OBSAH
Aktuálne správy z Vatikánu
Vyšla Apoštolská konštitúcia Anglicanorum coetibus
Benedikt XVI. predstavil Pavla VI. ako vychovávateľa mladých
Hovorca Svätej stolice F. Lombardi k pádu Berlínskeho múru
Zo života Cirkvi vo svete
Presne pred 20-timi rokmi Európa zmenila svoju tvár
V Minsku sa začalo stretnutie kresťanov so Židmi
V Assisi zasadajú talianski biskupi
Dnešné vysielanie
Vysielanie vo formáte podcast: 9. novembra 2009
RADIO VATICANA
Aktuálne správy z Vatikánu
Vyšla Apoštolská konštitúcia Anglicanorum coetibus
Vatikán (9. novembra, RV) – Svätá stolica dnes predstavila Apoštolskú konštitúciu Anglicanorum coetibus o zriadení osobných ordinariátov pre anglikánov, ktorí vstupujú do plnej jednoty s Katolíckou cirkvou. Dokument, ktorý nesie dátum 4. novembra 2009 je sprevádzaný textom Doplňujúcich noriem s podpismi prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Williama J. Levadu a sekretára kongregácie Luisa F. Ladariu SJ.
Kongregácia pre náuku viery avizovala vydanie apoštolskej konštitúcie už 20. októbra s vysvetlením, že dokument je odpoveďou na početné žiadosti adresované Svätej stolici skupinami anglikánskych veriacich z rozličných častí sveta o začlenenie do Katolíckej cirkvi. Konštitúcia Anglicanorum coetibus za týmto účelom ustanovuje kánonickú štruktúru osobných ordinariátov, čím otvára novú cestu podpore jednoty kresťanov, uznávajúc legitímnu odlišnosť vo vyjadreniach spoločnej viery. –jb-
-
Benedikt XVI. predstavil Pavla VI. ako vychovávateľa mladých
Vatikán (9. novembra, RV) - Pri včerajšej návšteve v severotalianskej Brescii sa Benedikt XVI. zastavil aj v rodisku pápeža Pavla VI., v Concesiu, ktoré leží len niekoľko kilometrov od mesta Brescia. Jedným z cieľov pastoračnej cesty organizovanej v súvislosti s nedávnym 30. výročím smrti božieho služobníka Pavla VI. bola práve aktualizácia odkazu tohto pápeža pre súčasnosť.
Benedikt XVI. navštívil v rodisku pápeža Montiniho jeho rodný dom a tiež farský kostol, v ktorom Montini ako dieťa prijal krst, pri ktorom dostal meno Giovanni Battista - Ján Krstiteľ. Mestečko Concesio sa dnes môže pýšiť tým, že sa stalo sídlom vedeckej inštitúcie – nového študijného centra Inštitútu Pavla VI. Svätý Otec pri svojej návšteve inauguroval nové sídlo Inštitútu a na jeho pôde odovzdal medzinárodné ocenenie, ktoré Inštitút udeľuje - Medzinárodnú cenu Pavla VI. Táto prestížna cena bola prvýkrát udelená v roku 1984 teológovi Hansovi Urs von Balthasarovi, v roku 1988 Olivierovi Messiaenovi, v roku 1993 Oscarovi Cullmannovi, v roku 1997 ju získal Jean Vanier a v roku 2003 Paul Ricoeur. Včera Svätý Otec spomínanú cenu odovzdal zástupcom francúzskej patristickej edície „Sources Chrétiennes”. Edícia vznikla v Lyone v roku 1943. Jej zakladateľmi sú jezuiti Jean Daniélou, Claude Mondésert a Henri de Lubac. Už vyše 50 rokov publikuje historické diela gréckych a latinských autorov a tiež aj orientálnych cirkevných spisovateľov.
Benedikt XVI. sa počas návštevy Inštitútu Pavla VI. osobitne pozastavil pri osobnosti veľkého pápeža: „Čím viac sa osobnosť božieho služobníka Pavla VI. stáva známou, tým väčšie ocenenie a obľubu si získava“ – povedal Benedikt XVI. Najprv sa podelil s osobnou spomienkou: „Spájalo ma s ním puto srdečnosti a oddanosti už od rokov II. vatikánskeho koncilu. Ako by som mohol nepamätať na to, ako mi v roku 1977 práve Pavol VI. zveril pastoračnú starostlivosť o Mníchovskú diecézu a ustanovil ma aj kardinálom?“ Potom už svoj príhovor Benedikt XVI. zameral na jednu konkrétnu významnú črtu Pavla VI.: na jeho skúsenosť vychovávateľa, jeho vzťah k mladým a jeho skúsený pohľad na otázku výchovy mladých generácií. Svätý Otec vo svojom príhovore okrem iného povedal:
„Žijeme v období, v ktorom cítiť skutočne «urgentnú potrebu výchovy». Formovanie mladých generácií, od ktorých závisí naša budúcnosť, nebolo nikdy ľahké, ale v tejto našej dobe - ako sa zdá -, sa toto stalo ešte zložitejším. Dobre to vedia rodičia, vychovávatelia, kňazi a tí, ktorí na seba preberajú priamu výchovnú zodpovednosť. Šíri sa atmosféra, mentalita a kultúra, ktorá má pochybnosti o hodnote ľudskej osoby, o význame pravdy a dobra, a v neposlednom rade aj o dobre samotného života.
A predsa je tu mocne cítiť rozmáhajúci sa smäd po istotách a hodnotách. Je teda potrebné odovzdať budúcim generáciám niečo, čo má platnosť, solídne pravidlá správania, a ukázať im vyššie ciele, ku ktorým majú s rozhodnosťou nasmerovať svoje životy. Narastá teda potreba takej výchovy, ktorá dokáže odpovedať na očakávania mladých, ktorá by bola predovšetkým svedectvom a v prípade kresťanského vychovávateľa svedectvom viery.
V tejto súvislosti mi prichádza mi na myseľ táto úderná a programová veta Giovanniho Battistu Montiniho, ktorú napísal v roku 1931: «Chcem, aby bol môj život svedectvom pravdy... Pod svedectvom tu mám na mysli uchovávanie, hľadanie a aj vyznávanie pravdy» (Spiritus veritatis, In: Colloqui religiosi, Brescia 1981, s. 81). Takéto svedectvo – poznamenal Montini v roku 1933 – sa javí nevyhnutným z konštatovania, že «v laickej oblasti si ľudia, ktorí sa zaoberajú myslením – a to aj v Taliansku a azda osobitne v Taliansku - o Kristovi nemyslia vôbec nič. Je niekým neznámym, zabudnutým, neprítomným a to vo väčšej časti súčasnej kultúry» (Introduzione allo studio di Cristo, Rím 1933, s. 23). Vychovávateľ Montini, študent a kňaz, biskup a pápež, vždy upozorňoval na nevyhnutnú potrebu kvalifikovanej kresťanskej prítomnosti vo svete kultúrnom, umeleckom a spoločenskom, prítomnosti, ktorá je zakorenená v Kristovej pravde a zároveň je pozorná voči človeku a jeho životným potrebám.“
„Pápež Montini poznamenal: «Nežiadame iné ako trochu slobody na výchovu tejto mládeže akú ju chceme mať, aby ju kresťanstvo pritiahlo krásou svojej viery a svojich tradícií».“ Ako ďalej povedal Benedikt XVI., pápež Montini bol kňazom veľkej viery a rozhľadenej kultúry, vodcom duší a bystrým bádateľom drámy ľudskej existencie. Mnohé generácie mladých študentov v ňom ako asistentovi Federácie talianskych katolíckych univerzít (FUCI) nachádzali „formovateľa svedomia, schopného nadchnúť a viesť k vydávaniu svedectva, aby v každej chvíli života vyžarovali krásu kresťanskej skúsenosti.“
Svätý Otec ďalej vyzdvihol spôsob, akým sa pápež Montini snažil formovať mladých: „Jeden zo základných bodov jeho osnovy pri formovaní univerzitných krúžkov FUCI, ktoré viedol, spočíval vo vedení k duchovnej celistvosti mladej osobnosti: v duši nemajú byť rozličné oddelenia, nie kultúra na jednej strane a viera na druhej, či škola na jednej strane a Cirkev na druhej. Náuka, ako aj život sú jednotné.“ (Idee=Forze, in Studium 24, 1982, s. 343). Inými slovami, pre Montiniho boli základom úplná harmónia a vzájomné dopĺňanie sa medzi kultúrnou a náboženskou dimenziou formácie, s osobitným prihliadnutím na poznanie kresťanskej náuky a praktické zretele života. Práve preto, od počiatku svojej aktivity v rímskom okruhu FUCI, spolu so serióznym duchovným a intelektuálnym úsilím podporoval prácu univerzitných študentov v charitatívnych aktivitách, v službe chudobným v rámci konferencie sv. Vincenta. Nikdy neoddeľoval to, čo neskôr definoval ako «intelektuálnu dobročinnú lásku» od sociálnej zaangažovanosti, od prihliadania na potreby tých najposledneších. Takto študentov vychovával k tomu, že medzi vážnou povinnosťou študovať a konkrétnym poslaním medzi chudobnými jestvuje spojitosť. «Buďme si istí – písal Montini – že katolík nie je niekto, koho zmietajú tisíce problémov, čo i len duchovných... Nie! Katolík je ten, ktorý v sebe nosí istotu, ktorá je činorodá. A takto, verný svojej viere, môže hľadieť na svet nie ako na priepasť skazy, ale ako na pole v žatve“ (La distanza dal mondo, Azione Fucina, 10. februára 1929, s. 1).
„Podľa pápeža Montiniho má byť mladý vychovávaný tak, aby vedel posudzovať prostredie, v ktorom žije a pracuje, aby sa cítil ako ľudská bytosť a nie ako číslo v dave: jedným slovom, je mu potrebné pomáhať, aby si osvojil «silu myslenia» a tak aby bol schopný aj «mocných činov» a vyhol sa nebezpečenstvu, ktoré sa nezriedka objavuje, nadradiť činnosť nad myslenie a zo skúsenosti urobiť prameň pravdy. Na margo toho poznamenal: «Činnosť nemôže byť svetlom pre samu seba. Ak nechceme pokriviť človeka tak, že bude myslieť podľa toho ako koná, je potrebné naučiť ho konať tak, ako myslí. Aj v kresťanskom svete, kde láska a charita majú najvyššiu a rozhodnú dôležitosť, nie je možné odhliadať od svetla pravdy, ktoré ukazuje láske jej ciele a jej pohnútky»“ (Insegnamenti II, 1964, s. 194).
„Pavol VI. opisoval sám seba ako «starého priateľa mladých»: vedel rozpoznať a podeliť sa s nimi o ich trápenie, keď sa zmietali medzi chuťou žiť, potrebou istoty, túžbou po láske a pocitmi frustrácie, či v pokušeniach skepticizmu a skúsenostiach sklamania. Naučil sa porozumieť ich duši a pamätal si, že agnostická ľahostajnosť vtedajšieho myslenia, kritický pesimizmus a materialistická ideológia sociálneho pokroku nestačia pre ducha, ktorý je otvorený k oveľa vyšším horizontom pravdy a života (porov. Insegnamenti XII, 1974, 642). Dnes, tak ako aj v tej dobe sa v nových generáciách vynára nevyhnutná otázka významu a hľadania skutočných ľudských vzťahov. Vravieval takto: «Človek dneška radšej počúva svedkov než učiteľov, a ak počúva učiteľov, tak preto, lebo sú svedkami» (Insegnamenti XIII, 1975, 1458 – 1459). “
Vážení poslucháči týmto slávnym výrokom pápeža Pavla VI. o svedkoch a učiteľoch končíme naše dnešné vysielanie. Tešíme sa na ďalšie stretnutia s vami pri myšlienkach Svätého Otca. Dopočutia opäť zajtra. –sg, jb-
-
Hovorca Svätej stolice F. Lombardi k pádu Berlínskeho múru
Vatikán (9. novembra, RV) - „Uplynulo 20 rokov od nezabudnuteľného dňa, pádu Berlínskeho múru.“ – týmito slovami uviedol hovorca Svätej stolice najnovšie vydanie televízneho týždenníka Vatikánskeho televízneho centra. Pripomína uchvacujúcu atmosféru historickej chvíle a takto si spomína:
„Mysleli sme vtedy, že ten veľký žalár chránený týmto múrom - a v širšom rozsahu „železnou oponou“ bude vzdorovať ešte mnoho rokov. Avšak túžba po slobode a dobre známe slabosti režimov založených na ideológii nepriateľskej Bohu a ľudskej osobe, v hĺbke pracovali v národoch východu, pripravujúc sa na pád éry, ktorý – anšťastie ale i zriedkavým spôsobom - nesprevádzalo veľké prelievanie krvi.
Bez akéhokoľvek zľahčovania tohto historického a tak mimoriadne zložitého procesu si spontánne spomíname na význam zvolenia Jána Pavla II. a význam jeho osobnosti, na jeho cesty do Poľska, ktoré zostalo z veľkej časti verne katolícke a tiež na dôsledky toho pre nádeje a otázky slobody tohto národa ako aj ďalších jemu blízkych národov. Keď už starší pápež nakoniec prešiel popod Brandenburskú bránu, nielen že Nemecko bolo nanovo zjednotené, ale aj Európa začala dýchať oboma svojimi pľúcnymi lalokmi, východným i západným, a kresťanská viera ukázala, že opäť prispela k jednote a civilizácii kontinentu tým, že zvládla krutú skúšku štátneho ateizmu. Je dobré na to pamätať, najmä keď sú tu aj dnes tlaky, ktoré chcú zatlačiť túto vieru do súkromného prostredia. Vo svete sa však naďalej budovali a budujú ďalšie múry. Aj na ich zbúranie budeme teda myslieť pri týchto oslavách.“ –sg-
RADIO VATICANA
Zo života Cirkvi vo svete
Presne pred 20-timi rokmi Európa zmenila svoju tvár
Nemecko (9. novembra, RV) – Presne pred dvadsiatimi rokmi – 9. novembra 1989 – padol v Berlíne symbol neslobody - Berlínsky múr. Pri tejto príležitosti sa dnes dopoludnia v berlínskom Getsemanskom chráme konala spomienková slávnosť, s ktorej iniciatívou prišla Konferencia biskupov Nemecka a Evanjelická cirkev v Nemecku. Ekumenickú slávnosť celebrovali predseda Katolíckeho episkopátu, arcibiskup Robert Zollitsch, ďalej Wolfgang Huber, biskup zastupujúci evanjelickú cirkev v Berlíne a arcibiskup Berlína, kardinál Georg Sterzinsky. Na príprave slávnosti sa spolupodieľala aj pracovná skupina Kresťanských cirkví (ACK) a rovnako aj niektorí pamätníci historickej udalosti. Na slávnosť boli pozvaní aj nemecký prezident Horst Köhler a nemecká kancelárka Angela Merkelová, či predsedovia jednotlivých nemeckých spolkových krajín a regionálni predstavitelia.
Vyvrcholením osláv pádu Berlínskeho múru bude veľká slávnosť pri Brandenburskej bráne, kde sa dnes v podvečer o 19.30 stretnú prezidenti a premiéri všetkých 27 členských krajín Európskej únie. Pri tejto príležitosti pricestovala včera do Berlína aj šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová. Okrem nej bude na slávnosti aj ruský prezident Dmitrij Medvedev, britský premiér Gordon Brown či francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. –mf-
-
V Minsku sa začalo stretnutie kresťanov so Židmi
Bielorusko (9. novembra, RV) – Konferencia s názvom „Dialóg medzi kresťanstvom a židovstvom: náboženské hodnoty ako základ vzájomného rešpektu“ sa začala dnes v Minsku. Na tomto medzináboženskom stretnutí je prítomný aj kardinál Walter Kasper, predseda Komisie Svätej stolice pre náboženské vzťahy so Židmi, ktorý je tiež predsedom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. V rámci programu vystúpi okrem iného aj taliansky veľvyslanec v Bielorusku Giulio Prigioni s referátom o vzťahu ekonómie a etiky z pohľadu princípov židovského a kresťanského náboženstva. Konferencia potrvá do stredy 11. novembra. –mf-
-
V Assisi zasadajú talianski biskupi
Taliansko (9. novembra, RV) – Dnes sa v Assisi začalo 60. plenárne zasadnutie Konferencie biskupov Talianska, ktoré otvoril jej predseda kardinál Angelo Bagnasco. Program biskupov obsahuje štyri ústredné témy: schválenie nového talianskeho vydania rituálu pre pohrebné obrady, odsúhlasenie vyhlásenia o postoji Cirkvi k otázke juhu Talianska, diskusia k antropologickej otázke v súvislosti s etikou života a sociálnou etikou podľa encykliky Benedikta XVI. Caritas in veritate a výmena skúseností k problematike verejného obrazu Cirkvi, vytváraného médiami. Biskupi budú klásť osobitný dôraz na celonárodné iniciatívy pri príležitosti Roku kňazov. Preberať sa bude aj príprava vystavenia Turínskeho plátna pre verejnosť, ktoré je naplánované na jar budúceho roka. –mf-
RADIO VATICANA
Dnešné vysielanie
Vysielanie vo formáte podcast: 9. novembra 2009
00:14:38:33 Naše pondelňajšie vysielanie vo zvukovej podobe