 |  |
01/11/2009
Benedikt XVI. pripomenul význam deklarácie z Augsburgu pre ekumenizmus
Vatikán (1. novembra, RV) - Benedikt XVI. vo svojom príhovore v nedeľu napoludnie na Námestí sv. Petra osobitne pripomenul 10. výročie Spoločnej deklarácie o náuke o ospravodlivení, podpísanej 31. októbra 1999 v Augsburgu zástupcami Svetovej luteránskej federácie a Katolíckej cirkvi, ku ktorému sa neskôr v roku 2006 pripojila aj Svetová rada Metodistov. Svätý Otec okrem iného povedal:
„Tento dokument potvrdil súhlas medzi luteránmi a katolíkmi o základných pravdách náuky o ospravodlivení, pravdách, ktoré nás privádzajú k samotnému srdcu evanjelia a k zásadným otázkam nášho života. Sme Bohom prijatí a vykúpení. Naša existencia sa vpisuje do horizontu milosti, riadi ju Boh, ktorý je milosrdný, ktorý odpúšťa náš hriech a volá nás k novému životu v nasledovaní jeho Syna. Žijeme z Božej milosti a sme povolaní odpovedať na jeho dar. Všetko toto nás oslobodzuje od strachu a vlieva do nás nádej a odvahu vo svete plnom neistoty, nepokoja a utrpenia.
V deň podpisu Spoločnej deklarácie ju Boží služobník Ján Pavol II. definoval ako «míľnik na našej neľahkej ceste znovuvytvorenia plnej jednoty medzi kresťanmi» (Anjel Pána, 31. októbra 1999). Toto výročie je teda príležitosťou na pripomenutie si spoločne dosvedčenej pravdy o ospravodlivení človeka, na zjednotenie sa pri ekumenických sláveniach a na ďalšie prehlbovanie tejto témy i ďalších tém, ktoré sú predmetom ekumenického dialógu. V srdci sa nádejam, že toto významné výročie prispeje k pokroku na ceste k plnej a viditeľnej jednote všetkých Kristových učeníkov.“ –jb-
Príhovor Benedikta XVI. na „Anjel Pána“
Vatikán (1. novembra 2009, RV) – Benedikt XVI. sa v nedeľu napoludnie prihovoril veriacim z okna svojej pracovne vo Vatikáne týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry! Dnešná nedeľa sa kryje so slávnosťou Všetkých svätých, ktorá pozýva Cirkev putujúcu na zemi, aby okúsila predchuť slávnosti nebeského spoločenstva, ktorá je bez konca a aby si oživila nádej na večný život. Tento rok ubehlo už 14 storočí, odkedy Panteón, jedna z najstarších a najslávnejších rímskych pamiatok, bola určená pre kresťanskú bohoslužbu a zasvätená Panne Márii a všetkým mučeníkom: „Sancta Maria ad Martyres”. Chrám všetkých pohanských božstiev bol takto premenený na pripomienku všetkých tých, ktorí ako hovorí Kniha Zjavenia, „prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi“ (Zjv 7,14). Následne bola oslava všetkých mučeníkov rozšírená na všetkých svätých, „veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv, 7,9), ako sa vyjadruje opäť sv. Ján. V tomto Kňazskom roku by som rád s osobitnou úctou pripomenul svätých kňazov, tých, ktorých Cirkev svätorečila, dávajúc ich za vzor duchovných cností, ako aj tých oveľa početnejších, ktorí sú známi Pánovi. Každý z nás si uchováva vďačnú spomienku na niektorého z nich, ktorý nám pomohol rásť vo viere a dal nám pocítiť Božiu dobrotu a blízkosť.
Zajtra nás čaká výročná Pamiatka všetkých zosnulých veriacich. Chcel by som pozvať k prežívaniu tohto výročného dňa v pravom kresťanskom duchu, čiže vo svetle, ktoré pochádza z Tajomstva Veľkej noci. Kristus zomrel a vstal z mŕtvych a otvoril nám cestu do domu Otcovho, kráľovstva života a pokoja. Kto nasleduje Ježiša na tejto ceste, je prijatý tam, kde nás on predišiel. Keď teda navštevujeme cintoríny, pamätajme na to, že tam v hroboch odpočívajú iba smrteľné pozostatky našich drahých, čakajúcich na konečné vzkriesenie. Ich duše – ako hovorí Sväté písmo – už „sú v Božích rukách“ (Múdr 3,1). Preto najvhodnejší a najúčinnejší spôsob ako si ich uctiť je modliť sa za nich, s obetovaním skutkov viery, nádeje a lásky. V spojení s Eucharistickou obetou sa môžeme prihovárať za ich večnú spásu a zakusovať najhlbšie spoločenstvo, v očakávaní že sa znova spolu stretneme, aby sme navždy v radosti požívali tú Lásku, ktorá nás stvorila i vykúpila.
Drahí priatelia, aké krásne a utešujúce je spoločenstvo svätých! Je to skutočnosť, ktorá dáva iný rozmer celému nášmu životu. Nie sme nikdy sami! Sme súčasťou akejsi duchovnej „spoločnosti“, v ktorej vládne hlboká solidarita: dobro každého jednotlivca je prínosom pre všetkých, a tiež opačne, spoločné šťastie sa šíri na jednotlivcov. Je to tajomstvo, ktoré určitým spôsobom môžeme zakusovať už na tomto svete, v rodine, v priateľstve, osobitne v duchovnom spoločenstve Cirkvi. Nech nám Preblahoslavená Panna Mária pomáha rezko kráčať cestou svätosti a nech sa preukáže ako Matka milosrdenstva pre duše zosnulých.“ –jb-
„Beh svätých“ za záchranu detských vojakov
Vatikán (1. novembra, RV) - Námestie svätého Petra v nedeľu už od rána vládlo športovým ruchom. Priamo pod oknami Svätého Otca bol štart i cieľ vytrvalostného behu, 10,5 km dlhého minimaratónu nazvaného „Beh svätých“. Podujatie, organizované Svetovou nadáciou dona Bosca, malo za cieľ upozorniť svetovú verejnosť na naliehavý problém detských vojakov na Srí Lanke a získať prostriedky, ktoré napomôžu ich oslobodeniu prostredníctvom malých finančných darov zaslaním SMS-správy. Na organizácii sa spolupodieľali okrem Úradu pre voľný čas, turizmus a šport Rímskeho vikariátu a Konferencie biskupov Talianska aj viaceré talianske športové asociácie a jeden z hlavných televíznych kanálov.
Don Orlando Dalle Pezze, predseda Svetovej nadácie dona Bosca uviedol, že cieľom podujatia bolo pritiahnuť pozornosť verejnej mienky na túto alarmujúcu skutočnosť. Podľa poslednej správy OSN je totiž vo svete 250.000 detských vojakov a z nich je 40% dievčat. V Afrike sa verbovanie detských vojakov deje v krajinách ako Sierra Leone, Angola, Libéria, Alžírsko a Egypt. V Latinskej Amerike je to v Kolumbii, Ekvádore, Salvadore, Guatemale, Mexiku, Nikarague, Paraguaji a Peru, v Ázii zas v Kambodži, Východnom Timore, Indii, Indonézii, Laose, Mjanmarsku, Nepále, Pakistane, Novej Guinei, na Filipínach a na Srí Lanke.
Saleziánski misionári sú prítomní a aktívne sa angažujú na zamedzenie tohto fenoménu v mnohých zo spomenutých krajín. Organizátori „Behu svätých“ si zvolili Srí Lanku, pretože práve tu sa sústreďuje najviac saleziánskych aktivít na záchranu detských vojakov. –jb-
P. Milan Bubák: Nasledovaním svätých nasledovať Krista
P. Milan Bubák SVD sa vo 4. pokračovaní svojho cyklu Spiritualita súčasného človeka venuje otázke ľudskej svätosti, ktorá predstavuje seba-aktualizáciu človeka.
Nasledovaním svätých nasledovať Krista
Dnes slávime slávnosť všetkých svätých. Bude preto dobré pouvažovať, prečo tento sviatok slávime. Je to sviatok, ktorý nás upriamuje hlavne na dve veci: 1) na modlitbu k svätým a 2) na nasledovanie svätých.
Modlitba k svätým vyplýva z presvedčenia, že svätí sa nachádzajú v prítomnosti Boha a preto ich príhovor za nás je silný. My, ktorí žijeme ešte na zemi tvoríme so svätými v nebi spoločenstvo. Vyplýva to z učenia cirkvi o spoločenstve svätých, do ktorého patria tri skupiny: cirkev putujúca, to sme my, cirkev oslávená, to sú svätí v nebi, a cirkev trpiaca, to sú ľudia v očistci. Medzi týmito troma skupinami jestvuje vzájomná komunikácia. My živí, napríklad, môžeme komunikovať s našimi blízkymi v očistci, alebo svätými v nebi. K svätým sa nemodlíme tak ako k Bohu. Ich prosíme iba o príhovor u Boha. Veď kto iný má u Boha väčšie možnosti, ako ten, kto sa nachádza v jeho prítomnosti? Táto náuka a táto prax má pre nás katolíkov svoju logiku a radi ju praktizujeme od nepamäti.
No dnešný sviatok nás upriamuje aj na iný dôvod: na tzv. seba-aktualizáciu. Seba-aktualizácia je cieľom ľudského života. Pri tomto výroku sa možno niektorí znalci spirituality chytia za hlavu. Totiž tradícia katolíckej spirituality od nepamäti definuje cieľ a zmysel ľudského života takto: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takýmto spôsobom si spasil dušu.“
Táto definícia, ktorá mimochodom pochádza od sv. Ignáca z Loyoly, je samozrejme neodškriepiteľná. No či chvála, úcta a služba Bohu, nie sú našou najplnšou seba-aktualizáciou? Profánny svet chápe seba-aktualizáciu inak, napríklad ako dosiahnutie významnej kariéry alebo maximálny rozvoj svojich darov či nahromadenie si veľkého bohatstva. Pre nás kresťanov je však seba-aktualizácia totožná s úplným odovzdaním sa do služby Bohu. Veď či môže byť pre kresťana čosi šľachetnejšieho, ako toto?
V tomto svetle je možné chápať aj to, čo o seba-aktualizácii píše psychológ Abrahám Maslow, ktorý hoci nebol priamo veriacim, seba-aktualizáciu chápal omnoho hlbšie, než ju chápe profánny svet. Hovorí: „Ak hľadáš odpoveď na otázku do akej výšky je človek schopný vyrásť, najlepšie bude, keď si vyberieš ľudí, ktorí sú neobyčajne vysokého vzrastu, a práve ich budeš študovať. Ak chceš získať odpoveď na otázku, ako rýchlo je človek schopný bežať, potom ti nebude na nič, keď budeš skúmať „priemernú vzorku“ ľudskej populácie. Omnoho lepšou cestou bude vybrať si olympijského víťaza a skúmať jeho. Ak chceme spoznať možnosti, ktoré má človek v oblasti svojho duchovného rastu, rastu v hodnotovom rebríčku a vo svojom morálnom vývoji, potom najlepšou cestou k tomu bude, keď sa sústredíme na tých najmorálnejších, najetickejších a najsvätejších jedincov spomedzi nás.“
Maslow tu chce povedať, že všetci máme v sebe potenciál stať sa ľuďmi až prekvapujúcej mravnej sily, schopností a úrovne. Tento potenciál do nás vložil náš autor, náš stvoriteľ, Boh. Záleží iba na nás, čo s ním spravíme. Tento proces sa v jazyku psychológie nazýva seba-aktualizácia, v jazyku duchovnom svätosť. To, čoho až je človek schopný nám na sebe ukazujú svätci. Niektorých Cirkev kanonizovala, niektorých ešte nie. Preto je dobré pri snahe o našu seba-aktualizáciu, alebo lepšie svätosť, týchto svätcov študovať a nasledovať.
Aby nám bolo jasné: my nenasledujeme svätých, nasledujeme Ježiša Krista. On jediný je naším vzorom a cieľom našej duchovnej cesty. No vo svätých je Kristus tak povediac premenený na drobné. Sme totiž rôzne povahy, pochádzame z rôznych pomerov, z rôznych tradícií, sme rôzneho vzdelania a založenia. Zdedili sme rôzne danosti. Preto je veľkou pomôckou nájsť si svätca, ktorý je nám povahou a okolnosťami podobný a na ňom potom študovať, ako on nasledoval Krista, ako sa on vyvíjal, ako sa on boril s problémami, ktoré máme aj my, a ako ich nakoniec prekonal.
Máme napríklad sv. Petra, ktorý bol od prirodzenosti povrchný a prelietavý. A predsa sa stal pevnou skalou, ako mu to predpovedal Ježiš. Máme svätých bratov Jakuba a Jána, ktorých Ježiš pre ich prchkosť nazval Boanerges, synmi hromu, a predsa sa vypracovali, hlavne sv. Ján, na ľudí lásky a nehy. Máme sv. Augustína, ktorý bol bludárom a mravným spustlíkom, a predsa sa stal najväčším teológom cirkvi a vzorom mravnej sily. Máme sv. Františka, ktorý bol dezorientovaným mladíkom, zameraným na márnivosti a nepodstatnosti života, a predsa sa stal slobodným dieťaťom Božím. Máme sv. Ignáca, ktorý sa z násilného vojaka stal bojovníkom za Krista a učiteľom duchovného života. Máme bl. Pier Giorgia Frassatiho, športovca a náruživého turistu, ktorý bol apoštolom radosti a veselosti. Máme sluhu Božieho Matta Talbota, ktorý sa dostal zo silného alkoholizmu a stal sa apoštolom striedmosti. Máme sluhu Božieho Jána Pavla II., ktorý sa okrem iného trápil s ťažkou chorobou a predsa ju dokázal začleniť do svojej duchovnej cesty.
A máme iných, ešte nevyhlásených za svätých: Oscara Romera, ktorý sa z vystrašeného jedinca stal mužom odvahy, Dorothy Day, komunistku, popletenú nielen ideologicky ale aj mravne (mala milencov a potraty), ktorá sa neskôr obrátila a založila Katolícke robotnícke hnutie. Zoznam by mohol byť nekonečný. Dnešný sviatok nás povzbudzuje nájsť si toho svojho svätého, ktorý nám je povahou i okolnosťami blízky, študovať jeho život a nasledovaním jeho nasledovať Krista. Keď vieme, ako s tým, s čím zápasíme my zápasili iní, je to veľká pomoc.
Ktorý svätý Ti je blízky? Spoznáš to ľahko: keď čítaš životopis nejakého svätca, s ktorým máš čosi podobného niečo sa v tebe pohne, zasiahne ťa to. To je znak, že v tebe prebudil spiaci potenciál, alebo spiacu túžbu po tom, aby si dosiahol to isté, čo on. Vystav sa teda vplyvu svätých! Študuj ich životy! A hľadaj si toho svojho! Ver mi: tento svätec bude pre teba nielen učiteľom na ceste v tvojej seba-aktualizácii, ktorou je totálna láska, úcta a služba Bohu, ale i tvojím pomocníkom. Milan Bubák, SVD
Rím, 1. 11. 2009
Vysielanie vo formáte podcast: 1. novembra 2009
Naše nedeľné vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved