 |  |
13/11/2009
Benedikt XVI. aj dnes niekoľko stretnutí
Vatikán (13. novembra, RV) – Benedikt XVI. mal aj dnes na programe niekoľko stretnutí. Predpoludním o 11.00 hod. prijal na osobnej audiencii premiéra Maďarska Gordona Banjaia.
Následne sa stretol s ďalšou skupinou biskupov z Brazílie, ktorí sú vo Vatikáne tento mesiac na úradnej návšteve Ad limina apostolorum.
O 12.15 hod. sa zasa pápež prihovoril členom pápežskej rady “Cor unum”. –sg-
Benedikt XVI. s premiérom Maďarska aj o finančnej kríze
Vatikán (13. novembra, RV) – Svätý Otec dnes predpoludním prijal na audiencii premiéra Maďarska Gordona Bajnaia. Následne sa premiér stretol s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Tarcisiom Bertonem a so sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Dominiquem Mambertim.
Počas rozhovoru obe strany vyzdvihli, ako bilaterálne dohody z uplynulých rokov upevnili spoločné vzťahy, hovorili tiež o niektorých otázkach týkajúcich sa vzťahov medzi cirkevným a civilným spoločenstvom. Okrem toho sa dotkli aktuálnych medzinárodných tém a tiež finančnej krízy – vo svetle encykliky Benedikta XVI. Caritas in veritate, či o blížiacom sa predsedníctve Maďarska v Európskej únii v prvom polroku 2011. –sg-
Benedikt XVI. členom Pápežskej rady „Cor unum”: Upriamovať zrak na Krista!
Vatikán (13. novembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie prihovoril účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej rady „Cor unum“. V úvode ich pozdravil a pripomenul tému stretnutia „Cesty formovania pracovníkov v charite“. Účastníkom na čele s predsedom dikastéria kardinálom Paulom Josefom Cordesom sa poďakoval za ich veľkú službu, ktorú vykonávajú pre Cirkev.
Ako ďalej Svätý Otec dodal, práca v tejto oblasti v Cirkvi je takzvanou službou dvoch pólov: na jednej strane je to „ohlasovanie evanjelia“ a na druhej je to „človek a prostredie, v ktorom žije“. Pripomenul tiež nedávne dôležité udalosti, ako publikovanie encykliky Caritas in veritate a zasadnutie Biskupskej synody pre Afriku. Spomenul tiež záujem Cirkvi na rozvoji spravodlivejšej spoločnosti, v ktorej majú byť uznané a rešpektované všetky práva jednotlivcov a národov. Zdôraznil tiež, že kresťanské spoločenstvo nemôže stáť na okraji v takých dôležitých otázkach, akými sú ochrana ľudských práv a podpora spravodlivosti. „Viera je duchovnou silou, ktorá cibrí rozum pri hľadaní správneho poriadku, oslobodzujúc ho od stále prítomného rizika, že bude zaslepený egoizmom, inými záujmami a mocou.“ Svätý Otec tiež povedal, že človek sa musí oslobodiť od materiálnych vecí a ďalších ziel, ktoré ho skľučujú. Veď skutočná odpoveď na najintímnejšie otázky každého ľudského srdca je Božia láska – dodal a pokračoval:
„Aké je pre kresťanov dôležité upriamovať zrak na Kristovu tvár! Len v ňom, v plnom Bohu a plnom človeku, sa môžeme pozerať na Otca (porov. Jn 14, 9) a zakúsiť nekonečné milosrdenstvo! Kresťania vedia, že sú povolaní milovať a slúžiť svetu, aj keď nie sú «zo sveta»“ (porov. Jn 15,19); prinášať slovo úplnej spásy človeka, ktoré nemôže byť obsiahnuté v pozemskom horizonte; zostať – ako Kristus – úplne odovzdaní vôli Otca až po najvyššie darovanie samých seba, aby tak mohli ľahšie pochopiť potrebu skutočnej lásky, ktorá je v každom srdci. Toto je teda cesta, po ktorej je potrebné ísť pri nasledovaní evanjeliovej logiky, pre každého, kto chce svedčiť o Kristovej láske.“ –sg-
Benedikt XVI. schválil vymenovanie arcibiskupa irackého Mosulu
Vatikán (13. novembra, RV) – Benedikt XVI. dal svoj súhlas ku kánonickej voľbe uskutočnenej synodou biskupov Chaldejskej cirkvi. Podľa nej sa novým arcibiskupom irackého Mosulu stal Emil Shimoun Nona, z eparchiálneho kléru v Alqosh. Narodil sa v roku 1967 a v roku 2005 absolvoval štúdium teológie na Pápežskej Lateránskej univerzite.
Dodajme, že predchádzajúci chaldejský arcibiskup Mosulu Mons. Paulos Faraj Rahho bol nájdený mŕtvy 13. marca 2008, dva týždne po jeho únose vo veku 67 rokov. –sg-
Medzinárodná konferencia v Ríme venovaná Bazilike sv. Petra
Taliansko (13. novembra, RV) – „Bazilika sv. Petra: jej bohatstvo a podoba“ – je názov trojdňovej medzinárodnej študijnej konferencie, ktorá sa dnes končí v synodálnej aule vo Vatikáne. Odborníkom z oblasti dejín umenia, ochrany pamiatok a ďalších príbuzných odborov sa prihovoril aj kardinál Angelo Comastri, arcikňaz vatikánskej baziliky a predseda inštitúcie „Fabbrica di San Pietro“, ktorá slúži na jej údržbu a zveľaďovanie.
Aj tretí deň konferencie priniesol zaujímavé témy, jednou z nich je príspevok Elisabeth Kievenovej z Inštitútu Maxa Plancka pre dejiny umenia, ktorej cieľom je skúmať význam baziliky ako architektonického modelu v medzinárodnom dosahu - od sedemnásteho storočia až po súčasnosť – a spomenúť niektoré z najvýznamnejších príkladov budov, ktorým Bazilika sv. Petra poslúžila ako vzor. O histórii priečelia baziliky a jeho obnove hovoril Antonio Gallo Curcio, z univerzity „La Sapienza“ v Ríme a tiež Giorgio Macchi, z univerzity Pavia. Na konferencii prehovorili aj Arturo Carlo Quintavalle, Irving Lavin, Vittorio Casale, Antonio Paolucci, Massimo Miglio, Christoph Frommel, Marcello Fagiolo a Pierre du Prey. –mf-
Federácia katolíckych univerzít bude zasadať v Ríme
Taliansko (13. novembra, RV) – Katolícka univerzita v postmodernej spoločnosti „Ex corde Ecclesiae“ tvárou v tvár výzvam 21. storočia – taká je téma 23. plenárneho zasadnutia Medzinárodnej federácie katolíckych univerzít (FIUC), ktoré sa bude konať v dňoch 16. až 20. novembra na Pápežskej univerzite Gregoriáne v Ríme. Nadchádzajúce zasadnutie dnes dopoludnia predstavila tlačová konferencia vo Vatikánskom tlačovom stredisku. Zúčastnili sa na nej aj Mons. Angelo Vincenzo Zani, podsekretár Kongregácie pre katolícku výchovu, Mons. Guy-Réal Thivierge, generálny tajomník Medzinárodnej federácie katolíckych univerzít (FIUC), páter Gianfranco Ghirlanda, rektor Pápežskej univerzity Gregoriána či Pedro Nel Medina Varón, generálny tajomník FIUC. –mf-
Mons. Migliore na pôde OSN o náboženskej slobode bez obmedzovania
USA (13. novembra, RV) – Sloboda vierovyznania bez obmedzovania pri praktizovaní náboženstva, podpora medzináboženského dialógu ako úsilia o vzájomné pochopenie a spoluprácu náboženstiev - v duchu týchto myšlienok sa niesol príhovor Mons. Celestina Miglioreho na pôde OSN v New Yorku počas jeho 64. generálneho zasadnutia.
Reprezentant Svätej stolice upozornil na problém, o ktorom sa - ako povedal - v poslednom čase hovorí aj v OSN, a tým je manipulatívne využívanie náboženstva. Dodal, že ide o vec známu z histórie, rovnako ako je to aj pri ideologických a nacionalistických hnutiach, pre ktoré boli odlišnosti príležitosťou k zhromažďovaniu svojich prívržencov. Ďalej poukázal na nekorektné používanie náboženstva na politické ciele a tiež na potrebu medzináboženského dialógu, nasmerovaného na pátranie po teologických a duchovných základoch rozličných náboženstiev pre vzájomné pochopenie a spoluprácu.
Ako povedal Mons. Migliore, Svätá stolica rozvinula viaceré aktivity na podporu dialógu ako medzi kresťanskými vierovyznaniami, tak i so židmi, budhistami a hinduistami. Podporou takéhoto úsilia je podľa jeho slov aj štúdium náboženstiev a formovanie tých, ktorí sa usilujú o dialóg. V závere podotkol, že úlohou OSN je pomáhať štátom pri zaistení plnej náboženskej slobody na všetkých úrovniach. Toto konkrétne znamená nielen rešpektovanie základnej slobody svedomia, ale aj práva na praktizovanie náboženstva bez akéhokoľvek obmedzovania.
Kým na začiatku priemyselnej revolúcie niektorí nazývali náboženstvo „ópiom ľudstva“, v dnešnom globalizovanom svete je stále častejšie považované za „vitamín chudobných“ – povedal na margo vnímania náboženstva vo svete Mons. Migliore. Poukázal tiež na mimoriadny prínos náboženstiev, pretože tieto pri vzájomnom dialógu a spolupráci „vedú k pozdvihnutiu ducha a ochrane života“, v širšom zmysle tiež pomáhajú nachádzať riešenia v prípadoch neprávostí a konfliktov prostredníctvom zmierenia.–sg-
Zamyslenie k 33. nedeli v Cezročnom období
Pripravil Juraj Vittek, kňaz Bratislavskej arcidiecézy a duchovný správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme.
Čo sa nám vybaví, keď počujeme „koniec sveta“? Väčšine sa asi vybaví scéna podobná tej z evanjelia nasledujúcej nedele, ktorú nám ponúka liturgia 33. cezročnej nedele: „Slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť.“ Dnešní filmoví tvorcovia už natočili nejeden film, v ktorom ešte aj prekračujú našu bežnú fantáziu o hrôzach konca sveta. Rozličné prírodné katastrofy sú obyčajne obrazom toho, čo si predstavujeme pod koncom sveta: zemetrasenia, tsunami, tornáda, katastrofy spôsobené obrovskými meteoritmi, ktoré sa zrazia so zemou, príp. atómová katastrofa.
Cirkev nás na sklonku liturgického roka pozýva rozjímať o posledných veciach, a teda o konci sveta. Načo je kresťanovi takéto rozjímanie? Čo asi v kresťanovi má vyvolať? Mnohí kritici kresťanskej viery kritizujú takéto rozjímanie ako zastrašovanie ľudí. Hovoria, že kresťania, ktorí budú rozmýšľať nad takýmito vecami, nebudú mať vôbec chuť do života, budú sa utiekať k inému svetu a nič na tomto svete ich nemôže baviť. Často sa kresťanstvo predkladá ako takýto útek od sveta. Byť kresťanom a žiť pre druhý svet by znamenalo polovičatým spôsobom sa zúčastňovať na aktivitách v tomto svete, byť šedým priemerom, všetkého sa zriekať, do ničoho sa príliš nepúšťať, aby ho to neodviedlo od Krista, a ospravedlniť tak priemernosť svojej existencie. Francúzsky kňaz a jezuita Pierre Theilhard de Chardin prežíval tento konflikt veľmi osobne, lebo okrem toho, že bol kňazom, bol i vedcom, paleontológom, stal sa i členom Francúzskej akadémie vied. V roku 1957 napísal: „Najlepší medzi pohanmi uvažujú takto: Kresťanstvo nedodáva kresťanom nadšenie, ale ich oslabuje a kriví ich. Ak s nami pracuje niektorý katolík, máme stále dojem, že to nerobí úprimne. Vyzerá, že je činnosťou zaujatý. Ale v skutočnosti pod vplyvom svojho náboženstva jednoducho neverí v ľudské úsilie. Jeho srdce už nie je s nami. Kresťanstvo vychováva dezertérov, a to mu nevieme odpustiť.“
Koniec sveta sa často jednostranne berie len ako zničenie, ako katastrofa. Koniec sveta pritom bude aj veľkou premenou, očistením a pretvorením tohto sveta na nové nebo a novú zem. Každý človek túži niečo vybudovať, niečo zanechať, niečo vytvoriť. Najmä na konci života sa človek pýta, či jeho život mal nejaký zmysel, či tu niečo zanechal. Prečo oddávna mali ľudia radi hrdinov gréckych bájí, prečo dnes dobrodružné thrillery neprestávajú mať úspech? V človeku drieme túžba po tom, aby jeho život a jeho činy ovplyvnili tento svet, aby nezostali zabudnuté a nepovšimnuté. Prorok Daniel v prvom nedeľnom čítaní hovorí, že na konci sveta „sa rozumní budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.“ Teilhard de Chardin vidí nesmiernu dôležitosť aj toho najnepatrnejšieho ľudského úsilia kresťana vo veľkých Božích dejinách: „Jedna vec je veľmi skľučujúca, to pripúšťam: mnoho kresťanov si príliš málo uvedomuje «božskú» zodpovednosť svojho života; žijú ako iní ľudia, ich úsilie je polovičaté, nikdy nezakúsia osteň alebo opojenie z úlohy pracovať pre Božie kráľovstvo v každej ľudskej oblasti. Ale tu kritizujte len našu slabosť. V mene svojej viery máme právo i povinnosť byť vášnivo zaujatí vecami tohto sveta. ...ja totiž môžem predĺžiť do nekonečna perspektívy svojho úsilia. Nie, kresťanstvo nie je dodatočná záťaž úkonov a povinností, záťaž, ktorá robí ešte ťažším a náročnejším bremeno už aj tak dosť ťažké. Kresťanstvo je v skutočnosti mocnou dušou, ktorá dáva význam, pôvab a novú ľahkosť tomu, čo už robíme.“
Kresťan si nemá vyberať medzi nábožnosťou a profesionalitou, medzi nasadením vo svojej práci a Bohom, medzi modlitbou a činnosťou. V skutočnosti je Boh, nábožnosť, modlitba, duchovný život, mocnou dušou jeho snáh. Teilhard hovorí, že kresťan „je súčasne najpripútanejším a najodpútanejším z ľudí. Nebeské svetlo sa pre neho stáva viditeľným v krištáli stvorených vecí. Ale on chce iba toto svetlo, a ak toto svetlo vyhasne, potom i tá najdrahocennejšia látka sa v jeho očiach stáva obyčajným popolom.“
Vysielanie vo formáte podcast: 13. november 2009
Piatkové vysielanie vo formáte podcast.
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved