 |  |
30/10/2009
Menovanie Svätého Otca
Vatikán (30. októbra, RV) – Svätý Otec dnes menoval nového člena Kongregácie pre biskupov a Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Stal sa ním kardinál Cormac Murphy-O'Connor, emeritný arcibiskup Westminsteru. –mf-
Vatikán oslavuje Medzinárodný rok astronómie
Vatikán (30. októbra, RV) – Vatikán so svojou hvezdárňou si dnes a zajtra osobitným spôsobom pripomínajú Medzinárodný rok astronómie. V Pápežskej akadémii vied sa pri tejto príležitosti koná prednáška predsedu Americkej astronomickej spoločnosti, Prof. Johna Huchru z Harvardu, na tému „Od Galilea po Hubbla: Astronómia v 21. storočí.“ Hlavným bodom programu osláv však bola dnešná audiencia u Benedikta XVI., ktorý sa prihovoril skupine renomovaných astronómov z viacerých krajín. Prítomní boli aj dobrodinci z Nadácie vatikánskeho observatória, ktorá podporuje jeho činnosť v USA.
V príhovore k účastníkom stretnutia Benedikt XVI. povedal: „Táto oslava 400. výročia prvých pozorovaní oblohy teleskopom, ktoré uskutočnil Galileo Galilei, nás pozýva uvažovať nad obrovským pokrokom vedeckého poznania v tejto modernej dobe a opäť tak týmto osobitným spôsobom upriamiť náš zrak na oblohu, v duchu obdivu, uvažovania a v oddanom hľadaní pravdy, kdekoľvek by sa táto mohla nachádzať.
Vaše stretnutie sa uskutočňuje práve v čase inaugurácie nového vybavenia Vatikánskeho observatória v Castel Gandolfe. Ako viete, jeho história sa úzko spája s osobou Galilea, ako aj s kontroverziami, ktoré sprevádzali jeho výskum a s pokusom Cirkvi dospieť k správnemu a konštruktívnemu chápaniu vzťahu medzi vedou a náboženstvom. Využívam túto príležitosť, aby som poďakoval nielen za dôsledné skúmanie, ktoré ozrejmilo presný historický kontext odsúdenia Galilea, ale tiež za úsilie všetkých tých, ktorí sa angažujú v pokračujúcom dialógu a uvažovaní o komplementárnosti viery a rozumu, slúžiacich k celkového pochopenia človeka a jeho miesta vo vesmíre.”
Svätý Otec vyjadril vďaku personálu hvezdárne ako aj priateľom a dobrodincom jej nadácie za ich osobný prínos. Zodpovednosť za budúcnosť ľudstva, za úctu k prírode a svetu vôkol nás si podľa jeho slov vyžaduje na jednej strane dôslednosť pri pozorovaní, kritický úsudok, trpezlivosť a disciplínu, ktoré sú základom moderných vedeckých metód, no „veľkí vedci doby objavov nám zároveň pripomínajú, že skutočné poznanie vždy smeruje k múdrosti a skôr ako by sa snažilo obmedzovať pohľad mysle, pozýva nás, aby sme pozdvihli náš zrak k vyššej duchovnej sfére.
Benedikt XVI. ďalej objasnil plný význam ľudského poznania v jeho vzťahu k múdrosti: „Poznanie je treba chápať a hľadať ho v celej jeho oslobodzujúcej šírke. Môže sa istotne obmedziť aj na výpočet a experiment, ale ak túži stať sa múdrosťou, schopnou usmerňovať človeka z pohľadu jeho prvotných počiatkov a jeho posledných cieľov, musí byť oddané hľadaniu tej konečnej pravdy, ktorá aj keď je mimo nášho úplného chápania, jednako je kľúčom k nášmu skutočnému šťastiu a slobode (porov. Jn 8,32), mierou našej pravej ľudskosti a kritériom správneho vzťahu s fyzickým svetom a s našimi bratmi a sestrami vo veľkej ľudskej rodine.“
„Moderná kozmológia nám ukázala,“ - povedal ďalej Benedikt XVI. – „že ani my, ani zem, na ktorej stojíme nie je stredobodom nášho vesmíru, skladajúceho sa z biliónov galaxií“. Poukázal pritom zároveň na veľkosť človeka, tak ako ju s úžasom vyjadril Žalmista v 8. žalme: „Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?“
Na záver vyjadril Svätý Otec svoje očakávania: „Verím, že údiv a nadšenie – považované za ovocie tohto Medzinárodného roku astronómie – presiahnu od uvažovania o zázrakoch stvorenia k úvahám o Stvoriteľovi a tej láske, ktorá je podstatou jeho stvorenia, láske, ktorá – povedané slovami Danteho Alighieriho – «hýbe slnkom a inými hviezdami» (Paradiso XXXIII, 145). Zjavenie nám hovorí, že Slovo prostredníctvom ktorého boli všetky veci stvorené, prišlo v plnosti času, aby prebývalo medzi nami. V Kristovi, novom Adamovi uznávame skutočný stredobod vesmíru a celej histórie a v ňom, vtelenom Logose, vidíme najvyššiu mieru našej veľkosti ako ľudských bytostí, obdarených rozumom a povolaných k večnosti.“
V bohatom programe stretnutia, ktoré organizujú Vatikánsky governatorát spoločne s Vatikánskym observatóriom, je aj návšteva Veternej veže, postavenej vo Vatikánskych záhradách v roku 1582, v čase Gregoriánskej reformy kalendára ako prvé sídlo Vatikánskeho observatória. Na programe je ďalej návšteva Vatikánskeho tajného archívu, Sixtínskej kaplnky či výstavy s názvom „Astrum 2009“ vo Vatikánskych múzeách. Na zajtra je naplánovaná návšteva nového sídla Vatikánskej hvezdárne v Castel Gandolfe, ktoré pápež inauguroval celkom nedávno, 16. septembra. –sg, jb-
Úmysly Apoštolátu modlitby na november
Vatikán (30. októbra, RV) - Úmysly Apoštolátu modlitby vybrané Svätým Otcom na mesiac november:
Všeobecný úmysel: Aby muži a ženy zodpovední za oblasť politiky a ekonómie nikdy nezlyhali vo svojom poslaní ochraňovať stvorenie.
Misijný úmysel: Aby veriaci rozdielnych náboženstiev svojim životom a bratským dialógom dokazovali, že Božie meno je nositeľom pokoja.
Úmysel vybraný Konferenciou biskupov Slovenska: Aby sme dušiam v očistci radi pomáhali modlitbami a dobrými skutkami.
Európska únia vyhlásila Rok boja proti chudobe
EÚ (30. októbra, RV) – Európska únia vyhlásila rok 2010 za Rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. O jeho cieľoch a prioritách hovorí 26-stránkový Rámcový dokument. V Bruseli sa k tejto otázke v uplynulých dňoch konal seminár s názvom „Chudoba: medzi realitou a vnímaním. Výzva komunikácie“ za účasti politikov, novinárov, predstaviteľov mimovládnych organizácií a výskumných pracovníkov.
Odborníci konštatujú, že nebezpečenstvo chudoby, ktoré ohrozuje približne 16 percent populácie EÚ, nie je vo všetkých krajinách rovnaké. Jeho miera závisí ako od priemerného príjmu na obyvateľa tak aj kúpnej sily v danej krajine. Podľa štatistík agentúry SIR sa v Holandsku a v Českej republike toto nebezpečenstvo chudoby a sociálneho vylúčenia týka 10-tich percent populácie. Slovensko je so svojimi 11-timi percentami na rovnakej úrovni ako Švédsko. Po nich nasleduje Rakúsko, Dánsko, Maďarsko a Slovinsko. Najväčšiemu riziku musí čeliť Rumunsko, kde chudoba ohrozuje až 25% obyvateľstva. Podobne je na tom aj Bulharsko, Lotyšsko, Taliansko, Španielsko a Grécko. –mf-
Cirkev vo Vietname bude sláviť Jubilejný rok
Vietnam (30. októbra, RV) – Cirkev vo Vietname si počas nasledujúceho roka pripomenie významné 350. výročie vzniku dvoch apoštolských vikariátov Tonkino a Kočinčina a rovnako 50. výročie vlastného cirkevnosprávneho zriadenia vo Vietname. Jubilejný rok sa začne 24. novembra v deň sviatku svätých mučeníkov z Vietnamu – Andrea Dunga Laca a ďalších 116-tich, ktorých kanonizoval ešte pápež Ján Pavol II. v roku 1988. Cirkev vo Vietname bude jubilejný rok sláviť až do 6. januára 2011.
Pre miestnu Cirkev však bude vrcholom osláv tzv. „veľké zhromaždenie Božieho ľudu“ na spôsob synody, ktoré zorganizuje arcidiecéza Hočiminovho Mesta v dňoch 21. až 25. novembra 2010. Na tomto zhromaždení sa očakáva účasť približne 200 delegátov reprezentujúcich katolícke vietnamské spoločenstvo, ktoré tvorí 7 percent 87-miliónového obyvateľstva. –mf-
Postulátor blahorečenia o biskupovi Meszlényim
Maďarsko (30. októbra, RV) - Zoltán Meszlényi, niekdajší pomocný biskup Ostrihomu pribudne už zajtra do zoznamu blahoslavených. Slávnostná svätá omša bude pri tejto príležitosti v Ostrihome za prítomnosti kardinála Pétra Erdõa a Mons. Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. V tejto súvislosti hovoril v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Andrea Ambrosi, postulátor kauzy blahoreèenia biskupa Meszlényiho. Vysvetlil, že proces sa zaèal pomerne nedávno, mnoho rokov po jeho smrti, keïže tieto procesy sa mohli začať až v 90-tych rokoch.
Ako sa z procesných spisov a zo svedectiev javí osobnosť kandidáta blahorečenia? - Hovorí postulátor Ambrosi: „Musím povedať, že sa zaoberám mnohými kauzami mučeníctva, z mnohých národností, poväčšine sú medzi nimi Španieli, Francúzi, Nemci. Ale človeka takého naturelu ako bol Meszlényi sa mi len zriedka podarí spoznať. Viera, ktorú som videl u tohto človeka, ma skutočne mimoriadne zasiahla, pretože on veľmi dobre vedel čo ho čaká a napriek tomu prijal toto svoje poslanie.“
Aké boli dôkazy? - A. Ambrosi: „Medzi ústnymi svedectvami sú výpovede mnohých, ktorí ho poznali, no pokiaľ ide o vrcholný moment, tým najdôležitejším pri kauzách je priama skúška mučeníctva. Komunisti samozrejme nemali najmenší záujem vyrábať si mučeníkov, a preto nezabíjali otvorene pre vieru, ale naopak, tak trochu ako nacisti sa snažili nájsť si iné zámienky. Ale to, ako s ním zaobchádzali vo väzení, sa dialo pred očami všetkých. Boli zozbierané písomné svedectvá tých, ktorí boli vo väzení spolu s ním. Z tých je jasne vidieť, že zomrel práve pre vieru.“
Čo bolo rozhodujúcim dôkazom? - A. Ambrosi: „Čo sa týka rozhodujúcej skúšky, bolo ňou to, ako tento svoj údel prijal – vo väzení sa neustále modlil a nijako to neskrýval, vzýval meno Pánovo. Všetko to, čo komunisti nemohli vystáť, robil s neuveriteľným pokojom a vierou.“ –sg-
Prešovská archieparchia už po tretí raz putovala do Svätej zeme
Slovensko/Izrael (30. októbra, RV/TK KBS) - Svätú zem navštívila v dňoch 7. až 16. októbra 50-členná skupina pútnikov z Prešovskej archieparchie. Púť pod vedením vladyku Jána Babjaka SJ sa takýmto spôsobom konala už po tretí raz. Účastníci, medzi ktorými bolo aj sedem kňazov, si pri rieke Jordán obnovili krstné sľuby, v Káne si zas manželské páry obnovili svoj manželský sľub. Skupina, ktorú odborným výkladom sprevádzal o. Miroslav Labač, vystúpila aj na horu Sinaj. –jb-
Zamyslenie k nedeľnej slávnosti Všetkých svätých
Pripravil P. Rudolf Uher, kňaz zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý študuje spiritualitu v Ríme na Pápežskej univerzite Gregoriáne
Kto sú svätí
Vedci už nejaký ten cas vysielajú signály do vesmíru a s nádejou cakajú na možnú odpoved od inteligentých bytostí, ktoré by mohli existovat na niektorej odlahlej planéte. Cirkev odjakživa vedie dialóg s obyvatelmi iného sveta, so svätými. Toto je to, co vyznávame, ked sa modlíme: „Verím v spolocenstvo svätých“. Aj keby existovali obyvatelia inej planéty mimo našej slnecnej sústavy, komunikácia s nimi by nebola možná, pretože medzi otázkou a odpovedou by museli uplynút milióny rokov. Zatial co v našom prípade odpoved prichádza okamžite, lebo máme centrum komunikácie a spolocný bod, v ktorom sa stretáme. Je ním vzkriesený Kristus.
Nastávajúcu nedelu slávime Slávnost všetkých svätých. Možno aj rocné obdobie, na ktoré pripadá táto slávnost, nesie v sebe nieco výnimocné, vdaka comu sa sviatok teší takej pozornosti. V niektorých oblastiach, kde žijú krestania, sa nan viažu pocetné tradície. Dôvodom je to, co hovorí Ján v druhom cítaní: „Milovaní, teraz sme Božími detmi, a ešte sa neukázalo, cím budeme.“ Sme akoby dietatko v lone matky, ktorá túži po tom, aby sa už narodilo. Svätí sú tí, ktorí sa už narodili. Liturgia nazýva den ich smrti dnom narodenia. Svätí sú tí, ktorí sa už narodili pre nebo. Kým príroda okolo nás sa obnažuje a listy padajú zo stromov, Slávnost Všetkých svätých nás pozýva, aby sme sa pozreli hore a zahladeli sa do výšok. Pripomína nám, že nie sme odsúdení k tomu, aby sme navždy spráchniveli v zemi podobne ako listy stromov.
Evanjeliový úryvok nám prináša blahoslavenstvá. Výber práve tohto úryvku pre Slávnost všetkých svätých bol inšpirovaný najmä jedným blahoslavenstvom: „Blahoslavení lacní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Svätí sú tí, ktorí mali hlad a smäd po spravodlivosti, co v biblickom jazyku znamená, po svätosti. Nezmierili sa s priemernostou, neuspokojili sa s polovicatostou.
K lepšiemu pochopeniu, kto sú to svätí, nám pomáha prvé cítanie slávnosti. „To sú tí, co si oprali rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.“ Svätost sa prijíma od Krista, nie je vlastnej výroby. V Starom zákone byt svätý znamenalo „byt oddelený“ od všetkého, co je necisté. V krestanskom význame to znamená skôr opak, ciže „byt zjednotený“, teda byt zjednotený s Kristom.
Svätí nie sú iba tí známi vymenovaní v kalendári alebo zaradení do zoznamu svätých. Ale sú to aj „svätí neznámi“: ktorí riskovali život za bratov, muceníci spravodlivosti a slobody, alebo vernosti; „svätí laici“, ako ich niekto nazval. Bez toho, že by to vedeli, ich rúcha boli opraté v krvi Baránka, ked žili podla svedomia a mali na pamäti dobro bratov a sestier.
Celkom prirodzene nám prichádza na mysel otázka: Co robia svätí v nebi? Odpoved nachádzame v prvom cítaní: zachránení sa klanajú, hádžu svoje koruny pred trón, mohutným hlasom volajú: „Dobrorecenie a sláva, múdrost a vdaka, cest a moc i sila...“ Uskutocnuje sa v nich pravé poslanie cloveka, ktorým je byt „na chválu Božej slávy“ (Ef 1,14). Ich zbor vedie Mária, ktorá v nebi pokracuje vo svojom chválospeve: „Velebí moja duša Pána“. A práve v tejto chvále svätí nachádzajú svoju blaženost, štastie, plesanie, jasot: „Môj duch jasá v Bohu“. Clovek je tým, co miluje a co obdivuje. Milujúc a chváliac Boha sa stotožnuje s Bohom, má úcast na jeho sláve a na tom istom štastí.
Svätý Simeon, nazývaný Nový teológ, mal jedného dna mystickú skúsenost Boha takú silnú, že zvolal sám pred sebou: „Ak je skutocne toto raj, tak mi to úplne stací!“ Vzápätí však pocul Kristov hlas, ktorý mu láskavo hovoril: „Si malý hlupácik, ak sa s týmto uspokojíš. Radost, ktorú si zakúsil, v porovnaní s radostou v raji je ako nebo namalované na papieri v porovnaní so skutocným nebom“.
Vysielanie vo formáte podcast: 30. október 2009
Piatkové vysielanie vo formáte podcast.
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved