 |  |
11/11/2009
Generálna audiencia Benedikta XVI. o stredovekom reformnom hnutí z Cluny
Vatikán (11. novembra, RV) – Počas dnešnej generálnej audiencie v Aule Pavla VI. sa Svätý Otec vo svojej katechéze zameral na významný posun v živote Cirkvi obdobia stredoveku, ktorý prinieslo benediktínske reformné hnutie vyrastajúce z kláštora v Cluny vo Francúzsku.
Po katechéze nasledovali pozdravy jednotlivým skupinám veriacich. Svätý Otec sa prihovoril aj po slovensky: „Zo srdca pozdravujem Sestry Božského Vykupiteľa zo Slovenska, ktoré slávia dvadsiate piate výročie svojej rehoľnej profesie. Milé sestry, plňte stále viac Pánovu vôľu, podľa vzoru Márie. Božie slovo nech vás osvecuje na tejto ceste. S láskou žehnám vás, vaše komunity i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
Medzi skupinami, ktoré pozdravil Svätý Otec, boli aj českí veriaci, ktorí si pripomínajú 20. výročie kanonizácie svätej Anežky Českej. Svätorečenie, ktorého výročie pripadá práve na zajtra sa v povedomí spája s prinavrátením slobody, ktoré nasledovalo krátko po tejto udalosti. Benedikt XVI. pozdravil aj ekumenickú skupinu maďarských veriacich v súvislosti s dnešným sviatkom sv. Martina, ktorý sa narodil v Pannónii. Všetkým prítomným mladým odporučil osobnosť sv. Martina ako vzor veľkodušného evanjeliového svedectva.
Benedikt XVI. na záver audiencie predniesol mimoriadnu výzvu na upevnenie pokoja a spravodlivosti na Srí Lanke.
Stručný súhrn katechézy Benedikta XVI.:
„Reformné hnutie z Cluny malo v stredoveku význam nielen pre duchovnú obnovu Cirkvi, ale aj pre utváranie identity kresťanskej Európy. V roku 910 založil vojvoda Viliam III. z Akvitánie v burgundskom Cluny benediktínsky kláštor, ktorý sa mal stať dôležitým duchovným centrom. Západné mníšstvo sa na základe rôznych politických a sociálnych ťažkostí dostalo k úpadku. Cluny prinieslo obrat a nový rozkvet cez návrat mníšskeho života k jeho pôvodným ideálom a obnovené zachovávanie benediktínskej reguly. V centre stálo slávenie liturgie, ako predchuť nebeskej liturgie a účasť na nej. K tomu patrilo aj podporovanie hudby, umenia a architektúry, predovšetkým však vytváranie ovzdušia modlitby v tichu a vnútornom uzobraní. Mnohé kláštory sa k reforme z Cluny pripojili alebo boli založené týmto opátstvom, takže už čoskoro Európu pokryla sieť reformovaných kláštorov. K rozširovanie tohto hnutia prispelo aj to, že kláštory neboli podriadené biskupskej alebo svetskej moci, ale priamo podliehali pápežovi. Takto mohla clunyjská reforma zasiahnuť celú Cirkev a pomôcť v zápase s vtedajšími nešvármi – simóniou, teda svätokupectvom a nemorálnosťou mnohých klerikov. Spoločnosť mala zo sociálno-charitatívnych diel, ako aj hospodárskej a kultúrnej činnosti kláštorov celkový osoh. Hnutie z Cluny malo tak podiel aj na dlhom procese európskych národov, ktorý viedol k povedomiu o hodnote ľudskej osoby a pokoja ako základu spoločnosti.“ –jk-
Výzva Benedikta XVI. na upevnenie pokoja a spravodlivosti na Srí Lanke
Vatikán (11. novembra, RV) – Pri dnešnej generálnej audiencii vo Vatikáne Benedikt XVI. upozornil svetovú verejnosť na naliehavú potrebu upokojenia situácie na Srí Lanke. Pápež na záver audiencie v Aule Pavla VI. povedal: „Ubehlo už približne šesť mesiacov od skončenia krvavého konfliktu na Srí Lanke. S uspokojením pozorujeme úsilie úradnej moci v týchto týždňoch o umožnenie návratu domov tým, ktorých vojna odlúčila. Dôrazne povzbudzujem k urýchleniu tohto úsilia a prosím všetkých občanov, aby sa snažili o výrazné upokojenie s plným rešpektovaním ľudských práv a o politické riešenie provokácií, ktoré ešte v krajine pozorovať.
Nádejam sa, že medzinárodné spoločenstvo vyjde v ústrety humanitárnym a ekonomickým potrebám na Srí Lanke a povznášam svoju modlitbu ku svätej Panne z Madhu, aby naďalej bdela nad touto milovanou zemou.“ -jk-
Okrem Nitry očakáva Svätého Otca Bratislava, Prešov a Žilinská diecéza
Vatikán/Slovensko (10. novembra, RV) – Očakávaná apoštolská cesta Benedikta XVI. na Slovensko v roku 2012 je už od 29. októbra najdôležitejšou mediálnou témou, spájajúcou Slovensko a Vatikán. Súčasný vývoj situácie pre Vatikánsky rozhlas priblížil hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik:
„Plénum Konferencie biskupov Slovenska, ktoré sa uskutočnilo na Donovaloch, zaslalo Svätému Otcovi oficiálny pozývací list. To je ten veľmi dôležitý krok, ktorý uzaviera všetky neoficiálne reči alebo rokovania o tom, že či by mohol prísť Svätý Otec na Slovensko. O tomto liste boli oboznámení aj predstavitelia štátu, tak pán premiér, ako aj pán prezident, pretože samozrejme táto návšteva nie je len súkromnou návštevou Katolíckej cirkvi, ale dotkne sa, veríme, celého štátu. Takže všetky tieto náležitosti boli už predložené a teraz budeme trpezlivo čakať na odpoveď zo strany Svätej stolice.“
Na otázku, či je možné hovoriť už aj o programe a konkrétnych miestach návštevy, hovorca KBS odpovedal:
„Otcovia biskupi navrhli pre Svätého Otca termín 3. – 5. júla 2012. Nie je to náhodný termín, chceme, aby táto cesta bola zviazaná práve s rokom svätých Cyrila a Metoda, teda 1150 rokov od ich príchodu na naše územie. Predpokladá sa, že by Svätý Otec mohol otvoriť tento Rok Svätých Cyrila a Metoda a dať tak impulz, ktorý by vyvrcholil práve pri okrúhlom výročí ich príchodu na naše územie v roku 2013. Práve preto sú aj zvolené mestá - Bratislava ako hlavné mesto, radi by sme privítali Svätého Otca v Žiline alebo lepšie povedané v Žilinskej diecéze - uvidíme, ktoré z miest sa potom následne vyberie - pretože práve Žilinská diecéza má za svojich patrónov svätých Cyrila a Metoda a má svoju bohatú cyrilometodskú tradíciu, napriek tomu, že je najmladšia zo všetkých diecéz. Potom sa zvolil Prešov, pretože Slovensko dýcha oboma stranami pľúc, východnou aj západnou, teda aby aj veriaci gréckokatolíckeho obradu mali možnosť stretnúť sa so Svätým Otcom. V návrhoch samozrejme nemôže chýbať Nitra, pretože sa predpokladá, že tam by boli tie najväčšie oslavy, nakoľko Nitra je už roky spojená práve s oslavami svätých Cyrila a Metoda.“ –jk, jb-
Americkí biskupi podporujú zdravotnícku reformu v krajine
USA (11. novembra, RV) – Americkí biskupi vyjadrili pozitívny postoj k najnovšiemu posunu v procese schvaľovania zdravotníckej reformy v Spojených štátoch. Predseda Konferencie biskupov USA, kardinál Francis George, ktorý je arcibiskupom Chicaga, sa vo včerajšom vyhlásení poďakoval členom Kongresu za to, že „docenili záväzok prezidenta Obamu voči Kongresu a celému národu, aby sa reforma zdravotníctva nestala prostriedkom na rozšírenie abortov a na ich financovanie.“ Dodal, že konferencia biskupov bude aj naďalej pozorne sledovať celý proces schvaľovania, aby sa spomenutý zásadný postoj premietol aj do výslednej legislatívnej podoby.
Cirkev v Spojených štátoch uvítala najmä rozhodnutie Snemovne reprezentantov blokovať využívanie štátnych prostriedkov určených na reformu zdravotníctva na dobrovoľné ukončenie tehotenstva. Požiadavka amerických biskupov ďalej hovorí aj o tom, aby nová legislatíva zabezpečila zdravotné poistenie pre všetkých, pričom biskupi vyslovili obavy o najchudobnejšie a okrajové skupiny obyvateľstva. Zákon práve schválený Kongresom bude teraz čakať schvaľovací proces v Senáte. –mf-
V Brazílii ďalší zavraždený kňaz
Brazília (11. novembra, RV) – Už v poradí štvrtý kňaz za posledných menej ako päť mesiacov sa stal v Brazílii obeťou vraždy. Telo pátra Hidalberta Henriqua Guimaraesa (48) pokryté niekoľkými bodnými ranami objavil minulú sobotu v budove fary jeho známy. Ten sa tam vybral potom, ako sa páter nedostavil na miesto, kde mal sláviť svätú omšu.
Páter Guimaraes pôsobil ako správca farnosti na periférii mesta Maceió. Za kňaza bol vysvätený v roku 1992 a nedávno ukončil štúdium žurnalistiky. Farníci, ktorí si kňaza veľmi obľúbili, si jeho vraždu nevedia vysvetliť, rovnako šokovaní sú aj biskupi v krajine. Pohreb zosnulého pátra sa konal v nedeľu v jeho farnosti.
Ešte v júni tohto roku bol v krajine zavraždený 31-ročný páter Gisley Azevedo Gomes, prvý poradca Národnej biskupskej konferencie Brazílie. V septembri bol v Manaus zavraždený taliansky kňaz Fidei Donum Ruggero Ruvoletto (52). O niekoľko dní na to sa ďalšou obeťou lúpežnej vraždy stal Evald Martiolo (33), ktorého zabili dvaja mladíci vo veku 15 a 21 rokov. –mf-
Clunyjská reforma a jej príspevok k identite Európy
Vatikán (11. novembra, RV) – Pri generálnej audiencii v stredu 11. novembra 2009 v Aule Pavla VI. vo Vatikáne predniesol pápež Benedikt XVI. nasledujúcu katechézu:
„Drahí bratia a sestry, v dnešné dopoludnie by som chcel hovoriť o mníšskom hnutí, ktoré malo veľký význam v storočiach stredoveku a o ktorých som sa už zmienil v predchádzajúcich katechézach. Ide o mníšsky rád z Cluny, ktorý na začiatku 12. st., v dobe jeho najväčšieho rozmachu počítal takmer 1200 kláštorov - počet skutočne obdivuhodný. Práve pred 1100 rokmi, v roku 910, bol v Cluny založený kláštor. Bol zverený opátovi Bernovi a bol výsledkom donácie Viliama Nábožného, vojvodu z Akvitánie. Západné mníšstvo, ktoré niekoľko storočí predtým prekvitalo za sv. Benedikta, v tejto chvíli prežívalo veľký úpadok, a to z rozličných dôvodov: pre nestabilné politické a sociálne pomery v dôsledku neustálych invázií a plienenia zo strany národov, ktoré neboli začlenené do európskeho kontextu, pre rozšírenú chudobu a predovšetkým pre závislosť opátstiev od miestnych mocipánov, ktorí kontrolovali všetko, čo sa nachádzalo v ich teritóriu. V takejto situácii sa kláštor Cluny stal dušou hlbokej obnovy mníšskeho života, s cieľom prinavrátiť mu pôvodného ducha.
V Cluny bolo obnovené zachovávanie reguly sv. Benedikta s niektorými doplnkami, ktoré už predtým zaviedli iní reformátori. Išlo predovšetkým o zabezpečenie ústredného miesta liturgie v kresťanskom živote. Clunyjskí mnísi sa s láskou a veľkou dôslednosťou venovali sláveniu liturgie hodín, spevu žalmov a procesiám, ktoré boli nábožné ako aj slávnostné, a na prvom mieste sláveniu svätej omše. Rozvíjali sakrálnu hudbu, záležalo im na tom, aby architektúra a umenie prispievali ku kráse a slávnostnosti obradov, obohatili liturgický kalendár o osobitné slávenia, napríklad na začiatku novembra o Pamiatku zosnulých veriacich, ktorú sme aj my nedávno slávili, a tiež obohatili kult Panny Márie. Clunyjskí mnísi pripisovali tento veľký význam liturgii, pretože boli presvedčení, že táto je účasťou na nebeskej liturgii. Mnísi sa tiež cítili zodpovednými za príhovor pred božím oltárom za živých i mŕtvych, keďže veľké množstvo veriacich ich naliehavo žiadalo o spomienku v modlitbe. Mimochodom práve tento cieľ sledoval Viliam Nábožný pri zrode opátstva v Cluny. V starobylom dokumente, ktorý potvrdzuje jeho založenie, čítame: „Touto donáciou ustanovujem, aby sa v Cluny vybudoval kláštor rehoľníkov ku cti sv. apoštolov Petra a Pavla a aby sa tam zhromaždili mnísi, ktorí žijú podľa reguly sv. Benedikta, aby sa stal ctihodným príbytkom modlitby, navštevovaný s úmyslom sľubov a prosieb a aby sa na tomto mieste všetky túžby zameriavali na vnútorný plameň nebeského života a aby sa k Pánovi obracali ustavičnou modlitbou, vzývaním a prosbami“.
Pre udržiavanie tejto atmosféry modlitby clunyjská regula zdôraznila význam mlčania, ktoré mnísi ochotne na seba prijímali, presvedčení o tom, že čistota čností, o ktoré sa usilovali, si vyžaduje vnútorné a stále sústredenie. Neprekvapuje, že pomerne skoro sa okolo kláštora v Cluny začala šíriť povesť svätosti a že mnohé ďalšie mníšske komunity sa rozhodli nasledovať jeho zvyklosti. Mnohé kniežatá a pápeži žiadali clunyjských opátov, aby rozšírili svoju reformu, takže za krátky čas sa rozvinula hustá sieť kláštorov spojených s Cluny, buď priamo na základe cirkevnoprávneho prepojenia, alebo v zmysle istej charizmatickej prináležitosti. Takýmto spôsobom sa šírili duchovné črty Európy v rozličných oblastiach Francúzska, Talianska, Španielska, Nemecka a Uhorska.
Za úspechom Cluny stála predovšetkým vysoká úroveň spirituality, ktorá sa tu rozvíjala, na jeho rozvoj však mali vplyv aj niektoré ďalšie okolnosti. Na rozdiel od predošlej praxe bola clunyjskému kláštoru a komunitám s ním spojeným priznaná výnimka z jurisdikcie miestnych biskupov a boli priamo podriadené Rímskemu biskupovi, pápežovi. Toto so sebou prinášalo osobitné puto so sídlom Petrovho nástupcu a práve vďaka ochrane a povzbudeniam zo strany pápežov, sa ideály čistoty a vernosti, ktoré si clunyjská reforma zaumienila uskutočňovať, mohli rýchlo šíriť. Navyše opáti boli volení bez akéhokoľvek zasahovania zo strany svetskej moci, na rozdiel od praxe na iných miestach. Na čele komunity v Cluny a početných pridružených mníšskych komunít sa striedali osobnosti hodné tohto úradu: opát Odo z Cluny, o ktorom som hovoril v katechéze pred dvoma mesiacmi a ďalšie osobnosti ako Emard, Maio, Odilo a predovšetkým Hugo Veľký. Títo svoju službu vykonávali počas dlhých období, čím zaistili stálosť v napredovaní reformy a v jej šírení. Ako svätci sú uctievaní okrem Oda aj Maio, Odilo a Hugo.
Clunyjská reforma priniesla pozitívne výsledky nielen pre očistenie a oživenie mníšskeho života, ale tiež aj pre život univerzálnej Cirkvi. Túžba po evanjeliovej dokonalosti bola skutočným stimulom úsilia o odstránenie dvoch závažných nešvárov, ktorými trpela vtedajšia Cirkev: simónie, čiže nadobúdania cirkevných úradov za úplatu a nemorálnosti svetského kléru. Opáti z Cluny so svojou duchovnou autoritou - clunyjskí mnísi, ktorí sa stali biskupmi a niektorí z nich dokonca pápežmi - boli hlavnými aktérmi tohto významného diela duchovnej obnovy. Dostavili sa i jeho plody: obnovilo sa vedomie hodnoty a prežívanie celibátu kňazov a zaviedla väčšia priehľadnosť vo veci obsadzovania cirkevných úradov.
Kláštory inšpirované clunyjskou reformou znamenali aj významný prínos pre spoločnosť. V období, keď jediným, kto sa staral o chudobných, boli cirkevné inštitúcie, dostala charita významné miesto. Každý dom mal svojho almužníka, ktorého úlohou bolo prichyľovať pocestných a chudobných pútnikov, kňazov a rehoľníkov na cestách a predovšetkým chudobných, ktorí prichádzali žiadať o jedlo a prístrešok na niekoľko dní. Nemenej dôležité boli ďalšie dve inštitúcie, charakteristické pre stredovekú spoločnosť, za ktoré sa zasadzovalo Cluny: takzvané „božie prímerie“ a „boží pokoj“. V období silno poznačenom násilím a duchom pomsty „božie prímerie“ zaisťovalo dlhšie trvajúce obdobia bez vojnových ťažení, pri príležitostiach stanovených náboženských sviatkov a počas niektorých dní v týždni. Takzvaný „boží pokoj“ požadoval pod hrozbou kánonického trestu rešpektovanie bezbranných osôb a posvätných miest.
Vo svedomí národov Európy takto postupne napredoval proces dlhodobého dozrievania, ktorý mal neskôr dospieť k stále jasnejšiemu vedomiu dvoch základných prvkov pre vytváranie spoločnosti, ktorými sú hodnota ľudskej osoby a prvoradý význam pokoja. Navyše, podobne ako aj v prípade majetkov iných mníšskych komunít, clunyjské kláštory disponovali veľkým vlastníctvom, ktoré ich usilovnosťou prinášalo ovocie a tak prispievali k rozvoju ekonomiky. Popri manuálnej práci nechýbali ani niektoré typické kultúrne ustanovizne, ako školy pre deti, knižnice s ich vybavením, či skriptóriá na prepisovanie kníh.
Takto, pred tisíc rokmi, v období plného rozvoja procesu formovania európskej identity, znamenala skúsenosť nadobudnutá v Cluny a rozšírená do rozsiahlych oblastí európskeho kontinentu, významný a cenný prínos. Poukázala na prvoradosť duchovných dobier, oživovala túžbu po božích veciach, inšpirovala a podporovala iniciatívy a inštitúcie pre rozvoj ľudských hodnôt a vychovávala k duchu pokoja.
Drahí bratia a sestry, modlime sa, aby všetci, ktorým leží na srdci pravý humanizmus a budúcnosť Európy, dokázali znovu objaviť, vážiť si a chrániť bohaté kultúrne a náboženské dedičstvo týchto storočí.“ – sg, jb-
Vysielanie vo formáte podcast: 11. novembra 2009
Naše stredajšie vysielanie vo zvukovej podobe
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved