 |  |
18/11/2009
Benedikt XVI. pripomenul Slovensku 17. november
Vatikán (18.novembra, RV) - Výročie 17. novembra pripomenul aj Benedikt XVI. pri dnešnej generálnej audiencii. Slovenským pútnikom a cez nich celému Slovensku adresoval tieto slová:
„Bratia a sestry, v týchto dňoch si pripomínate dvadsiate výročie pádu totalitného režimu vo vašej vlasti a návratu slobody občianskej i náboženskej. Ďakujme Bohu za tento dar a nezabúdajme na našich bratov a sestry vo svete, ktorí trpia. S láskou žehnám vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!” –jk-
Generálna audiencia Benedikta XVI. o teológii v architektúre
Vatikán (18. novembra, RV) – Počas dnešnej generálnej audiencie v Aule Pavla VI. sa Benedikt XVI. venoval téme výtvarného umenia a architektúry ako jednému zo spôsobov vyjadrenia duchovnej skúsenosti. Pozdravil prítomné národnostné skupiny, Slovákom pripomenul dar slobody a pozdravil aj zástupcov Plenárneho zasadnutia Kongregácie pre evanjelizáciu národov, v čele ktorej je kardinál Ivan Dias.
Stručný súhrn dnešnej katechézy Benedikta XVI.:
„V predchádzajúcich katechézach som sa zaoberal rôznymi aspektmi stredovekej teológie. Avšak kresťanská viera sa vyjadruje nielen slovom, písmom, ale inšpiruje aj veľké umelecké diela výtvarného umenia. K nim patria pôsobivé románske a gotické katedrály. Do týchto románskych dómov sa vstupuje cez portál s bohatou sochárskou výzdobou, symbolizujúcou, že Kristus je bránou do neba. Pozdĺžny pôdorys stavby evokuje myšlienku, že náš život je púťou a charakterizuje románske kostoly ako miesta mníšskej modlitby.
V gotických chrámoch sa prejavuje iné duchovné chápanie. Gotické stavby smerujú svojou vertikálou k nebu a múry s veľkými oknami v tvare lomených oblúkov robia z Božieho chrámu miesto svetla. Farebné vitráže s výjavmi zo života svätých, sochy, relikviáre, v ktorých sú svätí takpovediac stelesnene prítomní, to všetko posilňuje vieru. Veriaci umelci sa pokúšajú pretlmočiť svojou rečou to, čo sami zakúsili ako odraz svetla večného Božieho Slova. Viera sa spája s umením v hlbokom súzvuku, v ktorom sa neviditeľný Boh stáva viditeľným.” -jk-
Rešpektovať práva dieťaťa - výzva Benedikta XVI.
Vatikán (18. novembra, RV) - Pri dnešnej generálnej audiencii vo Vatikáne Benedikt XVI. upozornil svetovú verejnosť na dramatickú situáciu detí. V aule Pavla VI. k tomu v osobitnej výzve po katechéze povedal:
“Pozajtra si v OSN pripomenieme Svetový deň modlitby a činnosti v prospech detí a to pri príležitosti 20. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa. Moje myšlienky smerujú teda ku všetkým deťom sveta, najmä k tým, ktoré žijú v ťažkých podmienkach a trpia násilím, zneužívaním, chorobami, vojnami či hladom.
Vyzývam vás všetkých, aby ste sa pripojili k mojej modlitbe a zároveň apelujem na medzinárodné spoločenstvo, aby znásobilo úsilie a ponúklo adekvátnu odpoveď na tieto dramatické problémy detí. Kiež nechýba veľkodušné úsilie zo strany všetkých, aby boli deťom uznané ich práva a stále viac sa rešpektovala ich dôstojnosť.” –sg-
Benedikt XVI. dnes prijal premiérku Bangladéša, včera prezidenta Burundi
Vatikán (18. novembra, RV) – Svätý Otec dnes na osobnej audiencii prijal premiérku Bangladéšskej ľudovej republiky, ktorou je Sheikh Hasinaová. Tá sa následne stretla s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Tarcisiom Bertonem a sekretárom pre vzťahy so štátmi Mons. Dominiquem Mambertim. V rozhovoroch sa dotkli aktuálnej situácie v Bangladéši, hovorili tiež o dôležitých výzvach v spoločnosti, najmä pri úsilí podporovať stále otvorenejšiu spoločnosť, rešpektujúcu ľudské práva všetkých obyvateľov. Dotkli sa aj vzťahov medzi civilnými a cirkevnými predstaviteľmi, vyzdvihli pozitívny prínos Cirkvi pri výchove a vzdelaní, ako aj pri zdravotnej starostlivosti v krajine.
Dnes podvečer ešte pápež prijme biskupov Brazílie, ktorí sú vo Vatikáne na úradnej návšteve Ad limina apostolorum.
Včera popoludní zasa Benedikt XVI. prijal na audiencii prezidenta Burundi, ktorým je Pierre Nkurunziza. Aj on sa následne stretol s kardinálom Bertonem a Mons. Mambertim. Hovorili o otázkach spoločného záujmu, medzi nimi aj o dôležitosti dialógu a rešpektovania ľudských práv, ako základných súčastí budovania pevnej spoločnosti, smerujúcej k blahu všetkých jej členov. V rozhovore tiež vyzdvihli Cirkev s jej prínosom na celkovom rozvoji národa na poli duchovnom, ako aj výchovnom, zdravotnom i sociálnom. Pre dosiahnutie všetkých cieľov si prítomní zaželali prijatie dohody, ktorá by definovala a zaručovala právny štatút Cirkvi a jej činnosti v krajine. –sg-
Vo Vatikáne sa bude od zajtra hovoriť o nepočujúcich
Vatikán (18. novembra, RV) – „Effata! – Nepočujúca osoba v živote Cirkvi“ – je názov hlavnej témy 24. medzinárodnej konferencie, ktorú usporiada Pápežská rada pre apoštolát zdravotníkov v dňoch 19. až 21. novembra vo Vatikáne. V tejto súvislosti sa včera dopoludnia konala v Aule Jána Pavla II. vo Vatikáne tlačová konferencia, na ktorej nechýbal ani arcibiskup Zygmunt Zimowski, predseda spomínanej rady.
Na konferencii sa zíde asi 498 ľudí z takmer 70 krajín sveta, pričom 89 z nich sú nepočujúci. Medzi nimi bude aj Cyril Axelrod, nielen nepočujúci, ale aj nevidiaci páter, ktorý pred necelým mesiacom navštívil aj Slovensko. Podľa programu by sa zajtra, v prvý deň konferencie, mali prítomní venovať témam ako „nepočujúci ľudia na celom svete v minulosti a súčasnosti“, „psychologický svet nepočujúcich“ a „skúsenosti zo sveta hluchoty“. Arcibiskup pripomenul, že počas jubilejného roku 2000, aj pápež Ján Pavol II. naliehal, aby sa v spoločnosti znovu vytvorilo „miesto pre zdravotne postihnutých“, a tak sa dosiahla ich skutočná integrácia.
Arcibiskup Zimowski vo svojom príhovore okrem iného poukázal na fakt, že na svete žije viac ako 278 miliónov ľudí so sluchovým postihnutím, ktoré ovplyvňuje ich účasť na sociálnom živote, od školského vzdelania, zaradenia sa do pracovného života, až k vytváraniu rodiny. Podľa oficiálnych štatistík, trpí stratou sluchu každé tisíce dieťa narodené v krajinách s vyšším príjmom. Avšak až 80 percent zo všetkých nepočujúcich pochádza z ekonomicky menej vyspelých častí sveta. –mf-
Hovorcovia európskych biskupských konferencií o rok na Slovensku
Slovensko (18. novembra, RV) - Na budúci rok sa stretnutie hovorcov Európskych biskupských konferencií bude konať na Slovensku - povedal nám Jozef Kováčik, hovorca KBS, ktorý sa – ako sme vás už informovali - v uplynulých dňoch zúčastnil na plenárnom zasadaní Komisie európskych biskupských konferencií pre médiá vo Vatikáne. Sprostredkoval nám aj niekoľko informácií a skúseností z pracovných stretnutí, na ktorých sa okrem iného venovali aj internetovej kriminalite, a to za účasti predstaviteľa Interpolu.
K plánovanému budúcemu stretnutiu hovorcov na Slovensku Jozef Kováčik povedal:
„V prvom rade je to veľké ocenenie. Tak to vnímame, pretože či už môj predchodca, alebo ja, sa snažíme naozaj na tomto stretnutí pracovať aktívne. Pracujem v samotnom výbore, ktorý pripravuje tieto stretnutia. Stretnutia hovorcov sa konajú každý rok a už asi tri alebo štyri roky sme sa zaoberali aj možnosťou, aby hovorcovia mohli navštíviť Slovensko. Takže som veľmi rád, že zhruba tých 25 hovorcov bude mať možnosť spoznať realitu Slovenska, spoznať médiá, ako pracujú na Slovensku a zároveň to bude pre Slovensko aj veľmi dobrá príležitosť reklamy. Teda aby do ostatných krajín prišiel pozitívny signál o tom, ako žije Cirkev v našej spoločnosti a ako sa darí spoločnosti ako takej.“
Na otázku, či naozaj internetová kriminalita predstavuje nebezpečenstvo pre Cirkev, odpovedal:
„Je to veľké nebezpečenstvo, a nielen pre Cirkev. Je to nebezpečenstvo pre ľudí, pretože môžu prísť o svoju identitu, o svoje peniaze, môžu prísť o svoje vzťahy, o dobré meno. Interpol naozaj veľmi aktívne pracuje v tejto oblasti. Mali sme možnosť vidieť veľmi konkrétne ukážky, pretože medzi nami bol aj mladý sedemnásťročný hacker zo Švajčiarska. Bolo to veľmi zaujímavé sledovať: Šéf Interpolu, ktorý sa zaoberá touto kriminalistikou a mladý hacker, ktorý vysvetľuje, ako to celé funguje, ale myslím, že to bolo veľmi pozitívne prijaté práve z hľadiska konkrétnych ukážok - čiže nebola to len nejaká teória, ale videli sme konkrétne, ako sa za päť minút dajú človeku ukradnúť nielen peniaze, ale celá identita a práve preto Cirkev v tejto oblasti nielen potrebuje tieto informácie, ale potrebujeme ich aplikovať na bezpečnosť stránok a bezpečnosť informácií, ktoré aj pre nás sú veľmi dôležité.“ –jk-
Kardinál Tomko o svojej ceste na Taiwan
Vatikán (18. novembra, RV) – Kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, vycestoval v utorok na Taiwan ako vyslanec Svätého Otca. Slovenský kardinál bude zastupovať Svätého Otca pri príležitosti 150. výročia evanjelizácie tejto ostrovnej krajiny. Hlavné oslavy sa budú konať v nedeľu 22. novembra v meste Taipei. V rozhovore sme sa ho opýtali na jeho nasledujúce povinnosti v súvislosti s oslavami tohto výročia:
„Budem prítomný na hlavných slávnostiach, ktorým budem predsedať a potom navštívim všetky diecézy na Taiwane. To je tiež ďalšia etapa, ktorá si vyžaduje, samozrejme, prípravu: homílie, príhovory, atď.“
Pápežský vyslanec prehovorí pri ôsmich rozličných príležitostiach. Pre kardinála Tomka to bude už tretia cesta na Taiwan. Zaujímalo nás, čo pre neho táto návšteva ázijského ostrovného štátu znamená:
„Znamená to znovu sa vrátiť do styku s taiwanskými ľuďmi - obyvateľstvo je čínske, ale je tam aj domorodé obyvateľstvo, sú to najmä horali - a tak si akosi znovu obnoviť tie vzťahy, a na to sa teším.“
Budete hovoriť aj nejaké slová po čínsky?
„Neodvážim sa a to z jednej jedinej príčiny: čínština, to nie je len prečítať, vysloviť, ako v iných rečiach, lebo súčasťou je aj melódia, a keď sa melódia nerozloží dobre, a nevysloví sa to s príslušným zvukom, zmení sa význam. Jeden misionár ma na minulých cestách upozornil: ´Prosím vás, len to nerobte, lebo vy chcete poslať požehnanie a naraz z toho môže vyjsť zlorečenie´. Takže radšej pomaly s čínskou rečou.“
Pred štyristo rokmi prišiel do Číny veľký misionár Matteo Ricci, Vatikán si teraz pripomína túto udalosť výstavou priamo na Námestí sv. Petra. Ako súvisí celá táto geografická oblasť a evanjelizácia?
„Nuž, popravde, ide tu s Matteom Riccim o kontinentálnu Čínu, kdežto Taiwan má, povedal by som, svoju históriu, keďže je to veľký ostrov, a dnes aj veľký štát. Je tam asi 22 až 23 miliónov ľudí, čiže aj počtom je to veľké, majú svoje hospodárstvo, svoje obchody a podobne. Isteže, Číňania, tvoria veľkú väčšinu obyvateľstva. Najmä Číňania, ktorí prišli z kontinentu nesú tú pamiatku akoby so sebou, tým viac, že socha Ricciho je práve tam. Aj sochy majú svoj význam pre zachovanie pamäti.“ –jb,mf-
Katechéza Benedikta XVI.: Stredoveké katedrály a cesta k Bohu prostredníctvom krásy
Vatikán (18. novembra, RV) – Prinášame plný text katechézy, ktorú predniesol Benedikt XVI. pri generálnej audiencii v stredu 18. novembra 2009 v Aule Pavla VI. vo Vatikáne:
„Drahí bratia a sestry, v predchádzajúcich katechézach som predstavil niektoré aspekty teológie stredoveku. Ale kresťanská viera, ktorá sa tak hlboko zakorenila v mužoch a ženách tej doby, nebola príčinou vzniku iba významných teologických prác, úvah alebo náboženskej literatúry. Bola inšpiráciou aj pre najvznešenejšie umelecké diela celej ľudskej civilizácie. Boli to katedrály, skutočná sláva kresťanského stredoveku. V skutočnosti, od začiatku 11. storočia a počas nasledujúcich troch storočí sme v Európe svedkami mimoriadneho umeleckého rozmachu. Jeden z kronikárov tej doby opisuje tento entuziazmus a pracovné nadšenie tých rokov takto: „Deje sa to, že na celom svete ale osobitne v Itálii a Galii sa začali rekonštruovať kostoly, hoci mnohé z nich nepotrebovali obnovu, pretože boli vo veľmi dobrom stave. Vyzeralo to, akoby obyvatelia miest medzi sebou súťažili; akoby chceli presvedčiť, že svet chce strhnúť staré handry a úplne sa preobliecť do bieleho šatu nových kostolov. Napokon veriaci v tej dobe opravili takmer všetky katedrály, veľa kláštorných kostolov a tiež aj malé dedinské kostolíky“ (Rodolfo il Glabro, Historiarum 3,4).
K tejto obnove náboženskej architektúry prispeli mnohé faktory. Predovšetkým to boli vhodné historické podmienky, akými boli rozmáhajúca sa mierová politika, rast obyvateľstva, rozvoj miest, obchodu a bohatstva. Okrem toho architekti vyvinuli nové technologické riešenia, ktoré umožňovali stavbu čoraz väčších budov, pevnejších a majestátnejších. Bolo to však hlavne vďaka nadšeniu a duchovnému zanieteniu rozvíjajúceho sa kláštorného života, ktoré bolo príčinou výstavby kláštorných kostolov, kde sa mohla sláviť liturgia s väčšou úctou a vznešenosťou a kde veriaci mohli pobudnúť v modlitbe, ku ktorej ich pozývali ostatky svätých, ktoré boli cieľom mnohých pútnikov. Takto sa zrodili románske kostoly a katedrály, ktoré sú charakteristické predĺžením jednotlivých lodí, ktoré tak mohli pojať veľký počet veriacich.
Kostoly veľmi pevné, s hrubými múrmi, kamennými oblúkmi, jednoduchých a základných čŕt. Novinkou sa stáva osadenie sôch do interiéru. Keďže románske kostoly boli miestom kláštornej modlitby a kultu veriacich, sochári sa starali skôr než o umeleckú dokonalosť o to, aby boli kostoly miestom vzdelávania. Pretože bolo potrebné vyvolať v dušiach veriacich silné dojmy a pocity, ktoré by viedli k odvráteniu sa od zla a začatiu pestovania dobrých čností, znázorňovala sa téma Krista ako univerzálneho sudcu, obklopeného postavami z Apokalypsy. Vo všeobecnosti sú to vstupné brány románskych kostolov, ktoré ponúkajú tieto obrazy aby sa zdôraznilo, že Kristus je Brána, cez ktorú sa prichádza do neba. Veriaci prekročením prahu posvätnej stavby vstupovali do priestoru a času odlišného od bežného života. Okrem vstupnej brány kostola, mohli veriaci v Krista, umelcami zobrazeného ako zvrchovaného, spravodlivého a milosrdného, vopred zakusovať slávu večnosti v slávení liturgie a v prejavoch nábožnosti vo vnútri posvätného priestoru.
V 12. a 13. storočí sa zo severu Francúzska začína šíriť iný typ architektúry sakrálnych budov. Je to gotika, ktorá prichádza v porovnaní s románskym štýlom s dvoma novými charakteristikami. Sú nimi vertikálne rozšírenie a svetlosť. Gotické katedrály ukazovali syntézu viery a umenia, ktorú harmonicky vyjadrovali prostredníctvom univerzálneho a očarujúceho jazyka krásy, ktorá ešte aj dnes vzbudzuje úžas. Vďaka zavedeniu lomených oblúkov, ktoré sa opierali o mohutné piliere, bolo možné tieto stavby výrazne zvýšiť. Zvýšený priestor pozýval k modlitbe a on samotný bol modlitbou. Gotická katedrála chcela takto prostredníctvom svojich architektonických prvkov povzniesť duše veriacich k Bohu. Navyše, s novými technickými riešeniami bolo možné osadiť do vonkajších múrov zdobené vitráže. Inými slovami, okná sa stávali veľkými žiarivými obrazmi, ktoré ľudí poučovali vo viere. Prostredníctvom nich – scéna za scénou – boli vyrozprávané: život niektorého svätého, podobenstvo alebo iné biblické príbehy. Svetlo, ktoré sa rozlievalo na veriacich cez maľované vitráže, im tak rozprávalo históriu spásy a zároveň ich do tejto histórie zapájalo.
Ďalšou významnou a hodnotou charakteristikou gotických katedrál je tá skutočnosť, že na ich výstavbe a výzdobe sa síce rozličným ale vzájomne zladeným spôsobom podieľalo tak kresťanské ako aj civilné spoločenstvo. Jednoduchí, ale aj mocní, nevzdelaní ako aj učenci, pretože v tomto spoločnom dome boli rovnakým spôsobom vychovávaní vo viere všetci. Gotické sochárstvo urobilo z katedrál Kamennú Bibliu, ktorá predstavuje evanjeliové príbehy a vykresľuje obsah liturgického roku od Narodenia až po Oslávenie Pána. V týchto storočiach sa navyše začalo viacej vnímať Ježišovo človečenstvo a pašiové obrazy jeho utrpenia sa začali zobrazovať v realistickejšej podobe. Trpiaci Kristus (Christus patiens) sa stane obrazom, ktorý všetci milujú, a ktorý môže inšpirovať veriacich k ľútosti a pokániu. Nechýbali osobnosti starého Zákona ktorého história sa stane pre veriacich natoľko známou, že návšteva katedrál vytvárala vedomie, že sa jedná o jedinú, spoločnú históriu spásy. Svojimi tvarmi, plnými krásy, jemnosti a zrozumiteľnosti, gotické sochárstvo 13. stor. ukazuje pokojnú a radostnú nábožnosť, ktorá sa zameriava na synovskú oddanosť k Panne Márii, ktorú často predstavuje ako mladú ženu s materinským úsmevom, ale hlavne ako kráľovnú neba i zeme, mocnú a milosrdnú.
Veriaci, ktorí zapĺňali gotické katedrály, obľubovali umelecké výtvory, ktoré im pripomínali svätých, vzory kresťanského života a orodovníkov pred Božou tvárou. A nechýbali ani laické prejavy, nachádzame ich tu a tam, - z oblasti ľudskej práce, vedy a umenia. Všetko bolo zamerané a obetované Bohu na mieste, kde sa slávila liturgia. Môžeme lepšie pochopiť zmysel, ktorý bol daný gotickej katedrále a to tým, že si všimneme text, ktorý sa nachádza nad hlavnou bránou katedrály Saint-Denis v Paríži: „Ty, ktorý prechádzaš touto bránou, ak chceš oslavovať nádheru tejto brány, nenechaj sa zaslepiť ani zlatom ani veľkoleposťou či namáhavou prácou. Tu žiari chýrna práca, ale túžba neba je, aby táto chýrna práca, ktorá oslňuje tvár a pozdvihuje ducha, spolu so žiarivou pravdou, privádzala k pravému svetlu, ku ktorému je pravou bránou Kristus.“
Bratia a sestry, chcem teraz podčiarknuť dva prvky románskeho a gotického umenia, ktoré sú užitočné aj pre nás. Na prvom mieste: Významné umelecké diela, ktoré vznikli v Európe v minulých storočiach sa nebudú dať pochopiť ak sa nebude vnímať náboženský duch, ktorý ich inšpiroval. Umelec, ktorý vždy svedčil o stretnutí medzi estetikou a vierou, Marc Chagall, napísal, že: „maliari počas storočí namáčali svoje štetce do tej abecedy farieb, ktorou je Biblia“. Keď sa viera, osobitným spôsobom slávená v liturgii, stretáva s umením, tvorí sa hlboký súzvuk, pretože rovnako môžu a chcú hovoriť o Bohu, robiť viditeľným Neviditeľného. S týmto sa chcem podeliť s umelcami počas stretnutia 21. novembra a znovu obnoviť ponuku priateľstva medzi kresťanskou spiritualitou a umením, ktoré si priali moji ctihodní predchodcovia, osobitne boží služobníci Pavol VI. a Ján Pavol II.
Druhým prvkom je to, že sila románskeho štýlu a lesk gotických katedrál nám pripomínajú, že via pulchritudinis, cesta krásy, je výnimočnou a očarujúcou cestou, ktorá nás približuje k Božiemu tajomstvu. Čo je krása, ktorú spisovatelia, básnici, hudobní skladatelia a umelci kontemplujú a prekladajú do ich jazyka, ak nie odraz nádhery večného Slova, ktoré sa stalo telom? Sv. Augustín potvrdzuje: „Opýtaj sa krásy zeme, opýtaj sa krásy mora, opýtaj sa krásy rozšíreného a rozptýleného vzduchu, opýtaj sa krásy neba, opýtaj sa poriadku hviezd, opýtaj sa slnka, ktoré osvetľuje žiarou deň, opýtaj sa mesiaca, ktorý svojim svitom krotí tmy noci. Opýtaj sa dravcov, čo sa hýbu vo vodách, čo kráčajú po zemi, čo lietajú vo vzduchu: duše, ktoré sa ukrývajú, telá, ktoré sa ukazujú, viditeľné, ktoré sa necháva viesť, neviditeľné, ktoré vedie. Opýtaj sa ich! Všetky ti odpovedia: Pozri, aké sme krásne! Ich krása je ich vyznaním. Kto urobil tieto premenlivé krásy, ak nie nemeniteľne Krásny?“ (Sermon CCXLI, 2: PL 38, 1134).
Drahí bratia a sestry, nech nám Pán pomáha znovu objaviť cestu krásy, ako jednu z prístupových ciest - azda tú najúžasnejšiu a najočarujúcejšiu - k tomu, aby sme stretli a milovali Boha.“ –js-
Vysielanie vo formáte podcast: 18. november 2009
Stredajšie vysielanie vo formáte podcast.
© Vatican Radio 2008 - All rights reserved