 |  |
06/11/2009
Svätý Otec slávil svätú omšu za zosnulých kardinálov a biskupov
Vatikán (5. novembra, RV) – „Život musí byť neustálym pokračovaním bdelého čakania na púti do večného života, ktoré dáva zmysel a naplnenie našej pozemskej ceste“ – to sú slová Svätého Otca, ktoré dnes ráno odzneli v Bazilike sv. Petra počas svätej omše za duše siedmich zosnulých kardinálov a niekoľkých arcibiskupov a biskupov, ktorí odišli do večnosti počas tohto roku.
Následne Svätý Otec poďakoval Bohu za týchto svedkov evanjelia, ktorí verne slúžili Cirkvi, uvedomujúc si „spoločenstvo, reálne a tajomné, ktoré spája nás, pútnikov na zemi s tými, ktorí nás predišli do večnosti, istotu, že sa nerozbije duchovné bratstvo spečatené sviatosťami krstu a vysviacky.“ Potom Benedikt XVI. povedal:
„Je to bolestné odlúčenie od milovanej osoby, je to záhada, plná úzkosti v prípade smrti, ale pre veriacich, ak k nej príde, je vždy osvetlené 'nádejou na nesmrteľnosť'. Viera nás posilňuje v týchto ľudských chvíľach smútku a beznádeje: 'Vašim zatvorením očí sa však život nekončí - pripomína liturgia - zánikom pozemského pobytu na zemi ste pripravení na večný život v nebi'.“
„Samozrejme“ - pokračoval pápež – „existujú situácie utrpenia a smútku, chvíle, ktoré je ťažké pochopiť a prijať. Ale všetko má svoju hodnotu a zmysel, ak sa na to pozeráme z perspektívy večnosti“. Následne sa Svätý Otec pomodlil na príhovor Panny Márie:
„Nech Panna Mária pomáha aj nám, ešte stále putujúcim po tejto zemi, aby sme mali stále upriamený pohľad na vlasť, ktorá nás očakáva. Nech nás povzbudzuje k tomu, aby sme boli pripravení ‘s opásanými bedrami a zažatými lampami, očakávajúc svojho pána, keď príde a zaklope’ (Lk 12, 35-36). Ako dnes tak i po všetky veky vekov. Amen!“ –mf-
Slovenský salezián Vladimír Fekete do čela cirkevnej misie v Azerbajdžane
Vatikán (5. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes menoval nového cirkevného predstaveného Misie sui iuris v Baku v Azerbajdžane, ktorým sa stal slovenský salezián don Vladimír Fekete. V úrade vystrieda svojho rehoľného spolubrata Jána Čaplu SDB.
Don Vladimír Fekete SDB sa narodil 11. augusta 1955 v Bratislave. Na Prírodovedeckej fakulte UK vyštudoval matematiku a geológiu. Prvé rehoľné sľuby v Kongregácii saleziánov zložil 15. februára 1975. V roku 1983 prijal kňazskú vysviacku. Základné teologické štúdiá dokončil na Viedenskej univerzite, kde v roku 1995 dosiahol titul magister teológie. Na Katolíckej univerzite v Lubline dosiahol v r. 1999 licenciát z teológie. V r. 1999-2005 bol rehoľným inšpektorom saleziánov v rámci Slovenska. Po absolvovaní kurzu pre formátorov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme sa v roku 2006 stal novicmajstrom saleziánov v Poprade. Hovorí po rusky, poľsky a taliansky. –jb-
Dve menovania: nuncius v Paraguaji a vedúci úradu Kongregácie pre rehoľníkov
Vatikán (5. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes vymenoval apoštolského nuncia pre Paraguaj, ktorým sa stal Mons. Eliseo Antonio Ariotti, titulárny arcibiskup Vibanie. Dosiaľ bol nunciom v Kamerune a Rovníkovej Guinei.
Druhým dnešným menovaním Svätého Otca je post vedúceho úradu v Kongregácii pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Stal sa ním Mons. Orazio Pepe, doteraz pôsobiaci v Kongregácii pre boží kult a disciplínu sviatostí. –sg-
Kardinál Rodé o dôvodoch jeho návštevy ženských rehoľných inštitútov v USA
Vatikán (5. novembra, RV) – Obavy o rehoľníčky a zasvätený život vo všeobecnosti v ženských rehoľných inštitútoch v USA – taký je podľa kardinála Franca Rodého, prefekta Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života dôvod jeho plánovanej návštevy USA. Uviedol to vo svojom vyhlásení k návšteve, ktorú avizoval ešte v januári. V médiách sa totiž objavili správy o istých problémoch v týchto ženských kongregáciách v súvislosti s katolíckou náukou Cirkvi.
Na otázku, čo ho k tomuto vyhláseniu motivovalo, pre Vatikánsky rozhlas povedal:
„Vyhlásenie má za cieľ predovšetkým objasniť zámery dikastéria, aby bolo jasne povedané, aký je cieľ tejto apoštolskej návštevy medzi rehoľnými kongregáciami. Sú to totiž isté nedorozumenia, akoby tu bol akýsi prejav nedôvery k ženským rehoľným kongregáciám v USA, či akoby tu išlo o celkovú kritiku ich činnosti. Nejde o toto. Ide predovšetkým o to, aby sme videli skutočnú situáciu, v ktorej sa ženský zasvätený život v USA momentálne nachádza. Je evidentné, že počet amerických rehoľníčok významne klesol, že ich prítomnosť na školách, v zdravotníctve a iných inštitúciách sociálneho charakteru sa veľmi znížila. Otázkou teda je: kde sú príčiny takého veľkého zníženia a tejto oslabenej účasti v Cirkvi a v spoločnosti v USA?“
Kardinál Rodé odpovedal aj na otázku o disciplinárnych problémoch v súvislosti s vernosťou katolíckej náuke, keď povedal: „V istom zmysle sa dá povedať, že z USA prišli kritické hlasy a významný predstaviteľ Cirkvi v USA ma upozornil na niektoré porušenia či nedostatky v živote amerických rehoľníčok. Dá sa povedať, že ide najmä o akúsi mentalitu sekularizmu, propagovanú v týchto rehoľných domoch, spolu s istým feministickým duchom. Tak či onak, rozhodnutie o tejto návšteve padlo ešte v roku 2008 počas seminára, na ktorom bolo okolo 600 až 700 rehoľníkov a rehoľníčok. Tam sa prejavila ochota uskutočniť takýto krok pre zlepšenie situácie, ktorá – ako mnohí hovoria – nie je taká dobrá, ako pred desiatkami rokov.“ –sg-
Deklarácia nemeckých biskupov proti rozhodnutiu Štrasburgského súdu
Nemecko (5. novembra, RV) - Nemecká biskupská konferencia kritizuje rozhodnutie Štrasburgského súdu proti krížom v školách v Taliansku. Na podporu Talianskej biskupskej konferencie, ktorá v tejto trpkej a rozpaky vyvolávajúcej situácii už vydala svoje protestné stanovisko, sa sekretár Nemeckej biskupskej konferencie Hans Langendörfer SJ vyjadril týmito slovami: „Štrasburgské rozhodnutie je jedno veľké sklamanie. Je jednostranné: kríž je nielen náboženský, ale aj kultúrny symbol. Rozhodnutie chce byť síce v službe náboženskej slobody, ale v prípade Talianska je mimo nej a ignoruje skutočný význam krížov v spoločnosti.“
Ďalej dodal, že rozhodnutie Súdneho dvora sa týka právneho stavu v Taliansku a nemá dopad na Nemeckú spolkovú republiku. Pre Nemecko zaujal v tejto otázke stanovisko Spolkový ústavný súd v roku 1995. Biskupské konferencie v Európe opäť upozorňujú, že náboženská sloboda neznamená slobodu od náboženstva a nesmie sa meniť na všeobecné zamedzovania náboženských práv. –jk-
Mons. Celli na návšteve Kuby
Kuba (5. novembra, RV) – Predseda Pápežskej rady pre spoloèenské komunikaèné prostriedky, Mons. Claudio Maria Celli, pricestoval vèera veèer do Havany, kam bol pozvaný Konferenciou biskupov Kuby. Dnes ráno sa zúèastnil na jej plenárnom zasadnutí a jeho intenzívny pastoraèný program bude pokraèova zajtrajším stretnutím s èlenmi biskupskej komisie pre médiá a návštevou kostola v hlavnom meste, kde Mons. Celli prednesie prednášku na tému „Cirkev, komunikácia a digitálna kultúra“.
Od februára 2008 ide už o tretiu návštevu zástupcu Vatikánu na Kube. Ako vôbec prvý medzinárodný diplomatický návštevník sa s kubánskym prezidentom Raúlom Castrom, krátko po jeho nástupe do funkcie, stretol vatikánsky štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone. Hoci sa vzahy medzi štátom a Cirkvou na Kube v posledných rokoch zlepšili, niektoré problémy ešte stále pretrvávajú. Biskupi vyjadrujú nespokojnos najmä v súvislosti s nedostatoèným prístupom kubánskych obyvate¾ov k hromadným oznamovacím prostriedkom. –mf-
Posviacka kostola v Dnepropetrovsku vráteného po 60 rokoch
Ukrajina (5. novembra, RV) - Kostol svätého Jozefa v Dnepropetrovsku, jednom z najľudnatejších miest na Ukrajine, bol po súdnom spore, trvajúcom tri roky, vrátený veriacim. Budovu kostola nanovo posvätil biskup Charkovsko-záporožskej diecézy, Mons. Marian Buczek a farnosť dal do správy Bratom kapucínom. Kostol vyvlastnený komunistami v roku 1949 bol štátnou autoritou v roku 1998 nelegálne odpredaný istému podniku a viackrát zmenil vlastníkov. Niektorí veriaci farnosti, ktorí sa v kostole stretávali na modlitbu, boli napádaní vyhrážkami aj po vydaní rozhodnodnutia v prospech reštitúcie kostola katolíkom. V tomto roku Cirkev v Dnepropetrovsku oslavuje niekoľko výročí: 230 rokov prítomnosti katolíkov v tomto meste, 130 rokov od postavenia prvého kostola a 10 rokov od návratu kapucínov do farnosti sv. Jozefa. –jk-
Štvrtkový komentár Jozefa Kováčika: Úctyhodný Jubilant
„Keď zomrieť ako kňaz, tak radšej ako mladý. Lebo potom za tebou už nikto neplače...“- zvykol s trochou nadsádzky, no vždy so šibalským úsmevom hovoriť kňaz Gusto Držka. To, že sa aj on môže mýliť, sme mali možnosť zažiť na jeho pohrebe. Bratislavská katedrála i kostol v rodných Kútoch boli preplnené.
Jeho optimizmus a nezlomná túžba žiť naplno boli nákazlivé.
Našťastie, tak v prípade tohto a verím, že i v osobách mnohých iných kňazov, máme možnosť čítať z dejín ľudských životov. Je potrebný odstup, prežité chvíle, veselé i smutné... Dnes i ja úplne inak vnímam dobre mienenú radu od kňaza na mojom prvom kaplánskom mieste- „Len rob, nespávaj, snaž sa byť všade. Po čase pochopíš, že aj kňaz potrebuje odpočinok a čas na to, aby mohol načerpať.“ Pravdupovediac, práve prvá kaplánka, hoci len na krátky čas, mi dala pre kňazstvo veľmi veľa. A znovu bola pri tom životná múdrosť staršieho spolubrata, kňaza.
Všetko mi to napadá nielen v súvislosti s rokom kňazov, kedy si možno viac spomínam na príklady a oporu tých, ktorí ma ku kňazstvu viedli, či v ňom povzbudzovali a podopierali, či preto, že je v plnom prúde jeseň, keď zvykne človek v súvislosti s opadávajúcim lístím a zberom úrody tiež viac hodnotiť...
Premýšľam tak i v súvislosti s výročím katolíckeho periodika, ktoré na dlhé desaťročia poznačilo kultúru nášho národa. Katolícke noviny slávia 160 rokov. Až človeka zamrazí pri tom, keď si uvedomí, čo toto číslo znamená. 160 rokov.
Pri sledovaní niektorých amerických dokumentárnych filmov s úžasom sledujeme, že kým pre nás, Európanov, je objekt, či iná pamiatka výnimočná, ak siaha minimálne do 15.-16. storočia, pre Američana všetko, čo má viac ako sto rokov je už niečo výnimočné.
Aj dejiny žurnalistiky majú svoje rekordy. Dnes je zaujímavé odvolávať sa na bohaté korene. Ak ich ovšem máme. Katolícke noviny majú korene zapustené hlboko. Zaiste, každý z nás môžeme mať názor na ten, či onen článok. A to je dobre. Bol aj čas, keď sme ho síce mohli mať, no prezentovať ho už nebolo až také ľahké.
Dnes sa možno tak trochu dostávame i do druhého extrému. Mladučkí tzv. „novinári“, ktorí prídu do redakcie pričuchnúť k novinárskemu remeslu, sa častokrát tvária ako tí, na ktorých pleciach stojí či padá celá história periodika. A pozor, ak mu to aj naznačíte, či nebodaj poviete... Aj v uplynulých týždňoch som bol svedkom nechutnej diskusie mladého redaktora, ktorý plne spĺňa vyššie spomenuté kritériá. A hoci vehementne vypočítava všetko zlé, s čím sa v redakcii stretol, akosi rýchlo dokázal reagovať na všetky názory, ktoré jeho pseudoargumenty vyvracali- jednoducho ich zo svojej stránky vymazal. Nestojí mi tento incident za viac miesta v komentári, no základný zákon 10-tora platí pre všetkých. Nepreriekneš krivého svedectva voči blížnemu svojmu.
Nevdojak si spomínam na príklad pápeža Jána XXIII., ktorý s obľubou pripomína i kardinál Jozef Tomko. Keď ho prišli navštíviť kňazi sláviaci 10. výročie svojho kňazstva, každého z nich sa pápež pýtal, čo robia. Odpovede boli rôzne- „som špirituálom v seminári“, „vyučujem v seminári“, „som farárom v dôležitej farnosti“... Ján XXIII. sa len usmieval. Na záver roztiahol ruky a jeho srdečným tónom v hlase a širokým úsmevom poznamenal: „Och, akí ste mladučkí“... A nebolo treba nič dodávať.
Som vďačný ľuďom, ktorí vyučujú tým, že prežili kus života a večné pravdy vyučujú svojim životným príkladom. Netreba veľa kázní, netreba veľa slov. Stačí, že sú.
Prajem aj Katolíckym novinám, všetkým, ktorí sa podieľajú na ich tvorbe i všetkým čitateľom, aby z ich existencie boli svedkami živého Boha. A ako hovorí novozvolený predseda KBS, aby sme mohli svedčiť o tom, že Boh je a že je dobrý.
Dnešné vysielanie vo formáte podcast: 5. november 2009
Štvrtkové vysielanie vo formáte podcast.
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved