočňuje to, čo by sme mohli nazvať 'diakoniou kultúry' na dnešnom tzv. 'digitálnom kontinente', prechádzajúc jeho ulicami a ohlasujúc evanjelium - to Slovo, ktoré jediné môže zachrániť človeka.“
V závere príhovoru Svätý Otec pripomenul významné 50. výročie Vatikánskej filmotéky, ktorá bola založená na žiadosť blahoslaveného Jána XXIII. Jej úlohou je zhromažďovať a katalogizovať filmové materiály od roku 1896 a aj prostredníctvom nich dokumentovať históriu Cirkvi. Vatikánska filmotéka predstavuje podľa Benedikta XVI. bohaté kultúrne dedičstvo pre celé ľudstvo. V uvedenej filmotéke sa rovnako nachádza aj niekoľko filmov zachytávajúcich úsilie pápeža Pia XII. počas II. svetovej vojny v prospech všetkých obetí, bez ohľadu na ich náboženstvo. Jednou z takýchto snímok je nepochybne „Guerra alla guerra“ (Vojna proti vojne) režiséra Romola Marcelliniho z roku 1948. –mf-
Agentúra pre hodnotenie cirkevných vysokých škôl má novú správnu radu
Vatikán (29. októbra, RV) - Svätý Otec menoval členov správnej rady Agentúry Svätej stolice pre hodnotenie a kvalitatívny rozvoj univerzít a cirkevných fakúlt (AVEPRO). Sú nimi Mons. Piero Coda, predseda Talianskej teologickej asociácie, d. p. Philippe Curbelié, dekan Teologickej fakulty Katolíckeho inštitútu v Toulouse, P. Friedrich Bechina FSO, úradník Kongregácie pre katolícku výchovu, Prof. Sjur Bergan, riaditeľ Oddelenia pre vyššie vzdelávanie a výskum pri Rade Európy, Prof. Paolo Blasi, bývalý rektor Univerzity „degli Studi” vo Florencii, Prof. Jan Sadlak, riaditeľ Európskeho centra pre vyššie vydelávanie (UNESCO-CEPES) v Bukurešti a Dr. Annick Johnsonová, riaditeľka agentúry AVEPRO. –jb-
Výstava k 400-ročnici Mattea Ricciho vo Vatikáne
Vatikán (29. októbra, RV) - Dnes bola v Ríme otvorená výstava s názvom „Na vrcholkoch dejín“ s podtitulom P. Matteo Ricci medzi Rímom a Pekingom. Organizuje ju výbor pre oslavy štyristého výročia smrti jezuitského misionára pátra Mattea Ricciho v spolupráci s Vatikánskymi múzeami, Generálnou kúriou Spoločnosti Ježišovej a Pápežskou univerzitou Gregoriánou.
Výstava bude verejnosti prístupná do 24. januára 2010 v krídle Karola Veľkého – Braccio di Carlo Magno (vľavo pred Vatikánskou bazilikou). Prehliadka chce pripomenúť život a odkaz osobnosti Mattea Ricciho, ktorý sa narodil v roku 1552 v talianskom meste Macerata. V roku 1578 prišiel už ako kňaz Spoločnosti Ježišovej do Goy, portugalskej základne v Indii, odkiaľ sa vybral do Macaa na juhu Číny a neskôr do hlavného mesta Peking. Od jeho smrti v roku 1610 ubehlo už 400 rokov, a napriek tomu v Pekingu, kde je pochovaný ako jediný zo západného sveta, stále požíva veľkú úctu ako literát, astronóm, matematik a diplomat – človek dialógu medzi Západom a Východom. Jeho meno sa dokonca dostalo v Číne do školských učebníc. Medzi 150 exponátmi výstavy je aj čínsky rukopis jeho knihy Dell’Amicizia (O priateľstve).
Otvoreniu výstavy predchádzala tlačová konferencia s predsedom výboru pre oslavy 400-ročnice, Adrianom Ciaffim, ďalej biskupom mesta Macerata, rodiska P. Ricciho, Mons. Claudiom Giuliodorim, ďalej pátrom F. Lombardim, riaditeľom tlačového strediska Svätej stolice a tiež s riaditeľom Vatikánskych múzeí Prof. A. Paoluccim, ktorý na otázku, čo znamená P. Ricci dnes, odpovedal: „P. Ricci predbehol svoju dobu, keď nám ukázal, že pri kontakte s inou kultúrou je potrebné stávať sa napodobňujúcim tú kultúru, byť čistými bez predsudkov, prispôsobivými, preniknúť citlivým spôsobom do ducha ľudu, ktorého sme hosťom.“ -jk-
Cena za pokoj Pax Christi bojovníčke za práva žien v Kongu
Taliansko (29. októbra, RV) - Cena za pokoj Pax Christi bola odovzdaná Afričanke Justine Masike Bihambaovej, ktorá sa už niekoľko rokov zasadzuje za zlepšenie života žien v Demokratickej republike Kongo, za obranu ľudských práv, za pomoc obetiam vojny, predovšetkým tým, ktorí trpeli sexuálne násilie. Je koordinátorkou hnutia na obranu práv žien, ktoré združuje 35 asociácií.
Odovzdávania ceny, ktoré sa konalo v Centre Astalli v Ríme, sa zúčastnili osobnosti politického a náboženského života, okrem iných aj arcibiskup Kinshasy, predseda konferencie biskupov Demokratickej republiky Kongo, Laurent Monsengwo Pasinya. Justine Bihambaová pri tejto príležitosti poznamenala: „Násilie páchané na ženách vzrástlo v markantnej miere. Sú ich desaťtisíce - týraných, znásilňovaných. Páchatelia často nie sú justíciou zadržaní, a tak sa cítia oprávnení konať ďalšie trestné činy. Žije sa tu v ovzduší stáleho strachu.“ –jk-
Myšlienky socializmu a pápežovo posolstvo z Čiech
Pri príležitosti blížiaceho sa výročia pádu komunizmu vo Východnej Európe prinášame zamyslenie z pera Ondreja Longauera s názvom Myšlienky socializmu a pápežovo posolstvo z Čiech
Trinásta apoštolská cesta Benedikta XVI. v Českej republike mala za cieľ upriamiť pozornosť sveta aj na 20. výročie pádu komunistických režimov v strednej Európe. Zvolenie krakovského arcibiskupa na pápežský stolec v roku 1978 ako Jána Pavla II. znamenalo pre svet nádej. Osobná skúsenosť s ateistickým režimom bola silnou charakteristikou kardinála Karola Wojtylu. Najvyšší strojcovia komunistického režimu si vtedy uvedomili, že ich poriadky tu nemusia byť večne. Veľkou vecou pre Cirkev a svet bola už prvá návšteva Jána Pavla II. v Poľsku. Pamätné sú jeho slová, ktorými vyzval svet, aby otvoril dvere Kristovi a aby sa tak nebál urobiť. Pápež vedel, že základný problém komunizmu je nielen v popieraní Božej existencie, ale aj v prenasledovaní veriacich i neveriacich, ktorí slobodne prejavujú svoj názor na rozličné spoločensko-politické otázky. Pokus o atentát na pápeža z roku 1981 poodhalil veľa zo zákulisia komunistického režimu. Pokúsime sa pouvažovať nad problematikou socialistických myšlienok vo svetle sociálnej náuky Cirkvi.
Sociálne encykliky
Devätnáste storočie je poznačené nástupom komunistických ideí, ale tiež hľadaním pravdivých odpovedí na pálčivé otázky doby zo strany Cirkvi. Svätý Otec Lev XIII. v prvej sociálnej encyklike Rerum novarum z roku 1891 približuje ťažkosti spojené s nástupom priemyselnej revolúcie. Varuje svet pred možným popieraním súkromného vlastníctva, ktorého znárodnenie hlásali komunisti, a hovorí: „Na vyliečenie týchto neporiadkov sa socialisti, rozdúchavajúc v chudobných nenávisť voči bohatým, dožadujú zrušiť vlastníctvo a urobiť zo všetkých jednotlivých majetkov spoločný majetok, ktorý by spravovali obce alebo štát. Domnievajú sa, že touto zmenou vlastníctva z osobného na kolektívne a rovnakým rozdeľovaním ziskov a výhod medzi občanov bude radikálne napravené zlo. Avšak tento návrh, okrem toho, že nerieši problém, len poškodzuje samotných robotníkov. Navyše je v mnohom nespravodlivý, keďže porušuje práva zákonitých vlastníkov, vnáša zmätok do kompetencií a úloh štátu a rozvracia celý spoločenský poriadok.“
Myšlienky Leva XIII. sa potvrdili v praxi, keď sa v Európe etablovali komunistické štáty a pod ťarchou spomínaných problémov v roku 1989 aj zanikli. Ján Pavol II. mohol na sté výročie od pamätných slov Leva XIII. vo svojej encyklike Centesimus annus k tomu napísať: „Človek, ktorý nemá nič, čo by mohol nazývať «svojím vlastným», a zbavený možnosti zarábať si na živobytie podľa vlastnej iniciatívy, stáva sa závislým od spoločenského mechanizmu a od tých, čo ho kontrolujú. To mu veľmi sťažuje spoznať svoju dôstojnosť ako osoby, a tak zahatáva cestu k vytvoreniu pravého ľudského spoločenstva. Ak sa potom nastolí otázka, odkiaľ pochádza táto falošná koncepcia ľudskej osoby a «subjektivity» spoločnosti, musíme odpovedať, že ich hlavným žriedlom je ateizmus.“
Pápežovo posolstvo z Čiech
Aktuálny život ukazuje, že myšlienky komunizmu si naďalej podmaňujú najmä mladých v rozvojových krajinách. Na stretnutí s mladými v Starej Boleslavi sa pápež Benedikt XVI. opäť dotkol tejto témy a okrem iného povedal: „Minulé storočie - a vaša krajina bola toho svedkom – videlo padnúť nemálo mocnárov, o ktorých sa zdalo, že dosiahli takmer nedosiahnuteľné výšky. A odrazu ich moc zmizla. Tí, ktorí popierajú Boha a v dôsledku toho im chýba úcta k človeku, majú zdanlivo jednoduchý život a dosahujú materiálny úspech. Stačí však nahliadnuť pod povrch a zistíme, že títo ľudia sú nešťastní a nespokojní. Iba ten, kto v srdci uchováva posvätnú «bázeň Božiu», má dôveru aj v človeka a je schopný venovať svoj život vytváraniu spravodlivejšieho a bratskejšieho sveta. Dnes sú potrební ľudia «veriaci» a «vierohodní», ktorí sú pripravení rozšíriť do každej oblasti spoločnosti kresťanské princípy a ideály, ktorými sa inšpiruje ich konanie. Toto je svätosť, univerzálne povolanie všetkých pokrstených, ktoré ich vedie k plneniu svojich povinností, verne a s odvahou, aby nepozerali na vlastný sebecký záujem, ale na spoločné dobro a hľadali v každom okamihu Božiu vôľu.“
Nástrahy súčasného sveta Benedikt XVI. na stretnutí s predstaviteľmi ekumenickej rady v Prahe konkretizoval takto: „Objavujú sa však i nové formy pokusov obmedziť vplyv kresťanstva na verejný život – občas pod zámienkou, že kresťanské učenie je škodlivé pre blahobyt spoločnosti. Tento jav nás vyzýva ku krátkemu zamysleniu. Ako som naznačil vo svojej encyklike o kresťanskej nádeji, umelé oddeľovanie evanjelia od intelektuálneho a verejného života by malo byť podnetom ku vzájomnej «sebakritike novoveku» a «sebakritike novovekého kresťanstva», osobitne pokiaľ ide o nádej, ktorú každý z nich môže ponúknuť ľudstvu (Spe salvi, 22).
Môžeme si položiť otázku: Čo môže evanjelium povedať Českej republike, a samozrejme tiež celej Európe, v dnešnej dobe, ktorá sa vyznačuje toľkými pohľadmi na svet? Kresťanstvo má mnoho, čo môže ponúknuť v praktickej i etickej oblasti, pretože evanjelium nikdy neprestáva inšpirovať mužov a ženy, aby sa zapojili do služby bratom a sestrám. Málokto by o tom pochyboval. Avšak tí, ktorí majú pohľad upretý na Ježiša z Nazareta a hľadia na neho očami viery, vedia, že Boh ponúka hlbšiu skutočnosť, ktorá je jednoducho neoddeliteľná od „ekonómie“ lásky činnej v tomto svete, ponúka spásu. Ceníme si svoje životy a vkladáme ich do Božej ochrany. Vyprosujme si v modlitbe Božiu pomoc, aby v nových okolnostiach spoločenského života sme nestratili zo zreteľa pohľad na Boha a jeho evanjelium.
Vysielanie vo formáte podcast: 29. október 2009
Štvrtkové vysielanie vo formáte podcast.
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved